Meraxes

Ako sa to mohlo všetko tak pokaziť? Teraz nemyslím tento seriál, ale vzťah Rhaenyry s Alicent respektíve so serom Cristonom. Také krásne dni leta to boli, ale nakoniec majú Starkovia vždy pravdu, winter is coming. Opäť parádny diel a ja som opäť nadšený a o to ťažšie sa mi bude čakať na ďalšie. Hlavne tá atmosféra nočného života a bordelov v Kings Landing je úžasná, zatiaľ čo na dvore to hustne a dlho kuté intrigy sa dostávajú na povrch. Rovnako som spokojný s tým akú cestu príbehom zvolili a to, že vlastne neodpovedá žiadnemu zo zdrojov nevadí, lebo vtedajší kronikári neboli dostatočne spoľahlivý a vzhľadom na to, čo vieme o Rhaenyre aj Cristonovy z neskorších období ich života, nie je vylúčené, že to mohlo byť práve takto. Aj keď som zvedavý ako vyriešia Cristonov prechod k zeleným a trochu sa obávam, aby na to nenarazili, tak som rád, že zvolili túto verziu. Drobný problém v príbehu vzniknutý na konci minulého dielu ohľadom Rhaenyrinho budúceho manžela vyriešili elegantne. Rovnako ani z CGI nemám tentokrát žiadny problém, aj keď tu moc takých scén nebolo, hlavne sa kuli intrigy a šukalo, takže pravá Game of Thrones je späť. Len tie časy Rhaenyriných výletov s Daemonom a ich spoločne prehýrených chvíľ mohli byť tak ako v knihe dlhšie a hlavne ma trochu mrzí absencia ich spoločných letov na drakoch. Ale tak nemôžem mať všetko a radšej žiadne draky ako umelé ako minule. Taktiež poteší zoznámenie s neskôr významnými postavami ako stretnutie princeznej so serom Harwinom v nočných uličkách. So začiatku, pri scéne odovzdávania koruny, som bol trochu skeptický, ale zbytočne, lebo House of Dragon sa týmto vrátil na vrchol. 5* 94%

Zase som skôr rezervovaný. Pasáž s lovom v Kráľovskom lese sa trochu príliš vlečie a naopak boje na Kameňoch dostali zúfalo málo priestoru. Problematický je aj strih, kde by bolo pre budovanie epizódy podstatne lepšie, ak by sme sa medzi spomenutými lokáciami priebežne presúvali a neboli to samostatné celky, lebo môžu pôsobiť trochu zdĺhavo. Loveckú pasáž považujem za tú lepšiu, krásne spoznávame povahu kráľa Viserysa, začína sa budovať vzťah medzi Rhaenyrou a serom Cristonom a zoznámime sa aj s novými menami, ktoré ešte v príbehu zohrajú nejakú úlohu. Teraz ku kameňom, to, že víťazné ťaženie zmenili na zúfalý útok, asi malo budovať napätie, neúspešne, ale ani to nevadí. Mám však problém so scénou tohoto útoku. Daemonov beh medzi šípmi radšej nechám bez komentára a to, že nás pripravili o parádny duel medzi ním a Crabfeederom, na konci ktorého mu Daemon utne hlavu Temnou Sestrou, im neodpustím. Nedokonalosť CGI považujem skôr za milú, stále je to len televízna produkcia, ale mám pocit, že jeho úroveň v tejto epizóde akosi klesla a asi päť sekúnd z útoku Seasmoka na pirátov mali radšej vypustiť, lebo to pôsobí ako z nejakej starej videohry. No a rozhodnutie, že si Rhaenyra môže vybrať manžela sama, trochu odrezáva cestu k ďalším kľúčovým momentom príbehu. Taký detail, ktorý sám o sebe moc neznamená, ale môže mať zásadný dopad, tak dúfam, že sa z toho vymotajú. Znovu hodnotím priemerom, ale stále sa teším na ďalšie epizódy a myslím, že House of the Dragon sa nemá za čo hanbiť. 3* 68%

