Triple H

Uf. Rozmýšľam aké slovo tento film najviac či najjednoduchšie vystihuje, ale napadá ma jedine "vile" ("zlý"). Až tu ma napadlo sa zamyslieť nad tým aké úlohy si Jennifer Lawrence vyberá, lebo nechápal som prečo v čase kedy už bola dávno hviezda, finančne za vodou, s Oscarom na poličke, zvolila úlohu kde je jej postava vystavená takému množstvu fyzického a psychického ponižovania. A ako tak pozerám jej filmografiu, ona si vlastne poväčšinou vyberá práve úlohy životom ťažko skúšaných postáv, ktoré majú pocit zodpovednosti za niekoho iného/blízkeho a ktoré na seba naberajú neúmerné množstvo zodpovednosti a ktoré musia vydržať strašnú záťaž a často sa nejako zapredajú, aby sa z nevôle osudu vymanili. Keď prišla scéna ako je nahá a pomerne doširoko rozkročená na stole pred celou triedou a učí sa robiť doslova děvku pre štát, a potom tie kapky čo dostáva celý film...no toto hádam ani nemá zapotreby. Myslím si aj že je rozdiel medzi nekompromisným zobrazením odvrátenej stránky života tajných služieb, a medzi shock value torture porn. Red Sparrow balansuje medzi týmito dvoma polohami a občas prepadáva na tú horšiu stranu niečoho čo už by sa dalo nazvať aj exploitation. Lebo hlavnú ženskú hrdinku v áčkovom hollywoodskom thrilleri, ktorá absolvuje toľko degradácie a ubližovania, to sa veľmi často nevidí a neviem či film kvôli tomu stojí za pozornosť, ale určite tým je pomerne špecifický. Celkovo mi to prišlo psychologicky nepríjemné (hlavne škola), hoci inak solídne, dobrá atmosféra, našinca poteší vidieť napríklad Istropolis či Petržalku (ktoré vyzerajú obzvlášť ošarpano) a Jennifer Lawrence hrá dobre ako vždy. Ale chcelo to kus ubrať v tvrdosti či explicitnosti a možno by príbeh fungoval lepšie ako miniséria - vzťahy medzi postavami sú nedotiahnuté, romantické vzplanutie veľmi človek neverí/necíti a skrátka sa chce za 140 minút stihnúť priveľa.

Clive Owen. Muž, s ktorým bude navždy spojená nálepka "ten čo mohol byť James Bond". The International je v tomto kontexte zaujímavé dielko, lebo vzniklo v čase kedy kiná plnil Matt Damon a Daniel Craig, obaja ako agenti s iniciálami JB, a snaží sa voči obom konceptom určitým spôsobom vyhraniť (alebo má aj smolu, že prichádza až ako tretie v poradí). Tykwerov film pôsobí ako pokus dokázať dve veci - že Owen mal na to byť Bond a zároveň že sa nejedná o prvoplánovú/lacnú zábavu ako Bond/Bourne. Čím film ide trochu proti sebe. Pravidlá nastaví už úvodná scéna, kde Owenov agent uteká cez cestu, sundá ho do hlavy zrkadlo autobusu a následne vidíme variáciu na bondovský úvodný hľadáčik, tu vo forme svetla lekára, ktorý hlavného hrdinu zobudí. Či je tento koncept potrebné divákovi natoľko zdôrazňovať - ťažko povedať, podľa mňa možno ani nie. Všetky povinné zastávky podobného filmu tu sú, ale snaha každé klišé obrátiť naruby je taká silná, že nie je úplne jasné či sa tvorcovia nesnažili o podvratnú programovú antitézu k Bondovi o kus viac ako len o dospelejší, dobrý film zo starej školy. Bond je švihák zo škatuľky? Salinger vyzerá ako keby svoje šaty mal v noci pod hlavou namiesto vankúša. Bond je sukničkár a milovník? Salinger sa na ženu ani nepozrie. Bond je akčný? Salinger občas pobehne, ale len občas. Ono to nie je zlý koncept - Tykwer nevyrobil príbeh o zlom démonickom zlosynovi čo má skrýšu v jaskyni na exotickom ostrove, zápletka s bankami a pod. má niečo do seba. Ako aj umiernenejšie a naozaj kus dospelejšie a výstižnejšie vyšetrovačky, miesta činu, atentáty, intrigy a pod. Do tohto umierneného konceptu ale potom nezapadá síce stále zdržanlivejšie podaná, ale pomerne epická prestrelka v parádnej replike Guggenheimovo múzea, kde sa zrazu vyrojí asi 20-30 henchmanov so samopalmi, čo rozstrieľa polovicu múzea. To k tej "poctivej realistickej špiónčine" akosi nesedí a mám pocit, že táto scéna je celkovo skôr výsledkom zásahu štúdia, ktoré Tykwerovi film po zlých testovačkách skrátilo a zakčnilo (čo je aj škoda, lebo autorská vízia bez kompromisov mohla byť v tomto prípade lepšia a platí tiež, že ak toto je akčnejšia verzia, netuším ako slimačia musela byť pôvodná). Čo je pekné a podarené je hudba, cit pre kompozíciu, obraz, a bez nadsázky sa asi dá povedať, že to čo vizuálne/esteticky pre špiónske áčkové filmy začal International, to doladil a vytunil Skyfall (myslím si že Mendes si od Tykwera požičal celkom dosť, o. i. aj Bena Whishawa, scénu v galérii, strechy v Istanbule). Čiže tak. Zaujímavý kus, stačilo mierne ubrať v antibondovskom naladení a ešte pritvrdiť koncept old schoolovej a dospelejšej špiónskej hry (necúvnuť pred štúdiom čo ale ťažko mať objektívne za zlé), a mohla to byť malá klasika. ***1/2

