Bogrant

Už jednotka mi neprišla obzvlášť špecifická, ale aspoň sa na nič nehrala, mala nadhľad a novovzniknuté duo Reynolds-Jackson si sadlo nečakane dobre. Pokračovanie ale už iba prehráva tú istú pesničku, navyše s absolútne nezáživným a zbytočným "lovestory" scenárom, kde Reynolds trafí tak každú siedmu hlášku, Jackson je nonstop zaseknutý v tej istej motherfuckin' póze a uškriekaná Salma hrá tak na päť zlatých malín. Akcia je potom umelotvorný výplod (pod)priemerného režiséra, ktorému sa už podarilo odpáliť pred časom i Stalloneho a spol. I strelené akčné komédie môžu byť do určitej miery seriózne, no táto má od toho ďaleko a navyše nebaví. Schuti som sa zasmial iba na úplne poslednej scéne. Slabota.

Je to viac Natasha Romanoff než Black Widow. Sľubný, až nečakane ostrý úvod evokuje dojem, že dostaneme drsnú marvelovku (či skôr detektívku) hrajúcu tentokrát na emócie, psychológiu postáv a vyhýbanie sa veľkým žánrovým skokom. Preto je mierne škoda, že druhá polovica znovu prepne do zaužívaných kolají, kde sa striedajú fórky, nie vždy úplne reálna akcia a na záver opätovná digitálna smršť a výbuchy. Našliapnuté to totiž malo na zaujímavú odlišnosť, ktorá mohla hlbšie doplniť pozadie svojej hlavnej postavy. Nestalo sa, ale film na pripomenutie slávy Marvelu je to úplne dostačujúce. Scarlett naďalej okúzľujúca, Florence Pugh ako nováčik priam výtečná.

Nie zlé, Soderbergh stále vie točiť, avšak tejto jeho hutnej krimi skoro až žalostne chýba dravejšie tempo. Zrejme sa to schválne nikam neponáhla, ale hrotenie plánov a prekombinovanosť deja s pribudajúcimi a odchádzajúcimi postavami, bez pozadia, začne postupne dosť unavovať a svojím spôsobom sa tu mnoho vlastne ani nestane. Je to zaujímavá hra o dôvere a rafinovanosti, zabalená do zaobleného záberovania a skvelej dobovej atmošky, ktorá má štýl, no nedokáže ho využiť vo svoj prospech tak, aby viac zarezonovala.

Sci-fi zlepenec všetkého možného i nemožného, ktorý sa tvári vážnejšie než skutočne je. A ktorý, nech sa snaží akokoľvek, nedokáže presne skĺbiť akciu, rodinnú drámu a humor dokopy. V jednotlivých úsekoch to ešte funguje, vzťah otca a dcéry až prekvapivo dobre (hoci Pratt na emócie hrať nevie), akcia zložená z troch nápaditých a dobrých skrývačiek/prestreliek s tou nechutnou háveďou sú samozrejme highlightmi, ale celé to pôsobí rozpačito, nesúrodo a príliš výpočítavo. Záver je potom fakt už tobogánom nedotiahnutých úsudkov (prečo to neodpálili hneď?). Čo na tom, že je to správne drsné, nenudí to, keď je to akési umelotvorné a držiace sa zaužívaných metód.

To isté stále dookola, akurát v tomto prípade je to viac než horor skôr dobová detektívka so správne vystavanou atmosférou a hrou s tieňmi, opierajúca sa najmä o niekoľko celkom dobre vymyslených momentov a prácu so strihom (najmä v lese). Osobný problém, ktorý ma sprevádza už od samého začiatku je chladný prístup k postavám a nevytvorenie si akéhokoľvek vzťahu k nim, i keď chémia medzi Wilsonom a Farmigou funguje, čo má za následok nezáujem vyústenia jednotlivých príbehov.  Trojka je lepšia než zbytočné spin-offy, ale videná už len z "povinnosti".

Neeson si svoje ako obvykle odrobí, i keď tu ako obyčajný kamionista nemá mnoho priestoru niečo ukázať. Chyba je ale inde. Je to totiž mizerne zrežírovaný a ešte horšie napísaný akčnák, bez poriadneho napätia, s mdlými charaktermi a chabými trikmi, miestami na úrovni chlapcov z Asylum. Liam má stále charizmu, ktorá zachránila väčšinu jeho posledných snímkov, no tento je jednoznačne najslabší. To je tak, keď sa tuctový režisér snaží pripomenúť raz za 10 rokov.

Milý letný animák, určený skôr pre mladšie publikum, nezachádzajúci do väčšej hĺbky a tém typu posmrtný život a pod., ale držiaci sa klasickej schémy "priateľstvo medzi outsidermi", tentokrát s trochu plutvami a žiabrami navrch, v nenáročnom príbehu, v ktorom sa nájde priestor pre srandu, nápaditosť i emócie. Celkovo však nechytí za srdce a nedojme tak, ako niektoré posledné pixarovky. Je to len nenápadná oddychovka z príjemného prostredia, s výborným talianskym akcentom.

Načančaná hra s kostýmami, výpravou, hravým vizuálom (sem-tam škrípe CGI, najmä u psov) a atmosférou sedemdesiatkového Londýna, ktorá má lepší šmrnc, než sa spočiatku zdalo. Úvodných 15 minút spoľahlivo naladí a tempo (takmer) nepoľavuje. S narastajúcimi očakávaniami sa však začne preskakovať akoby na mieste, dosť situácií a sa recykluje a tam, kde to chce byť originálne, sa to nebezpečne podobá na iné (že by na Ritchieho?). Cruella je ale stále sarkasticky dobre uchopená komédia, ktorá proste nenudí, baví, no nedokáže naplno uspokojiť (dĺžka je trochu moc). Mladšia Emma výborná, staršia staticky narcistická a v tej iste póze. Gillespie v pohode.

David je čím ďalej, tým viac kritickejší voči ľudstvu a to je dobre. Tento film je podobnou výpoveďou vedcov ako mnohé iné. Zrozumiteľný, opodstatnený, bohatý na info, vizuálne pôsobivý a rovnako potrebný, pretože ako zaznie aj tu, ľudia stále nepočúvajú. V tomto prípade to však môže byť v konečnom dôsledku i kontraproduktívne, nakoľko prosby a kázne vyvolávajú u väčšiny presný opak. Ľudstvo sa tak ľahko nezmení, a nič na tom ani covid nemení. Dokument je to ale kvalitný.

Zábermi pestrofarebný, novými poznatkami obohacujúci, no obsahom mierne (oproti iným) zredukovaný prírodopis od Davida Attenborougha, ktorý sa tentokrát díva na svet skrz najmodernejšie ultrafialové kamerové filtre, ktoré ho zachytia spôsobom, akým to ľudské oko nedokáže. Veľmi zaujímavé, v mnohom prekvapivé, škoda že iba v rámci dvoch častí (tretia je totiž skôr zákulisie), pretože živočíšneho spektra na podobné preskúmanie je určite ešte neúrekom. Snáď nabudúce.