Trošku studená sprcha. Nemôžem povedať, že by som nespokojný, ale nadšenie opadlo kvôli zbytočným zmenám. Daemon dal Mysarii dračie vajce z vajec uchovaných na Dračom Kameni lebo bola tehotná, keď ho vrátil, Mysaria bola poslaná do Lysu a cestou potratila. Prečo to meniť, keď to nahradili takou sprostosťou ako táto krádež, ktorá bola navyše zbytočná, keďže tu Mysaria nebola tehotná a navyše vraj nemôže mať deti. A to s tým ako je Vhagar Niekde je taktiež dobrá sprostosť, určite by si nenechali najväčšieho a najstrašnejšieho draka na svete len tak Niekde odletieť. A mimo toho všetky tie rozhovory o tom ako sa Viserys musí znovu oženiť boli nekonečné a trochu trápne. Nehovoriac o tom, že Laena bola strašia, Viserys sa ženil znovu v 106 AC a Laena mala 14 a už lietala na práve na Vhagar, tak sa toho snáď dočkáme. To, že z Miláčika Ríše robia Miláčika Sŕdc Fanúšikov mi vôbec nevadí, lebo moje srdce už dávno má, napriek všetkému čo spravila a ako skončila a to, že sa bude viac zapájať mi vôbec nevadí, príjemný odklon, ktorý robí moju druhú najobľúbenejšiu hrdinku histórie Západozemí (po Baele) ešte lepšou. Inač Syrax bola druhá možnosť pre moju prezývku tu na čsfd, ale nakoniec som uprednostnil dračicu dobyvateľovej mladšej sestry, po Baelinej dračici Moondancer, by som sa z dôvodu, že to jasne evokuje niečo iné, volať nechcel. Snáď Stepstones a Rhaenyryne pletky, ktoré by nás mali čakať prinesú opäť návrat k nadšeniu. A všetci čo tvrdia, že to zatiaľ nie je GOT v množstve zrád a vrážd, nech si počkajú na samotný tanec, ktorý urobí z GOT slabý čajík. A dovtedy nasávajte atmosféru rokov mieru a turnajov, v ktorých je najväčším problémom ríše Daemon. 3* 67%

Dream comes true. Moja najobľúbenejšia pasáž z mojej najobľúbenejšej knihy, môj najobľúbenejší príbeh vôbec (aj v porovnaní so samotnou ASOIAF) sa dočkal seriálovej podoby. Možno je to návratom do sveta, ktorý mi tak veľmi chýbal, ale nebudem skrývať nadšenie. Opäť tá brilantná hudba, ohromujúci vizuál, výborné herecké obsadenie, tešil som sa hlavne na Matta Smitha, ktorý ako Daemon obstál perfektne, a predovšetkým obrovský fanúšikovský zápal tvorcov. Čo tam potom, že z Morského Hada urobili černocha (bohužiaľ kvóty treba naplniť) alebo, že Nekráľovna nemá čierne vlasy po matke (podľa Ohňa a Krvi), alebo, že to bol Laenor a nie Rhaenys, ktorého nárok na veľkej rade bol ten druhý najsilnejší či, že Jaehaerys tam vôbec nebol. Tu to žije predlohou v obrovskom množstve detailov. Železný trón je konečne kopa mečov padlých Aegonových nepriateľov, draky majú svoje pestré tvary a farby, objaví sa tu obrovské množstvo lordov a rytierov, ktorým nemenili mená (narozdiel od GOT), žiadne postavy neboli (aspoň zatiaľ) vypustené (ako pri GOT), mnohé rozhovory narážajú na historické udalosti a má to, to pravé srdce Ohňa a Krvi. To, že nesedia roky a chronológia niektorých udalostí, napríklad turnaj na ktorom Cole porazil Daemona bol na počesť kráľa Viserysa v roku 104 AC a Aemma zomrela v roku 105 AC v ktorom bol aj Kráľotvorca menovaní rytierom kráľovskej gardy, lenže tu to bol rok 112 AC, je daň za to, že táto séria asi pokryje celých 28 rokov od veľkej rady po tanec a konieckoncov aj GOT sa hrala s rokmi, aby neboli postavy Jona či Dany primladé. To, že v adaptovaní fiktívnej histórie nesedí zopár rokov je vlastne jedno, hlavne, že sedia udalosti, ktoré sa v nich stali. Tu dosť pomôže aj zvolený rozprávač, ktorého vítam, len to možno nemusela byť práve Rhaenyra. Každopádne mne priniesla prvá epizóda House of Dragon zimomriavky a obrovské nadšenie, ktoré zahnalo nemenej veľké obavy z toho ako to sprznia. Brilantné. 5* 99% (možno som sa nechal trošku moc uniesť)