Shyamalan už sa nesnaží. Ten príbeh nie je ani na papieri ktovieako silný, ale možno sa dal rozvinúť do celkom solídneho psycha, napätia, s dobre vykreslenými postavami...ale kde nič tu nič. Toto je len rutinná hodinka a pol, ďalšia epizódka z cyklu Twilight zone, alebo Krajné medze, a človek hľadá a chce stále nájsť jeho niekdajší cit pre atmosféru, ale nie je to tam a Shy začína skĺzavať k odfláknutému, lacnému, kolotočovému mysterióznu, ktoré nemá chuť ani šťavu. Ešte aj Old mi prišlo v niečom aspoň kus nápadité či atmosférické, ale toto je slabota, kde ma nezaujalo viac-menej nič okrem bizarného úkazu Bautistu ako doomsday propheta a sklamalo ma ako je pre mňa prvý krát cítiť, že to pán režisér celkom solídne lajdáči a kašle na aj tie väčšie detaily a že mu je to celé úplne jedno. Fandiť mu neprestanem, a aj mu prepáčim, že si vyberá stále diskutabilnejšie a slabšie zápletky, ale mrzí ma sledovať ako sa z jeho filmov vytráca iskra a chuť. Ak toto je kam jeho comeback započatý The Visit v roku 2015 dorazil, možno by to chcelo pár rokov pauzu, alebo čert to ber, Sixth Sense 2 (hoci Bruce už medzičasom zmizol z hry) alebo Signs 2.

Takto to dopadá ak sa niekto pokúša o velkorozpočtový film, na ktorý nemá dosť peňazí. Od jednotky zdroje klesli o polovicu a film to vykrýva tak, že všetko podstatné sa dalo na hercov a na tri väčšie trikové scény dokopy trvajúce tak 15-20 minút a zvyšok je doslova len vata ani nie v lacnejších kulisách, ale skrátka v miestach, ktoré sa v Rumunsku či kde našli za pár drobných a neboli už peniaze ich ani veľmi upraviť, ani zakryť lepšou kamerou (nezostalo už ani na poriadne záverečné titulk). A tak je film len rozcvička v tom z akého uhla sa dá každá scéna nasnímať, aby sa zakryla patina Východnej Európy a najviac vytvoril dojem áckového blockbusteru. A Neveldine a Taylor v tom inak čarujú čo im sily stačia, ale skrátka to neodžubú a nohy im úplne podráža fakt zlý scenár. Toto skrátka nie je film, to je len ekvilibristika dvoch režisérov, ktorí sa snažia vyžmýkať z obmedzených prostriedkov maximum a nefunguje to, hoci minimálne ohňové efekty sú v niečom kus podarenejšie ako v jednotke a je škoda že ten stále cool obrázok horiacej motorky nenašiel lepší film. Možno by neuškodilo dať to celé na nejaký americký zapadákov, kde Johnny Blaze mohol hľadať sám seba a tak... takéto prostredie by filmu určite pristalo viac, alebo to chcelo niekoho šikovnejšieho za kameru - ako Guillermo del Toro, ktorý z Prahy v Bladeovi II vybral tie správne miesta a správne ich nasnímal.

