kikuka

Hoci, úmysel sa zvrtol v to, čo bolo v úmysle jemne parodovať. Aspoň myslím.

..presne to, co sa da ocakavat od filmu, ktory zbiera "humanitne" ceny na filmovych festivaloch vratane festivalov zameranych na detsky film..pribeh chlapca, Deniasa, ktory netuzi po nicom inom, nez chodit do skoly..pretrvavajuce kmenove zvyky mu vsak neumuznoju navstevovat "najblizsiu" riadnu skolu..on to vsak nevzda a "stiahne" so sebou i kamarata bez domova..trochu tragedie (umre mu maminka / odide ucitel / odide ucitel - priatel), trochu prekonavanie prekazok (prisny tatko / skolska rada / ini zli ludia) a samozrejme humor (maly bezdomovec putuje po vypis znamok)..rozhodne ale lepsie, nez Anne von Djogia :-) .. fakt mile, ale myslim, ze v indonezskej kinematografii je na vyber aj z lepsieho..

..ak ma poznate aspon trochu viac ako trochu, netreba ani trochu viac komentovat..ze? :-)

..mladunky Martin Henderson v plavkach, a teply cyklista v podani Heatha Ledgera..oboch som si oblubila a v tichosti sledovala, ako dorastaju vo svojich hereckych ambiciach..jeden z nich ma sancu pokracovat, aj ked to, ze prijal rolu v Kruhu, bol zakerny tah..

..aj ked "inovacia" dana zmenou osadenstva napomohla sklznutiu do straaasnych klise..

naughty..wicked..guilty..i liked..

Vizuálna harmónia a pohoda úvodných záberov podfarbená podvraťácky rušivou melódiou ma navnadila na filmové potešenie, ktorého je už i z týchto končín pomenej. Zápletka pomerne jednoduchá, ale zároveň i osvedčená a v dobrých rukách sľubujúca zaujímavé konsekvencie. Stávka, v ktorej miliarda stojí proti ľudskému telu. Ak ste hádali, že vlastník tela prehrá, tipovali ste správne. Kde John Woo (Face / Off) menil tváre a napríklad taký Francois Dupreyon (La Machine) mysle dvoch mužov, Yun mení CNS, a to od mozgu až po najspodnejší zo stavcov. Prichádzame do momentu očakávania - čo bude ďalej? Osud víťaza nás zaujíma len sekundárne, keďže "výmenou" trpí niekto iný. Čo urobí, ako sa zachová a ako to celé dopadne? Nuž, dopadlo to do priemeru. Neopatrné zahrávanie si s komickými prvkami (postava strýka), ktoré prekladajú melodramatickú / dramatickú líniu; okato povinné skratky a zjednodušenia odhaľovania pravých identít a napokon i samotný dvojitý záver, vďaka ktorému "diabolské" poučenie o tom, že hra nie je nikdy len hra a nikdy neviete, kto hrá podľa akých pravidiel, skončí ako para, keď prudko otvoríte kuchtu. Akoby scenár a aj réžiu mali pod palcom minimálne dvaja ľudia. Zručnosť v prelínaní línii každého druhu, na ktorú som si pri Kórejcoch rada a rýchlo (asi prirýchlo) zvykla v Deo geim nehľadajte. Nevyužitie princípu "hry" a bojazlivoasť ústaca do akéhosi kroku späť, je na škodu veci a považujem ich za trestuhodné mrhanie talentom hlavných mužských predstaviteľov, ktorí sú neskutočne dobrí v oboch polohách svojich postáv. Žiaľ, len hudba a dobrí herci film nespravia :-( .

Aj to len že mám lepšiu náladu. Nevidím nič zlé na kombinácii dvoch histórií v jednom: histórii muay thai a histórii gangu klasicky využívajúcej príbeh dvoch (ono ich bolo viac, ale ..) kamarátov, ktorí sa vybrali každý iným smerom.Chaiya však ťahá obe línie popri sebe akoby náhodne a ani v závere nedokáže využiť napätie medzi priateľským putom a odporom jedného k voľbe druhého (a to obaja milovali tú istú ženu!!).Navyše, pre mňa z neznámeho dôvodu štýl filmu neukotveno lieta od gangsterky 1970.-1980. rokov po súčasné návraty do obdobia vrcholného disca. Štylizovaná noc a všetko sa následne prelína so zábermi zápasov tendujúcich k štýlu medzi Raging Bull a Rockym s divokým strihom a snahou o telesnosť cez detail. Zlý, zlý, zlý nápad. Aspoň pre mňa krása muay thai spočíva nielen v jeho brutalite (ktorá tu je), ale aj v pohybe a jemných premenách tela pri napätí svalu, v istej ladnosti a presnosti pohybu. A to tu chýbalo. Pekne veľký záber na bojujúcich mužov. Ono, pri dvojhodinovej stopáži ma skutočne nebavilo striehnuť, kam šiel ten lakeť a domýšľať si, aké následky mal ten nevidený príkľak. Do toho pridajte nepodarený strih zvuku, ktorým bolo možné pohyb "potiahnuť" a dokončiť; tu bol jednoducho useknutý spolu so strihom obrazu. A do toho ten soundrack! Nielenže bol zlý sám osebe (a pripomínal mi ost jedného indonézskeho filmu), bol aj veľmi nevhodne nasadzovaný a násilne namixovaný. Celkovo je to šedý priemer.Škoda ho. Jedenkrát a dosť. Na druhý pokus by som už asi plakala nad nevyužitou šancou. Najmä, keď to celé vyzeralo tak pekne.

..niekto ma na mysli Georgiu, niekto iny Kanadu a nezavisi, ci ide o fikciu, alebo dokument :)..nieco na tych Kanadanoch asi bude, ked nielen chlapec z Flyntu v state Michigan sa do nich obuva a obuva.. toto bolo celkom v poho na jeden raz a jednym ockom :-)..

Zaujímavý nápad rozpracovaný dosť nešťastne. Veľmi pekne sa rozbieha, aby sa utopil vo vlastných variáciách a permutáciách a napokon v ich opustení smerom k deus ex machina záveru, nerešpektujúc sám seba a niektoré fyzikálne zákony (ohľadom premiestňovania áut a ľudí v priestore a čase). V snahe pohrať sa s diváckou schopnosťou spájať si jednotlivé uhly pohľadu vždy s novou informáciou občas pozabudne na nejaký ten detail a vytvorí si tak trochu umelo priestor na "potiahnutie" vpred. Normálne mi bolo toho filmu ľúto, pretože sa rozbehol , hoci nie nejako mega originálne, ale predsalen s prísľubným švihom a pekne nabudil. Fakt to vypadalo chvíľku na príjemné pozeranie. A potom od-nabudil. Plus, bolo mi trochu smutno z malého scenáristického násilia na postave F. Whitakera. (5/10)