Veľmi dobrá adaptácia predlohy, ale už zďaleka nie tak dobrý film. Pre pravoverného fanúšika a znalca predlohy je to pohladenie po duši, ktoré sa nielen presne drží deja knihy, ale dbá aj na najmenšie detaily v príbehu, či vo fungovaní sveta ako takého. Rozjíma o živote a kladie viaceré filozofické a ekologické otázky. Avšak neznalec je hodený do extrémne komplikovaného sveta, ktorý je napriek veľmi rozsiahlej stopáži vysvetlený len veľmi skratkovito medzi riadkami a aj tak tu neostal priestor na niektoré dôležité informácie. Rovnako sú nám predstavené postavy, ku ktorým nemáme čas si vytvoriť akékoľvek puto, či akokoľvek ich spoznať, ak už k nim nechováme vzťah po prečítaní predlohy. Potom nám môže byť úplne jedno čo sa to tam vlastne deje, o čo komu ide a sledujeme veľmi odťažité sci-fi, ktoré nijako nevybočuje z radu iných. Rozdelenie knihy je síce spravené presne tam, kde by som to urobil aj ja, keby som mal Dunu sfilmovať, ale pre neznalca tak príbeh po presune do púšte vlastne stagnuje, nemá žiadne finále, žiadne vyvrcholenie udalostí a povedzme si úprimne ani veľmi obsiahly dej. Ona aj kniha sa venuje viac spôsobom a prístupom k životu, ekológii či náboženstvu ako rozprávaniu celistvého príbehu. Vizuálne je Dune strohá, pochmúrna a ohromujúca, pomaly sa nesie na svojich až artových záberoch a je pastvou pre oči, ktorú dotvára fantastická hudba. No a nad všetkým stojí mocný Šaj-Halúd. Nie som však fanúšikom zbytočných celodigitálnych záberov, ktoré sa aj tu objavili a hoci sú vidieť tie obrovské peniaze, ktoré do toho naliali, mnohé zábery ako pohľad na Arrakín zhora sú stále okato umelé. A používanie štítov v boji vyzerá fakt blbo. Napriek tomu je to vizuálny skvost. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že Villeneuve sa tak zameral na stvorenie dokonalej adaptácie s dokonalým vizuálom, že zabudol na budovanie postáv a posúvanie príbehu, čo môže robiť celok pre nefanúšika odťažitý a neprístupný. Je taktiež zaujímavé, že sa mu podarilo udržať smer a čaro predlohy, napriek tomu, že je tu obrovské množstvo politických dialógov vypustených, namiesto toho Dune rozpráva obrazmi a zvukmi. Avšak v extrémne dlhej stopáži sa príbeh takmer nikam neposunie a s postavami sa moc nezoznámime, ale na pomalé zábery takmer zbytočných detailov sa čas nájde. Síce som si niektoré postavy predstavoval inak, ale musím uznať, že sa vybrané hviezdne obsadenie skvele hodí a Chalamet sa snaď už narodil ako Paul Atreides. A vďaka charakteru Herbertovej predlohy sa ani rodovo-rasová úprava na naplnenie kvót jeho diela až tak nedotkla a tie niektoré zmeny mi nijako netrhajú srdce, hoci práve na toto som dosť citlivý. Moje hodnotenie je hodnotením fanúšika predlohy, ktorý má vzťah k postavám a potešia ho detaily, ale prvýkrát v živote musím povedať, že menšie držanie predlohy by filmu prospelo, aspoň v očiach neznalcov. Duna je asi príliš myšlienkovo obsiahla a príbehovo rozvláčna nato, aby sa dala vierohodne a pútavo sfilmovať. 4* 72% (ako nefanúšik 3* 57%)

Na to, aby ste si mohli Revenge užiť, musíte buď nechať svoj mozog v hibernačnom stave alebo patriť medzi tých jedincov, ktorí žiadnym mozgom nedisponujú. Ona je to totižto jedna obrovská logická diera za druhou a pokiaľ zrovna nestrieka krv, musíte len krútiť hlavou. Obzvlášť v prvej polovici mi každý krok každej postavy prišiel stupídny, rovnako ako ich následnosť. Od podobného filmu samozrejme nečakám žiadny zmysluplný dej ani originalitu, dokonca ani moc logiky, ale tu tie nezmysli doslova kľajú oči. Rape pasáž je tu prakticky vypustená a celé je to len o tej Revenge