Vzťah Ellie a Joela sa vyvíja dobre, stále sú tu pekné momenty z videohry (herný automat, Elliina zvedavosť), atmosféra ako má byť. Odbočka k Billovi a Tedovi sa podarila, niektoré povedzme intímnejšie časti už nie sú úplne pre mňa, ale vzťahovo/emocionálne to funguje. A stále to triafa správnu atmosféru a vibe z videohry, máme iný pohľad na apokalypsu, na to ako by ju prežívali prepperi a Offerman bol castingová trefa do čierneho. SPOILER. Nevadí mi odklon od hry, v ktorej ukončenie vzťahu Franka a Billa (a Frankovho života) bolo o dosť trpkejšie, negatívnejšie, a Bill pôsobil ako až pomerne nesympatická postava. Seriálová verzia Billa je ľudskejšia a neškodí to. Ale nepáči sa mi, že na konci zomreli obaja. Epizódu som bral ako backstory, ktorá sa zúročí v ďalšom diele - tzn. kde vďaka nej budeme lepšie chápať prečo Bill je trpký. Ale takto vlastne celý diel aj v rámci celku stráca význam...ukazuje a približuje nám postavy, ktoré nijako do deja nezasiahnu, hoci reálne ich približuje zaujímavo. A naozaj je škoda Offermana, lebo úloha mu fakt sedí a bolo by fajn vidieť ho v nej ešte aspoň jeden diel. Čiže jednotlivo dobrý diel, stále je to to čo Last of Us má byť, ale pomerne samoúčelný.

Keď sa povie "typický Netflix produkt" (v tom horšom význame), myslí sa tým presne tento film. Tzn. niečo kde etablovaní herci dostali veľké prachy, voľnú ruku, pocit zodpovednosti nikde (lebo však Netflix zarába na subscriberoch a zaplatí sa to tak či tak) a mohli si urobiť takú svoju zabehnutú rutinnú žánrovku či vec podľa svojho gusta. Výsledok podľa toho vyzerá. Všetko sú to veci, ktoré sme už videli, Jonah Hill bol v podobnej polohe, ako loveable loser v jadre normálny chalan čo chce uloviť srdce tej pravej, už v 22 Jump Street, The Sitter, Superbad...ale tu už akosi chýba to loveable a normálny. Proste opäť vytlstnutý Hill s blond prelivom, s potetovanou hruďou, zlatými reťazami na krku, pôsobí nie ako tá postava ktorou má byť, ale proste ako Jonah Hill, ktorý je už dávno milionár a po roku a pol čo doma počas COVID-u ťahal lajny a fetoval, popri tom dumal o vesmíre a živote, konečne "našiel sám seba" a celý sa vo svojej konečne ničím neutlmenej voľnosti dostavil na pľac a proste to len tak od boku vypálil ako ten starý harcovník ktorým už je. Len zase až takto to úplne nefunguje. Murphy zachováva väčšie dekórum, ale jemu sa už dávno o nič nehrá, aj tu je len pre peniaze, a vlastne stále hľadá tú decentnú bodku za svojou kariérou, ktorou možno bude štvrtý Policajt v Beverly Hills (hoci vzhľadom na to že to je zase Netflix a vzhľadom na to ako dopadla dvojka Coming to America mám obavu, že Murphy už je v tomto ležérnom tempe tak dlho, že nakopnúť sa k poriadnemu výkonu sa už skrátka nedokáže a ani nechce). Možno v tom horšom aj najsymptomatickejší produkt svojej doby, ktorý podľa mňa časom budú všetci zúčastnení (tí čo majú trochu zdravého rozumu) ignorovať ani nie kvôli tomu že ten film sa úplne nepodaril, ale preto ako k nemu pristúpili.

