Absolútne všestranný herec - tak by sa dala charakterizovať španielska legenda menom Fernando Rey. Pravým menom Fernando Casado Arambillet sa narodil v roku 1917 v meste La Coruňa v Galícií (Španielsko). Z dôvodu vypuknutia občianskej vojny, ktorá v tom čase vyhnala mnoho umelcov z krajiny zanechal štúdium architektúry. Počas posledných rokov občianskej vojny pôsobil ako štatista. Mladý Fernando sa tak zoznámil so svetom filmu. Odhodlanie a pevná vôľa stať sa hercom ho priviedli k jeho prvej plnohodnotnej role v roku 1944 vo filme Eugenia de Montijo, kde sa prejavili jeho vlastnosti, ktoré mu predurčili role galantných gentlemanov: držanie tela, hlas a intonácia (v roku 1940 mu osobne gratuloval Lawrence Olivier k jeho výkonu pri dabovaní Oliviera v španielčine).
Po jeho úspechoch v rodnej krajine a niekoľkých filmoch v Mexiku sa stal prvým medzinárodne uznávaným hercom zo Španielska, hlavne vďaka spolupráci s priateľom Luisom Buňuelom v 60. a 70. rokoch. Hlavné úlohy stvárnil vo filmoch Viridiana (1961) a starého, majetníckeho boháča si zahral v snímke Tristana po boku Catherine Deneuve (1970). Nezabudnuteľná je jeho postava v oscarovom filme Skrytý pôvab buržoázie z roku 1972. Posledným veľmi úspešným filmom dvojice Buňuel - Rey bol Ten tajomný objekt túžby (1977) s nomináciou na Oscara a Zlatý glóbus. Ani jedno z týchto ocenení však film nezískal. Fernando Rey bol dabovaný ďalšou legendou, Francúzom Michelom Piccolim a od tohto momentu sa mu hrnuli ponuky z Talianska, Francúzska, Veľkej Británie či Spojených štátov amerických. Srdcia amerických divákov si získal postavou drogového bossa z Marseille, Charniera vo filme Francúzska spojka, režírovanom Wiliamom Friedkinom.
Pre Fernanda Reya bola určená aj vedľajšia postava v Krstnom otcovi II, ktorú však napokon nestvárnil. V roku 1977 si zahral otca Geraldine Chaplinovej vo filme Carlosa Sauru, Elisa, môj život. Rey vyhral ocenenie v Cannes za najlepší mužský herecký výkon. Fernando Rey hral aj pod taktovkou Roberta Altmanna (Quinteto), ako aj Ridleyho Scotta (1942: Dobytie raja). Jednou z jeho posledných veľkých rolí bol Don Quijote pre španielsku televíziu TVE z roku 1992.
Počas svojho pôsobenia získal mnoho ocenení vo svete aj v Španielsku a v roku 1992 bol menovaný prezidentom Národnej akadémie umení a kinematografie, v ktorej pôsobil až do svojej smrti o dva roky neskôr, kedy podľahol rakovine. Jeho život bol naozaj mimoriadne produktívny, čo dokazuje aj jeho herecká filmografia.
Gabriel "piccoli" Ligart