v názve, čo nemusí byť zlý ťah, len treba prijať, že nejde o drsný špinavý exploiter, ale skôr o odľahčenú splatterovú skorokomédiu, v ktorej sú všetky postavy svojimi vlastnosťami dosť odtrhnuté od reality. To, že sa na Matildu Lutz dobre pozerá, nič nemení na tom, že si nedokáže získať žiadne sympatie diváka. Na začiatku sa správa ako zbohatlícka pipka a hlavnú časť jej utrpenia nevidíme, takže to s divákom nedokáže adekvátne pohnúť. Predtým, než vstane z mŕtvych sa to neuveriteľne vlečie a kamera zaberá hlavne jej telo v plavkách. Pozerať sa je na čo, ale pripomenulo mi to také tie až céčkové žraločie horory, kde sa takto pretŕčajú pipky v plavkách a ukazujú prednosti, aby ich potom za gejzíru kečupu mohol zožrať buď totálne digitálny alebo skoro imaginárny žralok. Našťastie ale príde aj na tú pomstu a tá obsahuje mnohé naozaj výživné scény, vyťahovanie konáru z brucha, črepina v nohe a záverečná naháňačka jasne vedú. Ale ani tu mi nedá, ako je možné, že po zacelení diery vpredu, prestane krvácať aj tá vzadu? To, že z nich vytečie viac krvi ako reálne majú a stále bez problémov stoja, môžeme považovať za prepálený zámer, ktorý dáva Revenge určitý nadnesený štýl rovnako ako tetovanie vtáka z plechovky. Najprepálenejšia je záverečná naháňačka, kde ten dom jedným kusom druhu homo sapiens vymaľujú viac ako v Dare. Mnohé zábery sú zbytočne dlhé alebo nič neukazujúce, čím značne trpí tempo hlavne prvej polovice filmu. Prostredie je zvolené výborne, ale nemám pocit, že by bolo vyťažené na maximum, nebolo tam cítiť také spaľujúce dusno. Taktiež sa tu dá pozorovať určitý umelecký zámer v častej voľbe neónových farieb (zasklené steny, náušnice) či kontrastu svetlého prostredia (púšť) a enormného množstva krvi. Vizuálne ide o celkom vypiplaný film, ktorý sa pohral s farbami, ale to ostatné, až na množstvo krvi, za moc nestojí. Revenge je bohužiaľ extrémne blbá aj na pomery podobných filmov a len potvrdzuje, že Francúzsko sa už asi nikdy nevráti. 2* 38%

Asi najväčšia Iglesiova šialenosť čo sa týka množstva podivných týpkov a uletených scén. Prvá polovica je nesmierne zábavný, dynamický, nabušený úlet, ktorý považujem za to najlepšie čo Iglesia natočil. Ježiš spolu so zeleným vojakom a svojím malým synom ukradnú kopu zlatých snubných prsteňov z nešťastných vzťahov a s pomocou náhodného taxikára utekajú do Francúzka, lebo Ježišov syn chce navštíviť Disneyland, čo jeho matka považuje za únos. Cestou sa zastavia v Zugarramurdi, kde na nich čaká ľudský vývar alebo týpek v záchode a samozrejme miestne čarodejnice so znovu fantastickou Carolinou Bang. Lenže Iglesiovy bohužiaľ niekedy okolo čarodejníckej večere dochádza pušný prach a Las Brujas začínajú byť skôr otravné než zábavné, čomu neprospieva ani to, že Carolina Bang sa mení z crazy w(b)itch na zamilovanú husu. No a s príchodom do podzemia sa to celé zvrtne na umelý digitálny bordel. Iglesia si síce ušetril trochu streliva na záverečnú kúzelnícku scénu, ale tá energia sa z toho zhruba v polovici proste vytratila a ďalej je to skôr nudné než zábavné, aj keď to stále oplýva množstvom šialených situácii a politicky nekorektného humoru a narážok. Herci aj postavy, ktoré hrajú, sú ale typicky skvelé. Škoda, že to nakoniec dopadlo tak, ako to dopadlo, lebo nakročené to malo k tomu najlepšiemu španielskemu úletu. 3* 66%