Počas filmu ma napadalo viacero vecí. Ako sa volal fiktívny film, ktorý v roku 2500 v Idiocracy vyhral Oscara? Riť? Tu začíname tým ako stroskotanec odpláva z ostrova na prdiacej mŕtvole. A potom ďalšie podobne vychytané scény ako post mortem erekcia, pitie mŕtvolou vyvracanej vody, atď. Humor, ktorý nemá ďaleko od Freddy Got Fingered, rokmi mávnutím čarovného prútika (alebo degeneráciou?) povyšuje na niečo filozofickejšie "o živote". V jadre pekná myšlienka, film asi nie myslený zle, ale režiséri v snahe zaujať balia myšlienku o priateľstve či izolovania moderného človeka od druhých do niečoho tak hubozrnného a bizarného, že fakt neviem ako to vysvetliť inak než ako progresívny úpadok, kedy s každou ďalšou generáciou stále väčšie a väčšie bizarnosti získavajú na statuse a vážnosti a to obzvlášť lebo talent a kumšt Danielom ani dvojici Radcliffe/Dano, ktorí sa naozaj snažia, uprieť nemožno. Holt ako povedal Joe Hallenbeck, nebe je modré, voda je mokrá a Satan Klaus už na nás číhá.

Nápad, ktorý musel znieť zaujímavo po pár pohárikoch (alebo po niečom inom), tzn. prečo neurobiť duchársky film kde duch bude mať podobu klasického bieleho strašidla, poletujúcej plachty s dvoma čiernymi očami...ale to je duch, ktorý je dnes vhodný asi skôr len do rozprávok alebo Kinder vajíčka, než do vážneho filmu. A ešte v podobe kedy sa herec pod plachtou po 90 minút "mysteriózne" prechádza v poväčšinou statických záberoch, s minimom dialógov po nemocnici, dome, poli, a pod. Po dve tretiny viac-menej skoro ako študentský film a posledných 20 minút pridá niečo navyše, ale veľmi sa to ťahá (chápem, že sa nám režisér snaží komunikovať aj plynutie času a aby sme ho patrične precítili...ale sledovať Rooney Mara ako v statickom zábere 4 minúty je koláč...), je jasné kam film smeruje...experiment, ktorý mi úplne nesadol.

