Cappuccino

Sledovateľné, predovšetkým kvôli kvalitne budovanej atmosfére a hereckému obsadeniu, ale vo výslednej hodnote bohužiaľ priemerné, pretože sa fakt minimálne využil veľmi dobrý námet a mnoho scén, ktoré predpokladám mali pôsobiť strachnaháňajúco, vo mne vzbudili skôr mierne pobavenie. A to by som bol ešte zvedavý, ako film vnímajú neznalci originálneho Nosferatu z r. 1922.

Od včera s nostalgiou spomínam na World of Warcraft ako jeho bývalý hráč, k čomu ma nabudilo včerajšie zhliadnutie filmu Warcraft a tak som sa nejak dopracoval aj k tomuto dokumentu, ktorý mi objasnil mnohé veci z jeho tvoriaceho procesu a o začiatkoch Blizzardu. Vysoko pozerateľný dokument, i keď komentáre hráčov ma akosi nezaujímali, tie by som vystrihol.

Neviem ako to vnímajúci neznalci stratégií Warcraft, MMORPG World of Warcraft a Warcraft kníh, ale ja, čo by bývalý WoW-čkár, hráč stratégií, čitateľ kníh a milovník Warcraft histórie, som bol s filmom pomerne spokojný. Dokázal vo mne vyburcovať adrenalín v bojových scénach, citovo zapôsobiť pri rozlúčke s "Go'elom" a vyčariť aj nostalgický úsmev.

MFF Cinematik Pieštany 2016, nedeľa, 20:30, šestnásty snímok v poradí a posledná kino-projekcia, ktorej som sa zúčastnil. Miestami som uvažoval, či zložitosť dialógov nemala diváka zmiasť od pomerne jednoduchej zápletky a celé to malo pôsobiť akosi zložito a veľkolepo, no v skutočnosti len na oko. Hmm, ale toto vyznie, ako keby sa mi Ex Machina nepáčila. No opak je pravdou, hodnotím štyrmi hviezdami a určite môžem potvrdiť, že som sa bavil a to aj napriek tomu, že film má určite svoje muchy, predovšetkým to, čo som už spomínal, že sa často hrá na komplexnejší, než v skutočnosti je.

Sladko-trpké poňatie filmu skutočne pasovalo. Určite vedel pobaviť a taktiež aj donútiť diváka zamyslieť sa nad situáciami, ktoré môžu postretnúť i jeho samotného a jeho rodinu. Na česko-slovenské pomery kinematografie hlásim nadmernú spokojnosť a fakt dobre som sa bavil.

Keby som epileptik, tak sa po Nočnej more trasiem až dodnes. Na čo samozrejme z pochopiteľných dôvodov upozorňuje film už na začiatku. Diskotékové scény plné hlasnej a pre bežného poslucháča vyslovene nepríjemne znejúcej hudby, vytvárajú v divákovi skutočne creepy feelings, čo je aj ich podstatou... no áá, darí sa im to naozaj obstojne. Jednalo sa o filmový experiment, ktorý z určitej časti vyšiel - desivé melódie, kvalitne-nepríjemná atmosféra a strachnaháňajúce prevedenie diskotékových scén. Ale z druhej časti si snímok akosi veľkú chválu nezasluhuje a to vravím najmä o nedotiahnutom príbehu, ktorý vo svojej podstate nezdeluje skutočne nič a jedno veľké nič si z projekcie odnesie aj divák samotný.

