Bogrant

Jeden obrovský výsmech danej látke, ktorý sa ju snaží preniesť do akejsi prítomnosti, moderne ju ošatiť a pridať zopár trikov, no všetko je tak údesné a hrozne vyzerajúce, že ostáva rozum stáť. Lietanie šípov ešte ujde, ale Edgerton sa tu tvári ako 20-násobný olympíjsky víťaz v lukostrelbe a všetci ostatní sú ešte horší. Niektoré filmy sú tak trápne, že sú sarkasticky dobré, toto je tak trápne, že to je úplne zlé. Vďakabohu, že je z toho taký prepadák, aspoň sa zabráni rozmnožovaniu.

Tak ako pri väčšine pokračovaní, aj pri Rodinke úžasných platí, že jednotka zostáva neprekonateľná. Po 14 ročnej odmlke je však dvojka stále veľmi slušná jazda, ktorá svoje osobité čaro nestratila, ale už nie je taká hravá a farebná, skôr vážnejšia a predvídateľná. Prísne technicky vzaté, najviac sa tu človek zasmeje iba na scénkach s malým Jack-Jackom. Očakávania ale v podstate neboli vôbec žiadne, takže sklamanie nie je na mieste.

Film o tom, že veriť chlapom sa niekedy naozaj nevypláca. Esteticky excelentne nakrútená mozaika vychádzajúca priamo zo života Cuaróna, ktorý v úlohe režiséra, scenáristu a kameramana v jednom je proste výtečný. Z čisto subjektívneho hľadiska to ale na diváka, ktorý nikdy nežil v Mexico City, ani v žiadnom podobnom meste pôsobí dosť rozvláčne a síce ako životná dráma to funguje, ale ako dvojhodinová filmová už ani nie, pretože ponúkne iba jednu vyložene ťažkú scénu. Dont kill me. Cením Cuaróna, ale Roma vlastne rieši, bohužiaľ dosť častý, ale nie nijak ojedinelý problém aj dnešnej doby (hoci sa odohráva už v 70. rokoch), to je celé. Po formálnej stránke úžas, po obsahovej trochu úpad.

Réžia opäť vyhráva nad scenárom. Nie je to však až taký výrazný prúser, pretože Sheridan je momentálne záruka kvality, pokiaľ v tom automaticky nehľadáte milión nelogických mindfuckov. Soldado funguje a šľape obstojne, ako na poli akčného filmu, tak aj na záhadnej krimidrámy. Jednotka zostáva naďalej niekde inde, ale toto priamočiarejšie pokračovanie ju nepodlamuje. Sem-tam sa to zbytočne hrotí a podporuje vedľajšími efektmi (hudobný motív) a finále zostáva pod vrcholom a možno neúčelne doširoka otvorené, ale celková atmosféra, spracovanie a vynikajúce duo Brolin - Del Toro to zachraňuje.

Mortal Error. S veľkou pravdepodobnosťou najväčší finančný prepadák za 2018 a niet sa čomu veľmi čudovať. Film, v ktorom to vŕzga odzadu i odpredu, s emóciami na bode 0, s hnusnými farbami, s prostoduchým príbehom o pomste, iba zabalený v tonách hrdze a pohybujúceho sa plechu, ktorý by tentokrát zrejme nevyklepal ani sám Jackson na režisérskej stoličke, pretože by sa nemal o čo poriadne oprieť. Dialógy a postavy sú totiž vyšedivené a samotné stroje v akcii si tu divák užije fakticky len v úvode a mierne na konci. Časy, kedy by si na takomto niečom ulietali masy, sú už asi preč.

Fantastickou štylizáciou urobený komiksový film, ktorý je nabitý skvelou nápaditosťou, akciou, humorom, cool hudbou a postavami a ktorý navyše je kvalitný aj po stránke obsahovej a nie len tej technickej. Hoci pravda, nemusel by až toľko dimenzovať a tak často meniť farby, pretože chvíľkami to je Spider-Man tak trochu naruby. Treba však dať klobúk dole pred tvorcami za vytvorenie takejto parády.

Riadna pi... tagovina. V dobrom slova zmysle. Asi ten typ zábavy, ktorý si mnohí v detstve zrejme priali aspoň raz zahrať aj v dospelosti. A hľa, ono to fakt jedna skupina kamošov spravila (inšpirované skutočnými príbehom). Vyvážený mix vtipných gagov a sarkazmu, ku konci osladený nezvyčajne nevtieravým sentimentom. Zvyčajne to pri podobných komédiách býva utrpenie, v tomto prípade to ale vďaka tomu originálnemu nápadu a niekoľkým podareným scénkach neprekáža. Lepšie tri.

Detinská fantasy rozprávka pre stredne veľkých (i malých), ktorej úlohou bolo zrejme len zabodovať počas halloweenskeho obdobia, bez nijak zvlášť veľkej snahy o precíznosť. Hororový fajnšmeker Roth tentokrát neuplatňuje takmer žiadne prvky tohto jeho obľúbeného žánru, skôr sa snaží predniesť jednoduchú story bez akejkoľvek vady na kráse. Nič extra naviac sa tu nedeje. Napokon jediným pozitívom teda zostáva elegantne hravá Cate, prekvapivo málo iritujúci Black a pomerne zdatná vizuálna stránka, vďaka ktorej to aspoň nevyzerá ako céčková verzia Pottera. Inak samozrejme blbina.

Hill House je kvalitný hororový seriál, s výborne prepracovanými a dobre zahranými postavami a príbehom, s niekoľkými naozaj strašidelnými lakačkami a brutálnou atmosférou, lenže je prehnane prekombinovaný a zbytočne rozťahaný. Každú chvíľu sa skáče hore-dole, do rôznej minulosti, v rôznom časovom úseku. Je pravda, že nakoniec sa to vždy akosi vysvetlí a zapasuje to do tej skladačky, ale až po ukrutnej dobe, ktorá je často vyplnená dlhými a nudnými dialógmi. A toto sa deje prakticky v každej jednej časti. Po stránke budovania napätia a nervozity to je bezchybné, viac to ale nahromadiť na seba, zjednodušiť a skrátiť aspoň o dve časti, dal by som tomu to vyššie hodnotenie. Takto jednoducho nemôžem.

Myslel som si, že to bude dokument, v ktorom sa celý čas bude len velebiť český zázrak z Nagana, preto som zostal milo prekvapený, akou cestou sa režisér vybral. Pekne zoširoka, od histórie, ktorá nesúvisí len s hokejom, cez názory jednej či druhej strany, až k samotnému turnaju. Má to silné emócie, ide to do hĺbky, je to zaujímavé a mnoho Čechov to dojme aj po tých 20 rokoch. Precítil som to tiež, a to aj napriek tomu, že v čase Nagana som ešte ani nevedel čo je to hokej a že dnes primárne v súbojoch s Českom fandím našim. Výborný dokument.