Rozmýšľam ako sa na pilotný diel môže pozerať divák hrou nedotknutý. Vidí niečo čo ešte nevidel a pri čom si povie "jo, už chápem ten hype"? Alebo vidí post-apo, ktoré vlastne nie je nepodobné tomu čo už viackrát videl inde? Neviem. Ja som fanúšik, LOU I+II patria medzi moje najobľúbenejšie hry vôbec, jednotku som hral 3x, dvojku 2x. Ja v tomto prípade nesledujem len seriál, ale skôr si oživujem a pripomínam spomienky a pocity, ktoré som mal počas hry, vytešujem sa z detailov, porovnávam, a už vopred viem kam to smeruje, ako a prečo. Odškrtávam si povinné zastávky podobne ako si ich možno odškrtávali fanúšikovia Harryho Pottera, LOTR a pod. A mám pocit, že táto skupina publika si zo seriálu môže odniesť asi najviac, lebo ono tentokrát naozaj pomáha ak má človek radosť už len z toho, že Druckmannovi sa úspešne podarilo LOU preniesť do iného média, a ak má radosť už len z toho, že vidí ako sa seriál snaží čo najviac zachytiť to v čom ľudí hra oslovila. Nie som si úplne istý nakoľko sa seriálu objektívne darí stáť na vlastných nohách, lebo už pri prvom dieli som si veľa momentov vypĺňal/dopĺňal vlastnými stále pomerne živými spomienkami na hru a niektoré nedostatky prehliadal, lebo existenciu LOU beriem ako fan service, do ktorého nechcem rýpať. Atmosféru tvorcovia trafili, aj podstatné scény, príbeh je rozohraný dobre, výprava je viac než slušná, hoci miestami nezaprie televíznosť/seriálovosť. Herci. Možno mal Druckmann problém nalákať do seriálu ešte zvučnejšie mená, lebo s videohernými adaptáciami je spojená stigma brakovosti a béčkovosti, alebo niečoho čo nesľubuje 2x silný dramatický potenciál (čo sa možno práve týmto seriálom prvý krát mení). Ale casting sa podaril, Pedro Pascal veľmi dobre, nie je to úplne ten istý Joel ako v hre, ale charizmu má a je správne trpkejší bručoun a hlavne dobrý herec, ktorý zvláda všetko čo má bez problémov. V tomto smere úľava. Bella Ramsey...s ňou je to komplikovanejšie, lebo čo si budeme hovoriť, nemá úplne ten správne nevinnejší detskejší/zlatý kukuč ako herný vzor a bolo to jasné už od castingu - niečo v tomto smere niekomu kto si hru obľúbil trošku chýba. Ale hrá zatiaľ dobre, Elliinu vzdorovitosť a povahu triafa veľmi dobre a čo pôsobí sľubne je ako to týmto dvom môže dokopy ladiť. Po prvom dieli som spokojný a optimista. Bude zaujímavé ako seriál a celý príbeh ohodnotia na konci tí, ktorí k hre nemajú vzťah - tzn. či sme si ho my fandovia už predsa len kus nezidealizovali a či je aj pre iných taký silný ako nám prišiel v hrách. P. S.: Solídny je aj slovenský dabing, páči sa mi viac ako český, prekvapilo ma ako sa naši uvoľnili pri nadávkach - samé jebať, pojeb sa, kurva, choď do piče...to sa len tak nepočuje.

Freddy Got Fingered alebo to najhrubozrnnejšie zo Scary Movie skombinované s Matrixom, Cloud Atlas, Little Miss Sunshine a Crouching Tiger, Hidden Dragon. Čiže zaujímavý a prekvapivo dobre fungujúci mix rodinnej dramédie s akčným filmom a fantasy je "ochutený" o špecifický humor.  Kumšt tam je, kameraman a hudobník miestami celkom čarujú, a Michelle Yeoh hrá tak ako keby tento eintopf naozaj mal byť na pozláteného plešouna (a ona sama na cenu aj je), ale na priveľa miestach je to proste už na mňa fakt trochu moc lepidlová smaženica á la raný Tom Green. Mínus hot dogové prsty, análne kolíky, dildá, bagel vortex a kamene, a mohlo to byť kľudne aj za päť, lebo inak to celé aj funguje a prekvapivo brnká na emocionálne struny - jedna scéna kde sa celý dej láme je tak pekne a nápadito spravená a zahraná (a dojemná), že som vlastne niečo podobné ešte nevidel a je to moment čo si nezaslúži kvôli tomu hrubozrnnému humoru zaniknúť. Neviem ktorý z dvojice Kwan a Scheinert tieto pasáže do celku prináša, podľa rozhovorov a fotiek to tipujem na Scheinerta, ktorý pôsobí ako učebnicový úchyl alebo pedofil. Ak je to tak, tak pán Kwan urobí dobre ak sa ho zbaví, alebo ho kus umravní. Ak nie, a v tomto extrémnejšom štýle budú obaja páni pokračovať, čo obávam sa osmelení aktuálnym úspechom asi budú minimálne ešte po jeden film...no nechcem vidieť čo ďalšie vyprodukujú ak im niekto dá nabudúce ešte viac peňazí a ešte voľnejšiu ruku - pretože mám pocit, že tu sa ešte snažili byť v rámci možností akademickí. A fakt nepotrebujem vidieť Buchty a klobásy krížené so Schindlerovým zoznamom. Za tri za to podarené a fakt dobrý výkon Michelle Yeoh, ale s určitým sebazaprením a s odretými ušami.