Cappuccino

Priemerná dráma a priemerný horor. Vzťah medzi otcom a synom s prvkami desivej atmosféry nebol síce na zahodenie, ale nič unikátneho od filmu nečakajte. Na druhej strane ide o zaujímavý experiment, ktorý do klasického haunting house hororu skúša zakomponovať vzťahovú drámu. Vo výsledku nejde o žiadnu extra záležitosť, ale uminimálne o sledovateľnú jednorázovku.

Po spustení kolorizovaných a ozvučených záberov film diváka prenesie viac ako 100 rokov dozadu a formou pútavého príbehu prerozpráva zážitky britských vojakov z 1. svetovej vojny. Jednoducho krása. 10/10

The Guilty som si užil podobne ako čítanie kníh od Jo Nesba. Film nie je síce tak premyslený a ťažko predvídateľný (čo by som pri 85 minutách od neho ani nečakal), ale aj tak ma svojou originalitou, dobrou zápletkou a skvelým napätím naozaj dostal. Krátka stopáž mu navyše dobre sadla.

Miestami to bolo za 4, miestami 5. Gosling si ma v prípade First Man získal tak, ako to už spravil niekoľkokrát. Kvalitne mu však sekunduje Claire Foy a ďalšia rada skúsených hercov. Občas mi prišla snímka až príliš minimalistická a mal som pocit, že by potrebovala nakopnúť, ale v konečnom dôsledku jej práve pomalé tempo veľmi svedčalo. Piatu hviezdu dávam však aj kvôli famóznemu skladateľovi Justinovi Hurwitzovi. Za jeho prácu veľké bravo!

Celú jazdu s Billym som si dosť vychutnával a napriek tomu, že išlo vraha, svojím spôsobom som ho kvôli jeho minulosti vedel aj ľutovať. Niečo podobného v starších hororoch nevidieť tak často. Jeho prístup k deťom ma navyše celkom potešil. Alebo inak povedané, darčeky dostanú len deti, ktoré celý rok poslúchali.

Očakávaná nostalgia sa veru nekonala a dejová línia Laurie Strode je postavená tak trochu na hlavu. Svoj život obetovala tomu, aby naučila svoju dcéru brániť sa pred zlom/Michaelom a nakoniec sa ani jedna z postáv nespráva v akcii racionálne. Michael navyše pri vraždení nepoužíva žiaden špecifický kľúč, pričom sa prapodivnou náhodou zameria práve na okolie Laurinej vnučky a k Laurinmu domu sa dostane úplnou zhodou náhod. Samotný Myers je síce v boji oproti každému výsostne OP, ale chýba mu akýkoľvek náznak stratégie, a tak sa len náhodne potuľuje vraždí, pričom úplnou náhodou zväčša narazí na väčšinu hlavných postáv. Všetky tieto logické kiksy mi nedovolili užiť si nový Halloween naplno.

Popravde som sa určitý čas dobre bavil. A najmä vtedy, keď umierali ľudia a pokojne aj hlavné postavy. Čím viac krvavého vraždenia vojakov, tým lepšie. Skoro by sa zdalo, že som v snímke fandil nepriateľovi, ale ono ide skôr o to, že postavy sa neustále správali strašne blbo. Za to skôr ale môže prízemný scenár. Akcia však vedela byť zábavná a občas dokonca pobavila aj niektorá hláška. Finálny súboj s Megapredátorom už ale bohužiaľ nudil a odhalenie tajnej zbrane ma na konci ešte o čosi viac sklamalo. Úprimne som očakával, že im týpek priniesol dar v podobe vajíčok Votrelca (plus s návodom na používanie, aby náhodou nedošlo k vyvraždeniu ľudstva).

V podstate rozumiem vysokým i nízkym hodnoteniam, ale bez dlhého zvažovania sa pridávam k druhej skupine. Pokiaľ sledujete horor vo večerných hodinách úplne sám a napriek tomu vás ani raz nevystraší, niečo musí byť zle. Za celých 98-minút dôjde k niekoľkým menej výrazným vraždám a do toho zopárkrát zazvoní telefón s perverzným volajúcim. Napriek tomu si myslím, že svojho času mohli Čierne Vianoce pôsobiť omnoho desivejšie.

Na dnešné pomery má Neviditeľný muž od hororu ďaleko, ale určité desivé prvky mu nejde uprieť. Napriek tomu by som ho skôr označil za thriller s hrozivou atmosférou, ktorú si dokázala snímka udržať do dnešného dňa. A na to, že Claude Rainsa nebolo väčšinu času prakticky vôbec vidno, som si jeho prítomnosť užil plnými dúškami. Pán herec.

Och, ako veľmi by Venomovi prospela poriadne krvavá a nahláškovaná R-ková verzia. Tom Hardy je totiž ako vždy výborný (i keď novinára som mu neveril) a Venom viac než slušný. Tam však ale pozitíva filmu viac-menej končia. Dej snímky bol jedno veľké klišé, akčné scény s niekoľkými výnimkami ničím odzbroujujúce a hlavný zloduch maximálne obyčajný. Napriek tomu nepovažujem Venoma za monumentálny prúser, ale skôr za veľmi ale veľmi ľahký nadpriemer, ktorému však ku kvalitnej komiksovke chýba naozaj veľa.