kikuka

Fragmenty ostali fragmentami, hovor hovorom..a do toho znie príjemná hudba. Slová, slová, slová..Nakoniec odznelo a ukázalo sa toho veľa, no nič, čo by My Blueberry Nights robilo My Blueberry Nights, čiže aspoň kúsok osob(it)ným filmom. Áno, je príjemné vrátiť sa a nájsť niekoho, kto na vás čaká a pre prípad, že sa vrátite, má napečený váš obľúbený čučoriedkový koláč..ale na jeden film tu chcelo byť priveľa múdra..a film sa vytratil..ostali len Wongov(sk)e obrazy a finesy - tentoraz však bez nálady a účelu..luck ran out..

..to uz nebolo ani vtipne..verte mi, hoci niektore momenty ma pred prudkym vybuchom zachranila len moja prispatost..neblahe tusenie som nadobudla, uz ked zaznela veta o kvalite hudby vo filme (dobre vyuzita prilezitost na zaujimavu kompilaciu ;-)..videla som vselico vratane HK historickych telenoviel (viac ako jednu epizodu) a schumacherovho fantoma opery..au, moje oci a usi..(je smutne, ze prave tento film sa ocitol na prehliadke troch indonezskych filmov; fakt neverim..)..aj ked, hojdacky, labutky a rozorvana dusa na plazi :-P.. a este drsni motorkari..juj--krute..

..kamera a hudba hodna velkeho silneho pribehu..zial, zvysok skor smerom k TV ladeniu..ale na "pyzamko party" s kamaratkou, ktora stale knuka pri decascosovi a leeovi, je to fajn..aj pradlo vyvesiate ;-)

Mircae Eliade, autor literárnej predlohy Youth Without Youth patril medzi významných filozofov 20.storočia (aj keď sa do osnov pre stredné školy nedostal-miesto mu zabrali nemeckí a francúzski filozofi zaradení do medzivojnovej filozofie). Náboženstvo, jazyk, čas, teória večného návratu (archetypy a ich opakovanie), priestor a čas; snaha dosiahnuť poznanie o počiatku, duchovné "cestovanie v čase"..Hoci som Youth Without Youth zatiaľ nečítala, priznávam nesmiernu chuť, a to práve vďaka Coppolovmu filmu. Žiaľ, tentokrát to nie je práve kompliment jeho režijnému počinu. Myslím, že toho bolo jednoducho príliš veľa a filmu nestačili sily. Trvalo mu príliš dlho, kým si podopĺňal všetky potrebné východiská, veľa toho nechal na slová a bol trochu zmätočný. /// Prosím, prihláste sa, kto ste mali pocit, že štýl sa nechal viesť tak trochu Jarmanom - Wittgensteinom (uvítam aj ďalšie tiky ;-) ) a ešte niečím (fakt si teraz nespomeniem), čo ale v konečnom dôsledku nepomohlo a film zostal nerozhodným hybridom na pol ceste k niečomu (buďto úvahe, alebo rozprávaniu, alebo aspoň rozprávaniu s úvahou). ///

Zatiaľ bez hodnotenia - myslím, že je naň priskoro. V zásade ďakujem mojej školskej predpríprave, bez ktorej by sa minimálne prvé dve epizódy nezaobišli; aj tak som si pre istotu poobnovovala spojenia "civilné meno"-"meno s titulom". Seriál v prvom rade ťaží na atraktívnosti Hernricha VIII, v mladosti štramáka a do vysokého veku sukničkára (a J.R.-M. úloha sadne..compatibility is a must ;-), no napriek tomu stále obdivovaného panovníka. Koniec-koncov, k jeho odkazu sa prihlásila i jeho ob-nástupníčka Alžbeta. Vo výprave vidno slušný rozpočet alokovaný najmä do kostýmov a priamych "real" settings, CGI kulisy výrazne pokrivkávajú; hladký dojem občas naruší aj zazoomovanie kamerou. Čo sa týka postáv - osobností samotných, Hirst si dáva pozor a vyhýba sa šachovnicovej čiernobielosti a skôr hrá smerom: "intrigáni sú všetci". Uvidíme. So long for the frivolities. Thomas More rulz!! ;-) // (poz. po ep.4)..vlastne tam chýba skutočné napätie..uhm..teda, niežeby ho Henrichov zálusk na the boleyn girl nesaturoval, ale nestačí..//

Zostalo mi trochu smutno z indexového scenára, ktorý vyberal a preberal, mnohé len naznačil, ale nerozohral, popri všetkom tom dianí som postrádala napätie....Tiež mi prišlo trochu smutno pri pohľade na kostýmy a výpravu "interiéru", ako aj make-up&hair design: veľa laku a spľasknutý účes si môžem dovoliť ja po saune, ale nie čarodejníci..ale fajn..

..ako, zaver velmi fajn, ale..chybala trochu pointa diania a nepacilo sa mi ani ako run away or risk your life..a tak..priemer..mohol to radsej robit liman..a miesto lokenky by som ocenila ryan ;-), ked uz tety s implantovanymi..nanotechnologiami..

..malo svoje muhy, ale ja jednoducho neviem odolat filmom, v ktorych sa lidickovia pohraju a udrzia ich pred padom do priepasti trapnosti a poucnosti a tak.. zaroven sa akosi neda upriet ista mudrost aj v mladistvej "agresivite", ako ani v stareckej "usadlosti"..into the wild si zachovava zapal, ale aj istu davku akejsi naivity svojho hlavneho hrdinu, ktoremu do kroku vyhrava eddie vedder (ostrihany :( )..poucovanie a mudrovanie ma v sebe prirodzenu lahkost, hoci niektore juxtapozicie slobodnej otvorenej krajiny a uzavreteho utrapeneho mesta a pod. v style midnight cowboy predsalen trochu vybocili zo stylovej linie filmu - ostali bez odozvy..ale roadtrippin´feeling vyvolalo..hoci..

..je fascinujúce sledovať premenu útlej (130str.) knihy o tom, ako nepodstatné veci môžu podstatne narušiť beh udalostí a celé to vlastne môže byť o inom..možno na prvý pohľad hrubé a zmätené a chaotické, ale práve v tom veľmi presné..//..pri nechcenom prirovnávaní k ďalšej z adaptácií I. McEwana - Pokánie - je veľmi citeľná "sila" predlohy; ako štýl písania (nielen prístup k rozprávaniu) ovplyvňuje voľbu štylistických prostriedkov filmu..je to aj tá zmätočnosť - vyplývajúca zo štýlu snažiaceho sa vystihnúť vnem osoby XY, a teda neposkytujúcom príliš komplexné videnie situácie, čo môže byť zradné - ak divák/čitateľ nepristúpi na "hru", je to v čudu.. v prípade Enduring Love (teda lásky, čo prekoná všetko - čo by mala byť láska najvyššia a teda láska k stvoriteľovi) je nádherným "bonusom" pre tých, čo čítali predlohu, spôsob, ako sa literárne mení na filmové v samotnom príbehu - v knihe Claire prednáša literatúru a Joe píše (populárno)vedecké texty; Jadove "scény" sú v knihe prezentované ako listy pre Joa a tak..//..v samotnom štýle je zaujímavý jemný prechod k "obyčajnosti"..a práca s hudbou v zásade trojakého druhu..//..a stále je tu paranoia a zlovesnosť a "something odd in everyday normality"..

..uhm..a hladajte spravodlivost.. :)