Základný problém, prečo sa mi balada nepáčila, asi spočíva v tom, že neznášam a vždy som neznášal cirkusy. Klauni mi nikdy neprišli ani vtipný, ani hrozivý, len trápny. A potom aj balada mi v mnohých momentoch neprišla ani zďaleka tak vtipná ako chcela byť a pre mnohých možno aj bola, ale skôr trápna. A hlavne som sa väčšinu filmu zľahka nudil. Nechcem znieť len kriticky, je to správna šialenosť s množstvom uletených týpkov a scén, kopou čierneho humoru, Carolina Bang je neskutočná a má aj viacero pamätihodných momentov, ale celkovo mi to tak nejak nesadlo. Nevylučujem však, že prípadné ďalšie pozretie môj dojem zlepší. Asi mi chýbajú aj hlbšie znalosti Španielskej histórie, lebo balada taktiež prekypuje mnohými politicko-historickými narážkami, z ktorých som mnohé určite plne nepochopil. Niektoré nápady ako lietajúci motorkár sú geniálne, iné ma však nechali chladným a z ľahkej nepozornosti ma vytrhávali hlavne celkom neurvalé násilné scény, kde by som vypichol hru s kladivom alebo masochistickú premenu na klauna. Postupne to naberá tempo a začal som sa veľmi solídne baviť, aj keď práve záver je okato digitálny. Kostýmy sú výborné, rovnako ako celkový vizuál, postavy aj dej šialené, ono aj zapojenie pesničky, ktorá sa dostala do názvu je totálny úlet. Ja mám úlety rád a tu sa Iglesia naozaj odviazal, ale aj tak mám z toho určitú pachuť. Vlastne neviem čo som od balady čakal, ale nemôžem sa ubrániť sklamaniu. 3* 67%

A to som si myslel, že hlbšie už Disney klesnúť nemôže. Ale má to aj pár svetlých stránok. Ewan McGregor sa skvele vcítil do úlohy Obiho-Wana a dokáže emócie zlomeného muža predať, malá Leia je síce komická, ale aspoň prirodzená, Darth Vader má opäť tú správnu temnú auru a niektoré počítačové scenérie sú pôsobivé, menovite pevnosť inkvizítorov alebo Alderaan. Nebolo by to vlastne vôbec zlé, keby cieľová skupina neboli deti po lobotómii. Dialógy sú tak príšerné, že sa to nedalo počúvať, často to znelo skôr len ako náhodné vety, ktoré by v skutočnosti nikto nikdy nepovedal. Scenárista netuší čo s tým a tak sa to od tretej epizódy stále dokola opakuje, Leiu unesú, idú ju zachrániť a hoci je to nemožné, podarí sa im to a nakoniec dokážu utiecť vďaka zásahu nejakej Deus Ex Machiny, aby sa to mohlo v ďalšej epizóde znovu zopakovať. Všetci imperiálni stormtrooperi sú úplne slepý, hluchý aj dementný, takže to našim hrdinom zľahčujú, ale aj tak veľakrát potrebujú zásah zhora, ktorý samozrejme príde. A ani prebodnutie lightsabrom už neznamená smrť tak ako kedysi. Proste absolútny scenáristický paškvil a absolútna bezradnosť Disneyho, ktorý netuší ako so Star Wars vlastne naložiť. Ani hudba a úvodné titulky už zďaleka nie sú tým, čím bývali. K tomu to miestami to pôsobí ako nejaký amatérsky fanfilm. Niektoré postavy prežijú neprežiteľné a dokonca bez väčších zranení, aby sa potom iné mohli teatrálne a hlavne úplne zbytočne obetovať. Jedinou naozaj zaujímavou postavou, ktorá nie je ľahko čitateľná, je Tretia Sestra, ale chvíľami to naneštastie skĺzava k tomu, akoby to bol seriál o nej. Rating, ktorý to dostalo úplne chápem, natočené je to tak, aby to bolo prístupné naozaj aj deťom. Ešte aj k flashbackom Obiho-Wana a Anakina, ktoré považujem za najsilnejšiu pasáž celého seriálu, mám značné výhrady, hlavne to, že sa vôbec nepodarilo Haydena Christensena omladiť, a tak výsledok je veľmi rozpačitý. Posledná epizóda a očakávaný súboj Obiho-Wana s Vaderom síce čo to zachráni, ale celkovú pachuť neprekryje a nakoniec to zaklincuje absolútne nevhodným použitím "Hello there!" Mastenie brúch fanúšikov a vyvolávanie pocitov nostalgie, ktorými sa Disney snaží prekryť svoju neschopnosť, v prvej a poslednej epizóde úspešne, však nemôžu fungovať večne. Zarytí Star Wars fanatici môžu hovoriť čo chcú, ale nie je to dobrý seriál a to ani omylom, len dementný scenáristický paškvil ukazujúci absolútnu neschopnosť tvorcov. Čo ma mrzí o to viac, že prequelovú trilógiu mám vcelku rád, rovnako ako Ewana McGregora, potažmo jeho Obiho-Wana. 1* 22%

