Bogrant

Ten typ sci-fi krimi, ktorá chce byť originálna, ale počas jej priebehu vidno inšpiráciu u pol tucta podobných záležitostí. Reminiscence ale drží relatívne pokope, má hlavu aj pätu, je síce falošná chytrá, ale vizuálne dobre načrtnutá a zahraná na úrovni. Ferguson hotová femme fatale a Jackman ako obvykle viac než spoľahlivý, ich romanca sem-tam zaškrípe, no díva sa na to dobre. Vízia je hmatateľná, zatopené Miami pôsobivé, ale všetko je to len akousi zásterkou prostého príbehu, ktorý je vo svojej podstate nie úplne záživný. Človek sa v tom nestratí, neurazí ho to, ale že by ho to vyložene nadchlo, tak to nehrozí.

Žánrová lahôdka, ktorá výtečne pracuje s postavami a pozvolným zvyšovaním tempa hrotí príbeh do maximálneho vyťaženia. A to jednak na poli vypätého vyšetrovania i ťažkých rodinných problémov. Zopár občasných "náhod" nepokazí celkový dojem, pretože aj, na prvý pohľad, už prehnane prekombinované vyústenie je vo výsledku dokonale premyslené a odôvodnené. A jeho najväčšou výhodou je moment prekvapenia. Seriálová udalosť roka s parádnou Kate Winslet.

Človek by čakal historický spektákl plný chladnokrvných bitiek, namiesto toho dostane ťažkotonážnu stredovekú fantasy psychózu, ktorú nebude ľahké stráviť. Lowery sa až teatrálne snaží byť osobitý, nikam sa neponáhlajúci, čo mu zo začiatku vychádza, postupom času to ale kazí dojem z výsledného produktu, ktorý tak v podstate celý zachráni len temná atmosféra s hudbou a technicky bravúrna práca s kamerou. Ide totiž o typický príklad víťazstva formy nad obsahom, v ktorom sa nič závažné neudeje a kde si z príbehu divák skoro nič neodnesie. Vyčerpávajúci art, ktorý pohltí, no i unudí.

Nevýrazná akčná vykopávka, ktorá nie je vlastne ani akčná, ani dostatočne dramatická a ktorú jej nedomyslené nápady, blbé postavy (Momoovi táto póza moc nesadla a dcére je to nemožné veriť) a nezáživná réžia pošlú rovno do zatratenia. Sprvu sa to tvári smrteľne vážne, ale všetko podstaté sa rieši banálnym spôsobom, v uspávacom tempe a finálny twist, hoci môže prekvapiť, definitívne pochová predchádzajúce dianie a totálne zavraždí poslednú pol hodinu. Rýdze zúfalstvo, s málo svetlými momentmi (ručné "vybavovačky").

Žiadny ultra-hype moderný beh cez prekážky na spôsob Nepriateľa štátu, ale pomaly a intuitívne pôsobiaca skrývačka a odhalovanie pravdy v prostredí, v ktorom nemožno skoro nikomu veriť. Byť to o niečo viac vystupňované, rýchlejšie a charizmatickejšie, nezačalo by to postupne strácať dych. A nepomôže ani vyuzlenie, ktoré zďaleka nezodpovie všetky otázniky. To ale nie je výhrada voči Washingtonovi, ktorý vie hrať, hoci sa z jeho rádoby turistu postupne stáva nový Neeson, ale voči režisérovi, ktorý to poňal skôr v dovolenkovom režime a utopil sa nad obsahom. Taký Greengrass by z podobnej látky urobil minimálne žánrovku roka.

Klobúk dole pred Gunnom, že niekto má v dnešnej precitlivenej a cenzúrovanej dobe gule sa poriadne odviazať a konečne urobiť drsné Rko. A že mu to teda vyšlo nadmieru dobre. Nový oddiel je úchylný, hnusný, vulgárny, brutálny, v prvom rade ale zábavný, v mnohom prekvapivý a nadhľadový, vie kam až môže zájsť, postavy majú zmysel (hoci Harley ma stále nebaví) a objektívne, je to jedno z najlepších DC za veľmi dlhú dobu. Čisto subjektívne, ale toto všetko ide nakoniec akosi bokom, keďže k tomuto univerzu stále nemám vzťah a niektoré pasáže mi už prišli trochu vykonštruované, len na efekt. A kam to celé má vlastne zapadnúť, je záhada.

Narcos: Miami. Akurát o niečo menej zamerané na úkladné vraždy a prestrelky s armádou a viac sústredené na systém, výpovede, súdnictvo a "rodinu". Našľapaný dokumentárny súhrn života dvoch drogových bossov s neústupným tempom, úmernou chronológiou, občasným vtipným nadhľadom a pomerne dobrým napätím. O to viac, keď už dopredu nepoznáte pozadie a hlavný dej. Netflix opäť boduje.

Kŕčovita snaha opätovne nalákať (mladšie) publikum na podobné, nevinne sa tváriace, skoro až naivne prostučké dobrodružstvá pre celú rodinu. Disney však v tejto expedícii do stredu džungle neponúka nič závratné, pláva v pokojných vodách plných hravého humoru, ktorý ale časom prestane tak baviť a všadeprítomného, časom až otravného CGI, kde nie je reálny pomaly skoro žiaden exteriér. Škrípali mi už zuby. Rock a Emily sa snažia, ale prekvapivo ma bavil iba nemotorný bratríček Whitehall. Nenáročné obecenstvo bude spokojné, ja som zrejme už podobnými kravinami presýtený.

Napokon menšie zlo než sa to pôvodne javilo, fakticky, ale stále je to len premrštený odvar nostalgickej jednotky, ktorý má k dispozícii širokú škálu postavičiek, možných nápadov a vymožeností, až z nich nevyťaží prakticky nič, a to je hlavnou príčinou neúspechu. Pre deti je to málo pestré a pre starších príliš stupídne. K tomu fádny vzťah otca a syna a bolestivý pokus o ľudské emócie. Jedno pozitívum však tento "Nový začiatok" nečakane prináša - (ne)chtiac urobil z pôvodného Space Jamu definitívne nesmrteľný kult. Inak povedané, absolútne zbytočný film.

Rýchlo a zbesilo, klapka č. 9 aneb prejav totálneho psychického a fyzického vyčerpania celej franšízy. Od čoraz viac nelogického až vyložene tupého scenára po stoického Diesela, ktorý už nedokáže predať žiaden zadumaný pohľad. Tu už nefunguje skoro nič. Akcia už len vykráda iné a stupňuje svoje popieranie fyziky, aura okolo rodiny sa "dramatickými" flashbackmi iba postupne rozpadá a opätovné návraty postáv sú už len chabým výlevom toho, že sa to nemá kam už posunúť (nabudúce bude čo, Mars?). Najväčším sklamaním a paradoxom zároveň je to, že to celé napokon pochová muž, ktorý to kedysi päťkou znova nakopol.