Cappuccino

Pre istotu som radšej nečakal nič, no dostal som relatívne slušnú hororovú zábavku. Baviť som sa však poriadne začal až približne v 3/4 filmu, čo je veľká škoda. Rozbeh pred útokom nazi zombies mohol byť určite kratší.

Za atmosféru aj námet dávam palec hore, ale priblblé správanie postáv z celej naháňačky spravilo úplne neuveriteľné divadlo. Na scéne sa ako tak racionálne vedela správať iba mladá Casey (Hannah Tointon), a to je pri toľkom množstve dospelých skrátka na nič. Taktiež by ma potešilo, keby v priebehu hororového vyvražďovania riešili rozšírenie/vysvetlenie danej choroby – možno prostredníctvom TV, kde sa objasnilo, že nákaza zasiahla širšie okolie. Okolitému strachu by to dodalo väčší šmrnc no. Nebolo to zlé, ale mohlo to byť o dosť lepšie.

Celkom zábavná buddy komédia s niekoľkými fajn nápadmi, ktoré však neboli dotiahnuté do konca. Netradičná mytológia bola napríklad príšerne okrajová a vôbec nevytvárala komplexný svet plný fantasy stvorení, v aký som pôvodne dúfal. Pobaviť sa ale pri sledovaní určite dá.

Klasická ničím výnimočná, no zároveň (takmer – ak nepočítame vyslovene debilné klišé) ničím urážajúca vyvražďovačka, ktorá azda vyniká len svojím krásne mrazivým prostredím. Na oddychový hororový večer k pukancom ako stvorené. S postavami sa dá mimochodom na prekvapenie celkom sympatizovať.

Nie tak zlé, ako som sa obával, ale zároveň skrz na skrz priemerné. Prvá polovica sa ako tak snaží tlačiť na atmosféru, ale keď už si na Megalodova zvykneme, jeho prítomnosť neprináša ani hrôzu, ani napätie a ani šokujúce vraždy. V poslednom bode sa tvorcovia príliš báli riskovať, čo je koniec koncov poznať aj na samotnom príbehu. Ten je bohužiaľ priamočiary a predvídateľný. MEG sa na jedno zhliadnutie dá zniesť. Nemôžem tvrdiť, že by som pri filme trpel, ale taktiež ma ničím nezaujal a pevne dúfam, že pokračovanie sa konať nebude. Slabšie 3.

Komentár obsahuje spoilery. Slušne začínajúci dramatický thriller s jemným závanom hororovej atmosféry približne v polovici stopáže začne padať na hubu kvôli nedostatku kreatívnych nápadov. Scenár bohužiaľ po určitom čase zlyháva a miesto postupne budovaného napätia a strachu na nás tvorcovia vybafnú so strašiakom v podobe geniálne zmýšľajúcich vlkov, ktorí sa však správajú proti svojej zvieracej prirodzenosti (určite by nechodili do blízkosti lyžovacieho strediska, kde sa z bežných okolností nachádza niekoľko tisícok ľudí...rozhodne by nečakali kým im z neba padne korisť a podobne) a sú len nástrojom režiséra k odstráneniu postáv. Škoda.

V prvej polovici mala snímka od hororu naozaj veľmi ďaleko, pričom možno zaváňala jemným thrillerom, a to najmä vďaka scénam s matkou. V momente, kedy však deti prestali svojej matke veriť, mi napadlo 101 spôsobov, ako im mohla účinne dokázať pravdu. Logika filmu mi teda nedovolila plnohodnotne vychutnávať predostrený materiál. Na jedno zhliadnutie ale neľutujem.

Tak ako v prípade Melanchólie, ani pri Antikristovi sa nemôžem rozhodnúť, ako vlastne film hodnotiť. Vyzdvihnúť by som chcel bravúrnu atmosféru, ktorá sa častokrát mieša s pocitmi nechutenstva snímku vôbec dopozerať, no zvedavosť ma samozrejme donútila pokračovať v sledovaní ďalej. Herecké výkony Dafoe a Gainsbourg na jednotku, o tom niet žiadnych pochýb. Čo sa však týka samotnej pointy filmu a všadeprítomnej symboliky, v tomto sme si s režisérom vôbec nesadli.

Neskorší Brawl in Cell Block 99 je z môjho uhľa pohľadu o dosť kvalitnejšia jazda, ale ani Bone Tomahawk nie je žiadna zabudnutiahodná westernovka. Síce tento žáner príliš neobľubujem, v kombinácii s občasným hororovým napätím ma vedel zaujať. Nepravdepodobný vývoj deja ma síce prinútil niekoľkokrát krútiť hlavou, ale aj tak som si Bone Tomahawk užil. V prípade realistickejšieho poňatia a väčšieho zastúpenia hororového žánru by som ale zrejme chrochtal blahom.

Aby mi film dával aspoň aký taký zmysel, musel som si ihneď po zhliadnutí vyhľadať rôzne teórie. Napriek tomu, že konanie postáv a hlavne ich dialógy sú neraz čistým mind-fuckom, vo výslednej hodnote mi to bolo viac-menej jedno, pretože mrazivá atmosféra The Killing of a Sacred Deer ma vtiahla natoľko, že som si túto 2-hodinovú, pomalšiu, no o to šialenejšiu jazdu veľmi užíval.