Jako zabít ptáčka

I na začiatku 60. rokov, 20. storočia sa u Udeľovaní Cien Akadémie, ľudovo Oscarov, stále rozdeľovali tri kategórie na dve skupiny, t.j. farebné a čiernobiele, a tak sa dá tým pádom potvrdiť, že namiesto piatich nominovaných u kamery, výpravy a kostýmov, boli zrazu desiati, čo beriem ako určitú satisfakciu. A teraz si napríklad ešte skúste predstaviť, že legendárny opus Lawrence z Arábie by bol nakrútený na black/white formát, a naopak, Ako zabiť vtáčika, akurát recenzovaný snímok, by bol „zneuctený” tak, že by ho režisér Bob Mulligan zhotovil na technicolor, čím by sa odstránilo 80-90% angažovanosti filmového diela, ktoré ani po viac ako 50. rokoch od premiéry nestráca nič zo svojej atraktívnosti, tak isto, ako Lawrence... A keď už som u kormidla, tak naznačím oboch hercov, porovnávať Petra a Gregoryho, je ako niesť drevo do hory, Peck bol asi až príliš uvedomelý lokál PATRIOT, a la právnik Atticus Finch, v rasisticky - kultúrnej, americkej Alabame, kde sa podujal v počiatočných 30. rokoch obhajovať černocha Toma Robinsona, ktorého obvinili zo znásilnenia miestneho sedliackeho dievčaťa Mayelly Violet Ewell. Na Fincha sa pozerám prostredníctvom jeho dvoch detí, t.j. Skautky a Jema, ktorí neoslovujú otca : “OTEC” , ale hovoria mu MENOM : ATTICUS, čo je tak trochu atypické. Je takmer koniec letných prázdnin, pričom sa dokážu zabaviť inak, ako dnes typickým chodením mladistvých delikventov po pohostinských zariadeniach, kde táto generácia zo dňa na deň hlúpne. Priťahuje ich istý, strašidelný dom, kde je vkuse zavretý chalan Boo Radley, ktorý ešte zohrá kľúčovú úlohu... Snímok je v podstate vyrozprávaný cez rozprávača postavy Finchovej dcéry - Skautky ( malá Mary Badham podáva univerzálne veľký herecký výkon ), ktorá už dobre rozumie tomu, čo sa okolo nej deje. Atticus sem neprišiel kvôli práci, on tu už dlhší čas žije, a taktiež lepšie spoznáva obyvateľov malého zapadnutého regiónu. Konceptuálne som naznačoval tri technické zložky, pričom práca KAMERY Russella Harlana má dodnes nezameniteľný RYS nadčasovej pôsobivosti, a áno, je majstrovská ! Normálne som si vychutnával každé jej jedno filmové políčko. Produkčne film zaštítil Alan J. Pakula, ktorý určite nepatrí medzi neskúsených zelenáčov kinematografie. De - facto, tak ako teraz dominujú všelijaké rasisticky motivované snímky, ako sú trebárs 12 rokov otrokom, či ešte ma napadá minuloročný víťaz Moonlight, na ktoré viac-menej, čochvíľa zabudnete, že vôbec jestvujú, síce sú medzi nami, ale radšej si pripomínajte KLASIKY zo 60. rokov, na ktoré len tak nezabudnete, a asi práve preto vyfúkol Gregory oscara Petrovi, lebo táto téma vtedy extrémne rezonovala, a tak sa ani nečudujem, že Atticus patrí medzi najväčšiu filmovú postavu všetkých dôb ! I keď podľa mňa Peter stvoril niečo naprosto unikátne, v kurze bolo čosi iné, o čom celý čas hovorím... (27.02.2018)

Ak je film z právnického prostredia kvalitne obsadený, má dobrý základ v procese, nebol by som povedal, že je treba rozvíjať ešte rozsiahlu dejovú líniu mimo súdnu sieň. Tá mi mierne vadila, no v závere, keď sa dostala do finálneho spádu som to neľutoval. Takže konečne 'iná' súdnická dráma, ktorú určite treba vidieť. Gregory Peck je znva zárukou kvality, akurát to spracovanie mohlo byť ucelenejšie. 80%. (06.09.2007)

║Rozpočet $2milióny║Tržby USA $13,129,846║Tržby Celosvetovo $13,129,846▐ Tržby za predaj Blu-ray v USA $2,220,147 //počet predaných kusov ?║ Tržby za predaj DVD v USA $4,907,093 //počet predaných kusov 471,370║ pôsobivé ale niečo mi tam chýbalo aby ma to viac uchvátilo /60%/ (09.04.2010)

Natáhnout, zamířit, vypálit. Je to tak snadné. Jako zabít ptáčka. Nejenom v tomto významu používá Harper Leeová titul svého slavného autobiografického románu. Jde rovněž o stěžejní poznání hlavní hrdinky, Čipery Finchové. Zabít sojku a zabít drozda není totéž. Filmové zpracování strhující knihy již tak strhující není. Vůči černochům (a komukoli, kdo táhne s nimi) nepřátelská jižanská atmosféra je přítomna předně zásluhou jedné postavy, vskutku ďábelského burana Boba Ewella (= evil). Z filmu ovšem není cítit, že „to“ je v lidech, v naprosté většině z nich. Téma rasismu je přitom ze všech témat v knize obsažených filmaři upřednostňováno, čemu odpovídá vystřižení poučné epizody s morfinistkou Duboseovou i naprostá nepřítomnost dalších postav (teta Alexandra), jež ovlivňují smýšlení dětí. Dlouhá scéna u soudu a následná rychlá dohra (knižní dění tří let bylo vměstnáno do cca jednoho roku) vytváří dojem, že by dokonce mělo jít o soudní drama. Pomohly by přidané minuty? Ne, dvě hodiny dostačují, akorát se dle mého mínění nezabývají tím podstatným. Chybí temná magie dospělého světa, jenž jsme jako děti toužili objevit, matně tušíc, jaká nebezpečenství s ním souvisejí. Přesně to vystihnuje název celovečerního dokumentu o filmu: „Fearful Symmetry“. Jiný, slabším příběhem vybavený film, zrovna svou „děsivou souměrností“ září do všech stran. Lovcova noc. Apendix: k alternativnímu pohledu na Jako zabít ptáčka a jemu podobné mainstreamové filmy vybízí Arnoldův zábavný experiment Passage á l'acte. 75% Zajímavé komentáře: mm13, agathon (19.12.2011)

Maloměsto. Amerika třicátých let, povrchnost, nesnášenlivost, arogance, pokrytectví. Řvou z každého špinavého koutu tohoto drásavě odporného místa. Z této odporné společnosti. Bezmoc člověka, který se rozhodne jít proti proudu, boj s větrnými mlýny. Hnusný flegmatismus a zavírání očí okolí, jednoduchá ovlivnitelnost lidského stáda. Lehkost bytí v síle davu. Pravdivý a silný otisk nejstinnějších stránek lidí ve výborné adaptaci románu Harper Lee, s otázkou, jestli se od té doby ve společnosti až tolik změnilo. (03.01.2015)