Aljak

Naozaj pekné. Presne ten typ filmov, ktoré svojou podstatou zaujmú hneď od úplného začiatku a postupnou gradáciou sa prepracujeme pomaly krok za krokom až k jadru celého filmu, ktoré na môj vkus prišlo až príliš neskôr. Potom to malo až príliš rýchly spád, ktorý svojou kvalitou síce predčil prvú polovicu filmu, ale práve to, že to všetko išlo tak rýchlo, ublížilo celému príbehu, a tiež vyvrcholeniu. Ale naozaj veľmi hodnotný a pekný film, plný zmyselných dialógov a scén. Kto vie, či naozaj nie sú medzi nami všade rôzni anjeli a poslovia, ktorí nás chránia alebo si po nás napokon prídu a odprevadia nás až k bránam nebeským (alebo pekelným?). No a ešte mi trochu prekážala čiastočná nelogickosť, keď anjela Setha chvíľu vidieť bolo a inokedy zase nie. Trochu to bolo treba domyslieť, aby to bolo o čosi viac kompletnejšie. Ale aj tak, výborné!

Dokonalý symbolizmus v trochu nevýraznom pozlátku, aj keď beriem do úvahy, že je to ročník 1998, kedy animácia ešte nebola až na takej úrovni. Smutno-pekný príbeh o tom aký je rozdiel medzi "niečo" a "nič".

Nie som žiadny milovník mušketierov, ale tento film sa mi celkom pozdával. Výborná zápletka, aj to historické prostredie z čias Ľudovíta XIV., ktoré tu bolo zobrazené prostredníctvom naozaj vydarenými kulisami, kostýmami, a koniec koncov celou výpravou. Tajomný muž v maske poriadne zamiešal karty, a napokon zaujímavá retrospektíva doslova rozbehne kolotoč so zápletkou dvojičiek a zámeny identít. Škoda, že sa to v jednom momente tak seklo, a následne sa až príliš dlho zdržujeme v jednej scéne únikovej cesty zo zámku. To trochu stlmilo moje celkové nadšenie, ale inak som sa rozhodne nenudil a film som si užil.

Klasická bollywoodska romanca s príchuťou dramédie. Scenár pôsobí síce klišovito, ale na tú dobu (rok 1998) to bolo celkom osviežujúce, teda v porovnaní s ostatnými filmami tejto doby. Karan Johar a jeho debut teda vyznieva rozhodne kvalitne (a v tejto línii kvality Karan našťastie pokračoval ďalej). Herecké obsadenie hviezdne, scenár so zaujímavou zápletkou, esencia indickej teatrálnosti (občas až príliš), pestré kulisy, a príjemný soundtrack - to všetko ťahá tento film vpred. Akurát chudáka Amana (Salman) mi bolo poriadne ľúto, no jemu ten pátos z nešťastnej Lásky akosi chtiac nechtiac pristane. 4*

Taká milá príjemná rozprávka. Keby to vidím už v čase keď to bola novinka (keď som mal 10 rokov), tak to nadšenie by bolo určite väčšie - lebo presne takýto štýl filmov som vtedy veľmi obľuboval. Teraz som sa na to dal len tak náhodou, že to práve bežalo v telke - len tak, že čo to bude zač. 12-ročná Lindsay Lohan v hlavnej dvojúlohe bola fakt skvelá - kto by to bol povedal, že o pár rokov neskôr sa z tohto krehkého dievčatka stane taká hriešnica? Ale späť k filmu - dobrý námet, aj dej, občas sa aj zasmiať dalo na niektorých pasážach - no a ako inak, v tomto type filmov jedine happyend!

Veľmi podivný film, na môj vkus až príliš. Ľudia bývajú posadnutí kadečím, ale takáto posadnutosť číslami skôr vedie k šialenstvu. Jediné, čo sa mi na tom páčilo, bol ten štýl akým to bolo podané - Aronofsky sa proste nezaprie, a to jeho prevedenie je proste nezameniteľné. Príbeh vo svojej podstate tiež nebol až tak zlý, aj keď v závere už sa to celé zvrhlo do toho šialeného tempa doplneného rôznymi prejavmi posadnutosti a pomätenosti. Ale tie rozhovory a myšlienky dávali fakt občas normálne zmysel, takže to pôsobilo svojim spôsobom tak trochu tajomne. No mám z toho celého zmiešané dojmy - po vynikajúcich začiatkoch som čakal proste niečo iné, takže som tak trochu z toho vedľa.

Formát tohto filmu s dvomi paralelnými osudovými dejmi v živote jednej ženy bol naozaj vynikajúci. Bohužiaľ, to bola najväčšia prednosť tohto filmu, pretože po dejovej stránke mi to neprišlo nejako extra vydarené. Neviem, nejako mi to celé proste nesedelo a všetko mi prišlo také nepresvedčivé, aby to pôsobilo aspoň ako tak reálne. V jednom príbehu pôsobila Helen ako sebavedomá žena a v tom druhom ako naivná chudera. To neboli dva rôzne osudy, ale rovno dve odlišné osobnosti. Práve preto som z toho nemal až taký dobrý pocit. Navyše, ten James (John Hannah) mi svojim prejavom prišiel hrozne vtieravý a nepríjemný. A inak, Gwyneth to viac pristalo ako dlhovlasej brunetke...

Veľmi pekný príbeh s nenáročnou zápletkou, ktorá však so sebou prináša mnoho pekných posolstiev. Materiálna chudoba v ľuďoch prebúdza cnosti, o ktorých sa bohatým ani len nesníva. Ten vzťah medzi súrodencami Alim a Zahrou bol nádherne dojemný a empatický, ale v podstate aj medziľudské vzťahy medzi ostatnými postavami. Bohvie ako by dopadla táto zápletka v súčasnom materializmom prehnitom svete, kde sa ľudské cnosti a čestnosť stávajú čoraz vzácnejšie. Preto aj tento film pôsobí príjemne krásnym, úprimným a prirodzeným dojmom. Svojim charakterom mi to pripomenulo omnoho novší saudskoarabský film Wadjda, avšak tam bol dej o niečo viac rozvetvený aj do inších sfér.

Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe :) Niekedy je asi naozaj lepšie nebrániť sa útokom - aby sa to náhodou potom nezvrátilo voči vám. Ale fakt vydarené, takéto iluzionistické filmíky vždy zaujmú.

Niečo ako The Truman Show, avšak v oveľa drsnejšom podaní. Po dejovej stránke vynikajúce. Ten spád a celkový náboj, ktorý to malo - to bolo normálne až (ne)uveriteľné. Miestami som mal pocit, že Nicholas je až prehnane paranoidný a už som len čakal, kedy sa z toho zloží. Bol to jeden z tých filmov, pri ktorých celý čas človek rozmýšľa čo je pasca a čo je len obyčajná zhoda náhod. Ale aj tak mám z toho po tom všetkom taký zmiešaný pocit, že čo ak by to proste celé nevyšlo? Veď stačila jedna chybička a zrazu sa z The Game mohla stať Game Over, resp. Life Over.