Možno najočakávanejší horor roku je nakoniec sklamaním, aj keď po prvých recenziách som to sklamanie už tušil. Scott Derrickson nás úžasným spôsobom dokázal preniesť do doby, keď bol Texas Chainsaw Massacre najlepší film na svete a každý ho musel vidieť. Retro atmosféra a vizuál je to najlepšie čo môže Black Phone ponúknuť. Príbeh sa tak nejak vlečie a všemožným spôsobom sa snaží natiahnuť Hillovu poviedku na celovečerný film. Ani by mi nevadilo pričasté používanie čierneho telefónu či množstvo otrepaných motívov ako násilnícky otec alkoholik alebo jasnovidná sestra, problém je ich nedotiahnutie k nejakému zmysluplnému významu pre film. <?spoiler Na začiatku nám predstavia Finneyho násilníckeho otca, ten ale v ďalšom priebehu nezohrá nijakú úlohu a jeho povaha tu nemá nijaký hlbší zmysel. Jasnovidné sny jeho sestry a jej pátranie po ňom je taktiež zbytočné, keďže nijako neovplyvní výsledné rozuzlenie, aj keď práve Gwen je pre mňa určite najsympatickejšou postavou filmu. To, že mu dá každá Grabberova obeť radu ako sa odtiaľ dostať mi nevadilo, ale prečo to robia, veď tie veci na prvýkrát nefungovali a nebudú fungovať ani na druhýkrát, pričom niektoré sú vyložene pritiahnuté za vlasy. No a nad tým, ako by tento grambľavý týpek mohol nepovšimnuto, jeho čierna dodávka je normálne zaparkovaná pred jeho domom, unášať a vraždiť deti, sa ani netreba zamýšľať. Veď on si ani neskontroloval čo tam Finney robí a nevšimol si, že vylomil mrežu, vykopal hlbokú jamu v zemi, či rozbil stenu aj keď mu presne toto urobili už jeho predchádzajúce obete. A to ani nehovorím, ako sa mu to vôbec mohlo podariť, asi ťažko by vykopal rukami meter a pol hlbokú jamu alebo kam vôbec Finney schoval všetok ten odpad, kubík hliny by určite všetok nespláchol. No a to naplnenie slúchadla hlinou a použitie ako zbrane je nezmysel a ešte väčší nezmysel je ako sa naučil ten úder, keď mu ho nikto nemohol ukázať, btw počas učenia mu obeť hovorí z telefónu čo má robiť a on drží slúchadlo v ruke ktorou sa oháňa, takže ho určite nemohol ani počuť. A to ako ho spacifikoval, keď sa to oveľa zdatnejším nepodarilo nechápem. ?> K tomu je Grabber fakt divný záporák, prečo to robí, prečo nosí masku, čo znamenajú tie balóny, načo tie hry? Bol tu potenciál, ale scenár je opäť veľmi nedotiahnutý. Až sa čudujem ako ho dokázali natiahnuť, keď ho vlastne ani poriadne nerozpracovali. Detské herecké výkony nijako neoslnia a Finney vôbec nevyzerá ani sa nespráva ako chlapec v danej situácii. Taktež tu nie je cítiť žiadna myšlienka ako napríklad v It o sile detského priateľstva a postavení sa svojmu strachu, aj keď tu na to bol veľký potenciál. Hawkeov hlasový prejav je bezchybný, vôbec som netušil, čo si mám o jeho postave myslieť, ale ten mimický bohužiaľ nevidíme, keďže má celý čas na tvári zbytočnú aj keď zaujímavú masku. Nejaké napätie alebo strach o deti sa vôbec nedostavia a tých pár nefunkčných lakačiek, myklo ma len raz a aj to len zľahka, to rozhodne nezachráni. Sterilný mainstreamový horor-nehoror, ktorý môže zaujať len svojou retro atmosférou, ale všetko ostatné pôsobí akosi nedotiahnuto. 3* 55%