kikuka

oldschool british solid good.. but that opening hook.. a vôbec, príjemné vidieť, že Craig vie dať dolu the latter dinner jacket..

Snažila som sa vytesniť spomienky na dvojdielnu verziu (viec-menej z praktických dôvodov). A čuduj sa svete: hoci z prvého dielu zostala asi len hodina a zvyšnú cca hodinku a pol tvoria bitky a stratégie druhého filmu, výsledok je pozerateľný a nepoznať kúzlo dvojfilmovej verzie, možno som aj spokojnejšia. V každom prípade, prvá hodina nesie stopy sekania a strihania - viacero motívov je vynechaných, niektoré sa museli vtesnať do krátkych strihových pasáží; v porovnaní z pozostatkami dvojky je táto časť filmu rozbitejšia. V konečnom dôsledku je táto verzia výrazne maskulínnejšia, keďže postavy Wiki Zhao a Lin Chi-Ling dostali výrazne menej priestoru pre demonštráciu ženskej múdrosti a šikovnosti. Ale keďže Woove filmy si vo všeobecnosti na ženy nepotrpia a väčšiu pozornosť venujú mužským obdivným pohľadom, gestám súdržnosti, cnosti a priateľstva, povievajúcim vechťom, baletným akčným choreografiám a, samozrejme, holubiciam (mám preňho komparz takých, čo mi značkujú parapet). Zhustenie malo ešte jedno negatívum - zostal vyšší pomer digitálnych lodičiek a záberov; ale tak, kompenzuje to komparz a Corey Yuen. Aj keď som si nepriadla blahom, stále je to v rámci historických / akčných / dobrodružných / vojnových filmov to lepšie.

Uff! Uff! Tak tento film skutočne transcendoval akékoľvek moje pokusy o jeho pochopenie..Vážne, koľko ľudí ho SKUTOČNE "režírovalo" a prečo každý jeden "hral" v nejakom inom filme a za aký sen to vlastne mladý bojoval?..

Chvíľu (a hodnú) to trvalo, ale zadarilo sa: prepla som a chytila som. Film, v ktorom aj blondína v bielej nočnej košeli vyzerá desivo a Robert Mitchum tiež. Brrr!

..príjemne padol postupný, ale istý presun z komediálnejšieho ladenia k serióznemu poňatiu problémov a záverečný návrat k odľahčenej štylizácii..neviem sa ale zbaviť pocitu, že Pak Dae-min sa aspoň chvíľu venoval divadlu - tá mizanscéna a niektoré rámovania boli krásne javiskové afungovali aj vo filme..///..a ešte ma zaujalo, že film rozvíja opakovanú tému kórejských krimi/thrillerov/(melo)drám, ktorá má svoje základy v jednom druhu kriminálnej činnosti výrazne prítomnom v spoločnosti od polky 1990. rokov.. prepáčte, ale nechcem prezradzať viac, než je vhodné, najmä pri troch hodnoteniach ;-) ..

..oh nuts.. :( toto bolo viac o cakani na nieco a natahovani nadeji divaka.. vela "roztomilych" a "sibnutch" postaviciek a skutek utek.. mozno by to chcelo rovno pasmo kratasov so Scratom a jeho zaludom (ehm.. no, orech to nie je) a bolo by..

Romantická melodráma, v ktorej Muž a Žena pri zoznámení na seba grgnú a ktorá im okrem hlavnej komplikácie necháva priestor na šťastie, úspech, tajomstvá i spory. Aj keď dávam prednosť "neslzavým" filmom, tento si ma získal. A veľmi. Svojou jednoduchosťou, krehkosťou, ľahkosťou a otvorenosťou.

Štylisticky trochu nesúrodé, no na druhú stranu treba uznať, že dobre vyzerá každá z polôh od pseudo-doku po vysoko štylizované HK krimi. Postupné zbiehanie polôh a línií vyvrcholilo v tak jednotnom finále, že zrazu akoby úplne iný film človek sledoval. Priznávam, nedoriešila som ešte dilemu, či a nakoľko oná "stratenosť" v cudzom meste bola zámerná a nakoľko sám Yee nebol doma. //Čo ma prvotne prekvapilo, bola "prevratnosť" toho, že film ukazuje, ako ľudia utekajú z Číny do Japonska - ale tak ono sa to časom utriaslo a všetko dopovedal záverečný titulok o tom, že bolo zle, ale už je lepšie. Podobne ako už pri viacerých čínskych - mainland a aj Hong Kong - mainstreamoch, do popredia prešlo myšlienka jednoty národa, jeho tradícií vrátane pokory a túžby žiť v súlade so zákonom a pokojne kdekoľvek, kam prídu, pretože ich cestou je cesta mieru a spoločného blahobytu. Z filmu sa prúdom valia ideály "bratov", ktorí držia pri sebe, pomáhajú si a sú skromne vďační za novú šancu (Steelhead), medzi-ázijská xenofóbia na strane Japoncov tlmená postavou inšpektora Kitana, resp. u ambiciózneho Eguchiho ako dvojsečný rešpekt, kedy v Číňanoch vidí svoj nástroj na ceste k moci v klane. Kitano je zároveň "povinne" dobrým Japoncom v čínskom filme. V rámci tohto kontextu sú tu zaujímaví zlí Tajwanci, ktorí nerešpektujú snáď nikoho, ale aj zdôraznenie prijatia Hong Kongu ako súčasti čínskej (mainland) identity cez pomenovanie jednej z postáv Hong Kong Boy - //

Nepatrí k špičke, ale rozhodne je inteligentenjší, než sa javí. A platí to o viacerých seriáloch tuzemskej produkcie poslednej doby (takže túto poznámku z mojej strany možno stretnete častejšie) . A to aj napriek ich určitej "retro atmosfére". Navyše, Andy Kraus dokáže veľmi dobre nuansovať homor.

Okrem tohto filmu som od Germana, ml. videla len Garpastum, takže všetky pomerky sú vo vzťahu k nemu ;-). V zásade opäť spojenie súkromnej línie s udalosťami národného (až svetového) dejinného významu. Tentokrát ľudí a ich bežností okolo vyslania prvého kozmonauta do vesmíru. Možno je to aj obdobím, v ktorom sa film odohráva - oproti Garpastu Papierový vojak (ako bol flm uvedený na ArtFilme 2009) postráda atmosféru nostalgie za "starými dobrými časmi". V zásade, niet sa čo diviť, keďže PV spadá do postalinského obdobia, ktoré sa neustále pripomína, či už väzenskými lágrami alebo úžasným portrétom J.V. Stalina lemovaného žiarovkami. Ladenie teda o poznanie ťaživejšie, temnejšie; trochu náročnejšie na koncentráciu. Samozrejme, pridajte si "klasicky rusky" dokonalý vizuál s rámovaním na milimeter.