In my opinion, najlepší film tohtoročného, už jedenásteho MFF Cinematik Piešťany a zároveň najlepší Jarmuschov snímok, prístupný rozumovo a citovo aj bežnému publiku, ktoré by asi zrovna nepobralo jeho tvorbu typu Hranice ovládaní kladne a s veľkým pochopením. 113 minút ubehlo naozaj nečakanou rýchlosťou a aj keď sa počas nich prakticky nič podstatného nestane, Paterson sa vám zaryje do kože a len tak nepustí. Je vtipný, jemne dramatický, ale predovšetkým veľmi pozitívne nabitý, čo som v danej chvíli, po predošlých nie zrovna úsmevne naladených festivaloých snímkoch potreboval. P.S. Driver s jeho ženou sú úplne podarení. P.S.S. AHA! :)

Mohlo byť z toho naozaj famózne koprodukčné drama, ale výsledok vypovedá o niečom inom. Najväčšou chybou, ktorú nedokážem prekúsnuť, je tá, že sa tvorcovia nezameriavali na čo mali, ale presne na to, na čo nemali (teda aspoň v strednej časti filmu). Úvod snímku je pomerny dobrý, ale ako ubiehali minúty, stihlo nám režisérske duo predsunúť absolútne zbytočné scény, medzi ktoré rátam najmä x-lesbických scénok, ktoré s vykreslením Olginho charakteru a jej psychického rozpoloženia - resp. prečo vlastne spravila to čo spravila - mali pramálo spoločné. Rozumiem, že bolo treba ukázať aj sexuálnu orientáciu hlavnej postavy, ale dané lesbické scény, ktorých bolo viac než v priemernom soft porne, mi prišli čisto účelové a naozaj nepotrebné. V strednej časi sa mali skôr tvorcovia zamerať na to, KTO Olge ubližoval a AKO(!)... ale z tejto záležitosti sme videli len scénu, v ktorej dostala Olga od niekoľkých dievčat kopance na zemi. Okej. A ďalej? Ďalej len vravela o tom, ako jej všetci ubližovali, ale viac menej to od nej často vyznie tak, že sa nesnažila zaradiť do spoločnosti, žiadne pokusy z jej strany som nezaznamenával a ohľadom všetkého sa len sťažovala a fňukala a pritom je vidno, že mala psychické problémy - nie že by spoločnosť na ňu bola až taká sviňa, ved šikanu zažil v určitom období života každý, ale práve jej psychické rozpoloženie väčšinovo viedlo k danej udalosti, kedy sa rozhodla podnikňúť svoju odplatu. A práve na to, na jej psychiku, plus na šikanu od spoločnosti, sa mal film najviac zamerať. P.S. záver to vyťahuje na tri hviezdy, tam už sa snímok vracal na správne koľaje.

Nepokladám sa za žiadneho veľkého fanúšika japonského anime (tak sa tomu tuším nadáva), ale vzhľadom na vysoké csfd hodnotenie som Princezne Mononoke dal na nočnej projekcii Cinematiku šancu a určite neľutujem. Dobrá pointa (aj keď nie dva krát originálna), na danú dobu aj veľmi pekná animácia a pomerne rýchlo odsýpajúci dej, v ktorom som si viac obľúbil charaktery zvieracích bohov, než ľudí a navyše sa mi páčilo, že skoro každá postava mala svoje plusy aj mínusy, správne aj chybné zmýšlanie a konanie. Teda možno s výnimkou Ashitaku, to bol taký tradičný klaďas.

Aj vďaka tomuto filmu viem, že sa do kina niekedy oplatí ísť bez predošlého informovania sa o obsahu, prípadne o hodnotení snímku. Po projekcii som očakával, že Every Thing Will Be Fine bude dozaista v červených farbách, ale jeho súčasný status - 56% - ma pomerne šokoval. V prvom rade z môjho pohľadu veľmi oceňujem atmosféru, fungovala skutočne na jednotku, herecké obsadenie, na čele so sympatickým Jamesom Francom taktiež a i keď príbeh miestami pokulhával (obával som sa, že Franco skončí s Gainsbourgovou v posteli a celkovo mi prišli ich reakcie nepochopiteľné), v konečnom dôsledku som z projekcie odchádzal s veľmi dobrými pocitmi a s poučením, že ak budem bývať na prízemí, radšej si dôkladne pozatváram okná, aby mi niekto neomočil postel.