Bullittův případ

Na Bullittovi sa už trochu podpísal sám čas, ale i napriek tomu sa stále jedná o nadpriemernú záležitosť, ktorá nemá vo svojom o(d)bore naprosto žiadnu konkurenciu, je to proste klasika klasík, pričom by som zrejme našiel i nejaké "chyby na kráse" , aj keď určite nie na krásnej, vedľajšej postave menom Cathy v podaní atraktívnej anglickej herečky → Jacqueline Bissetovej, s ktorou si predsa mohli dať scenáristi o niečo viac námahy, keďže jej scény väčšinou pôsobia dosť nezaujímavo a strnulo, čím chcem ďalej naznačiť, že sa celkove nevyužil jej potenciál, a tak sa radšej mohla tým pádom celkom vystrihnúť, pretože o nič podstatné by divák aj tak neprišiel, ak nepočítam aspoň jej maximálny pôvab, s ktorým nás mohla na istý čas poriadne (vy)dráždiť. Za to u jej neoblomného priateľa → poručíka Franka Bullitta sa tých schopností a možností využilo naozaj požehnane, pretože ma nielenže sprevádzal v minimálne dvoch vydarených sekvenciách: po a). v automobilovej naháňačke po strmých, kopcovitých cestách v kalifornskom San Franciscu a po b). v snáď ešte dynamickejšej pasáži na letisku, kde nebolo vôbec žiadnej núdze o akčné scény plné nepredstaviteľných hereckých kreácií, z ktorých následne čerpali mnohí filmári... Rovnako by som tiež pochválil aj úvodnú v nemocnici, kedy sme sa tam zase zdržali až príliš. Predstaviteľ protagonistu, čiže Steve McQuenn, je už sám o sebe neuveriteľnou legendou kinematografie, skrátka jeho ponorenie sa do svojej postavy, mu ihneď (u)veríte, a tak sa absolútne na nič nehrá, on ním proste JE. Ešte zopár viet ku technickej stránke tejto mimoriadne zaujímavej detektívky: Strihová skladba Franka P. Kellera zvyčajne veľmi dobre funguje, i keď určite nie je úplne bezchybná, no má svoje pevné zastúpenie. Strihač sa musel jednak prispôsobiť i režisérovi Petrovi Yatesovi, s ktorým bol pravdepodobne v strižni, kde sa dohadovali o jednotlivých záberoch, ktoré ponechať alebo ktoré zahodiť, a na ktorých si dal pre zmenu extra záležať aj → kameraman Bill Fraker. Výprava je vari automatická, tam našťastie scénograf Albert Brenner nemusel stavať žiadne veľké kulisy, lebo to nebolo potrebné. A čo by to bolo nakoniec bez rytmickej hudby: argentínsko-amerického skladateľa, pianistu a dirigenta → Borisa Claudia "Laloa" Schifrina, ktorý sa postaral o svieži soundtrack, bez ktorého by sa to nezaobišlo. Summa Summarum: „Film je označovaný za jednu z najväčších policajných drám všetkých čias, keď sa k tomuto názoru rovnako prikláňam”. (24.04.2022)

Príbeh nič moc. Vyvažuje ho zvláštna atmosféra zakladajúca sa na obraze a úsporných dialógoch. Z detstva si pamätám autá plieskajúce o zem v strmých uliciach San Franciska, upretý pohľad nekompromisného detektíva, idúceho buldočou vytrvalosťou za spravodlivosťou. Dnes sa k tomu pridal obdiv nad nechutne povýšeneckým Robertom Vaughnom v úlohe ctižiadostivého, podľa osobnej potreby konajúceho politika. (11.03.2005)

Zvláštní film, o kterém se dá říct, že pokud jde o filmařské prostředky, opravdu se toho režisér nebál... Honička v kopcích SF mi dala vzpomenout známým počítačovým hrám, které jako (skoro) jediné byly k v začátcích výpočetní techniky k sehnání snad na každé mašině. Jako krimi ale průměrné a ani o brok víc. Pozor na dabing, k sehnání jsou dva, vy rozhodně chtějte ten, ve kterém McQueena dabuje Eduard Cupák, a nikoliv Aleš Procházka. Už jenom kvůli těm dnes už archaickým dialogům a ojedinělým slovním obratům, které přesně pasují na filmy ze stejné doby, ale to dnešní překladatelé a režiséři (jedním slovem patlalové) nikdy nepochopí. (10.07.2012)

Celkom slušná kriminálka, so špecifickou hudobnou stránkou, dobrou atmosférou, charizmatickým McQueenov a výbornou auto-naháňačkou. Bullitov prípad má ale taktiež príliš pomalý rozbeh, natiahnutý záver, žiadne špeciálne rozuzlenie a celkovo sa na ňom už podpísal zub času. Ale možno som len v danej chvíli nemal chuť na podobnú žánrovku.. kto vie. (16.09.2014)

„Vy ste sa zbláznil! Pašovať mŕtvoly z nemocnice...“ Slávna automobilová naháňačka v strmých uliciach legendárneho amerického prímorského mesta San Francisco a okamih, v ktorom si dominantné modrooko Steve McQueen (SEDEM STATOČNÝCH) v umývadle umýva ruky od krvi, kým v izbe vedľa pôvabne spí Angličanka Jacqueline Bissetová (paródia CASINO ROYALE/1967), to sú dve scény, ktoré sú v súvislosti s drsnou kriminálkou BULLITOV PRÍPAD citované i po desiatkach rokoch; najmä naháňačku sa snažili s väčšími a menšími úspechmi dostatočne napodobniť tvorcovia takých filmov, ako sú FRANCÚZSKA SPOJKA, SKALA alebo RONIN. Samotná snímka má veľmi jednoduchú zápletku, ale solídny režisér Peter Yates (neskôr zaujal podmorskou HLBOČINOU či sci-fi/fantasy KRULLOM) sa snaží, aby sme si to nevšimli. Napriek tomu film nedokáže so stopercentným úspechom zamaskovať, že keby nemal charizmatického herca v titulnej úlohe (inak, v civile milovníka silných strojov), plus jednu kultovú akčnú scénu... stál by vôbec za pozretie?! Úprimne? 80% za zásluhy. (05.12.2004)