Rex Mundi

Originálne, pôsobivé, uhrančivé. Kvalitný dokument ako sa patrí. Úvodná scéna so zabíjaním kravy so mnou síce zamávala, ale keď som ju predýchala, po pár dňoch som si zvyšok filmu pozrela s veľkým zaujatím.

Až na pekné vizuály, úchvatnú prírodu, kryštálovo čistú vodu a klaustrofobické prostredie jaskyne je to bohužiaľ len veľmi predvídateľný príbeh. V záležitostiach boja o prežitie je síce trochu drsnejší, než sme zvyknutí, ale v rámci žánru "survival" stále nemá veľmi čím prekvapiť. Navyše úvodná predstavovačka bola taká dlhá, až som sa začínala nudiť. Našťastie sa po nej tempo zvýšilo.

Architektúre nerozumiem ani za mak (viem len povedať, čo sa mi páči a čo nie), v živote som nebola v Ázii a o Ladislavovi Hudecovi som nikdy predtým nepočula. Ale keď som náhodou prepla na tento dokumentárny film, už som sa nemohla odtrhnúť. Napriek tomu, že sa venuje odboru, ktorý poznám len veľmi povrchne, je nakrútený tak pútavo, konzistentne a zároveň širokospektrálne, že ma načisto pohltil. Kvalitný dokument o zaujímavom človeku, vrele odporúčam.

Jedna * za naozaj slabý film, druhá * za fantáziu. Ono, keby záležalo iba na tých fantazijných prvkoch filmu, mohlo to byť ešte dobré. Viaceré monštrá i nápady pripomínajú štýl Tima Burtona, a dokonca sa našlo aj zopár zaujímavých detailov (napr. Stephen King;-). Avšak celý film splachuje do žumpy predvídateľnosť a číra, koncentrovaná NUDA. Opoparchant nebol schopný sa vyprofilovať po žiadnej stránke. Detské publikum ho nepochopí (navyše sa zaoberá smrťou), dospelého nemá čím prekvapiť ani zaujať, a mladému publiku museli byť takíto hrdinovia smiešni už v roku 2001. Najhoršie na tom však je, že až na momenty, ktoré spočítate na prstoch jednej ruky (prvý pohľad na Hypnosa, oživený atlét), ten film vôbec nie je vtipný. Ja chápem, že Brendan Fraser má na to ksicht, ale mal by to aspoň skúsiť a prestať už brať stupídne role infantilných dobrákov! (a po toľkých rokoch prepustiť trón hlúpeho klauna niekomu inému)

Ono sa to skúša hrať na Woodyho Allena, ale márna snaha... Ani tých pár absurdných komických scén a dobré herecké obsadenie nezachráni celkový dojem zbytočnosti. Trust the Man očividne má s mladším seriálom Californication spoločné viac než len hlavného kanca a režiséra. Avšak boli treba ešte tie dva roky, aby tento typ spoločensko-vzťahového tliachania dospel k správnej dávke cynizmu a našiel svoj vlastný štýl vydestilovaný v seriáli.

Keby boli scenáristi o niečo lepšie vypilovali záver, ktorý potom vedie k začiatku, celkový dojem by bol ešte lepší a film by mal určite vyššie hodnotenie. Ale i tak som sa prekvapivo pobavila. Na to, že ide o priemernú komédiu s béčkovými hercami to malo slušný spád, tempo aj zopár dobrých nápadov. A oveľa viac erotických narážok, než tieto televízne kúsky obvykle mávajú ;-)

Prvá polovica sa vliekla a bola takmer až nezáživná - na konci divák možno ocení, že všetky podrobnosti príbehu boli pekne zrozumiteľne vysvetlené a spätne aj detaily získajú svoje čaro, nič to však nemení na tom, že málo chýbalo, aby sme film prestali pozerať už na začiatku. Výsledok bol napokon ľahko nadpriemerný, príjemný, úsmevný. Trocha vtipu aj absurdity spolu s atraktívnou tematikou (porno, pozadie a podsvetie) v kombinácii s poctivým filmárskych remeslom stvorilo osviežujúcu malú drámu, ktorá je predovšetkým komédiou... s typickým šťastným koncom :-)

Filmový počin zaujímavý a určite právom patrí do zlatého fondu vojnovej kinematografie o koncentračných táboroch, i keď nedosahuje kvalít tých najlepších kusov. 4* však dávam za poslednú polhodinu, pretože nad zvyšok v podstate priamočiareho, jednoduchého i keď pôsobivého remesla ju povyšuje myšlienka - fascinujúca obrátená optika, keď vo vyvražďovacej mašinérii, kde denne zomierajú tisíce ľudí, je odrazu jedna duša navyše... Táto kauza bezmenného maďarského dievčaťa dáva filmu punc originality na pozadí takmer dokumentaristickej snahy o zachytenie atmosféry "privilegovanej štvrte" v Birkenau. Pokiaľ ide o tú vernosť, nemôžem si pomôcť, ale vždy mám pocit, že Američania nikdy nedokážu zachytiť realitu holokaustu tak ako európski filmári (výnimka je Schindlerov zoznam), čo extra platí pre televízne produkcie. Uprising ma pobúril hlúpymi detailami, ktoré ničili celý dojem a také Diablove čísla boli už úplne primitívne. --- Len na okraj: film som pozerala s dabingom a na záver som si všimla čudný preklad písaného epilógu - "v Auschwitzi sa vystriedalo trinásť sonderkománd, dvanásť sa vzbúrilo" - čo je nielen nelogické, ale aj dosť divné, keď ste práve dopozerali film venovaný tomu *dvanástemu* sonderkomandu, v ktorom sa jasne hovorilo, ako sa sonderkomandá striedali a k tomu vidíte v texte napísané *twelfth*. Veď to nemá logiku. Vtedy mi napadlo, či aj inde neboli pokazené preklady, mala som nejasný pocit, že niektoré vety v dialógoch mi celkom nedávali zmysel.

Komédia? Nežartujte... sladkobôľna melodráma ako vyšitá, až na to, že ani jediná postava ma neoslovila ani nezaujímala. A niekoľko z nich by si zaslúžilo poriadne vyfackať. Možno by konečne prestali fňukať, pitvať minulosť a kopať do mŕtveho psa. Asi to má fungovať ako sonda do ľudských vzťahov, ale na mňa veru nezapôsobila, iba vyvolala totálne znechutenie. Poučenie z filmu pre tých, ktorí to nevedeli doteraz - nerobte žiadne rozlúčky so slobodou a stretnutia s bývalými po rokoch poslednú noc pred svadbou! Inak budete všetci na šrot, z alkoholu aj náhle prebudených sexuálnych pudov. Za druhé, obavy zo záväzku sú namieste, ale nechytajte paniku tesne pred obradom - mali ste hromadu času premýšľať a v tom čase už máte dávno vedieť čo si beriete a prečo si to beriete. V opačnom prípade ste blbec ;-)

Prepla som náhodou v televízore a už sa neodtrhla. Zaujímavý dokument o budove aj ľuďoch... a ešte všeličom inom. Najsmutnejšie mi bolo na záver. Aj z výsledku, aj z toho, že zomrieť v deň narodenia svojho dieťaťa je pekne na prd :-(