Režie:
John HillcoatScénář:
Nick CaveKamera:
Benoît DelhommeHrají:
Guy Pearce, Emily Watson, Ray Winstone, David Wenham, Richard Wilson, John Hurt, David Gulpilil, Danny Huston, Noah Taylor, Tom Budge, Tommy Lewis, Bogdan Koca (více)Obsahy(1)
Film se odehrává v drsném a neúprosném prostředí australského vnitrozemí na konci 19. století. Proposition je ohromujícím příběhem oddanosti, odplaty a hledání spravedlnosti v zemi bez pravidel. Charlie Burns (Guy Pearce) je odpadlík, žijící se svými dvěma bratry mimo hranice zákona. Artur (Danny Huston) a Mikey (Richard Wilson) jsou hledaní pro znásilnění a vraždu. Když se kapitánu Stanleymu (Ray Winstone) podaří zatknout Charlieho a Mikeyho, udělá Charliemu složitý návrh - skoncovat s brutalitou, jež je obklopuje. Aby Charlie zachránil svého bratra před oprátkou, musí najít a zabít Arthura, svého psychopatického staršího bratra, o němž si Stanley myslí, že je hlavním viníkem násilí. Oba muži čelí nemožnému morálnímu dilematu, které vede k vražednému vyvrcholení. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (400)
Proposition - nabídka. Zase jedna rána z čistého nebe, náhodně koupená za pakatel ve výprodeji DVD v podchodu metra....Tohle bych chtěl vidět na pořádném plátně....Drsný moderní western z neméně drsného australského kontinentu z konce předminulého století. Sluncem spálený vánoční příběh o spravedlnosti, právu, pomstě ale i o tom kam až a za jakou cenu sahá bratrská láska. Myslím že celé toto dílo perfektně charaterizuje přetextovaná koleda 5 Days of Christmas, kterou zpívají strážní nejmladšímu z bratrů ve vězení. Každá postava je zde originálem, všichni hrají naprosto přesvědčivě a to vše se odehrává v prostředí čarokrásného sluncem vyprahlého australského kontinentu. Syrovost je zde na místě a jen vtiskuje autentičnost, reálnost celého příběhu a prostředí kde se odehrává. Oprýskané a na troud vyschlé městečko Banyon, všudypřítomná hejna much, zpocení a zaprášení nejen psanci a policejní jednotka jež je stíhá, ale i všichni obyvatelé městečka... V úřadech a domech hlavních představitelů města však britský pořádek s čajem v porcelánových servisech, s nezbytnou podobiznou Jejího veličenstva na zdi. Takové byly začátky moderní společnosti (bílé) v Austrálii. Celé je to velmi podobné avšak s jistým časovým odstupem situaci v Americe a to i ve vztazích k původním domorodcům, zde Aboriginům. Nicka Cave a jeho The Bad Seeds mám rád už dávno, velmi mile mně překvapil jeho soundtrack k The Road. Zde si opět složil hudbu k filmu s Warrenem Ellisem (i on pracoval na The Road) a opět na jedničku. Hoši skládejte dál hudbu k podobně syrovým snímkům, moc vám to jde ! Moc jsem si pošmákl. Doporučuji vidět! ()
Využijúc jednu z klasických dejových formuliek westernu (zrada ako nevyhnutný prvok vykúpenia života svojho rodinného blížneho) nám známy gloom-rocker Nick Cave, tentokrát ako aj scenárista, predostiera mimoriadne drsnú a špinavú drámu od protinožcov z obdobia vrcholiacej kolonizácie, kedy sa príslušník anglického kráľovstva snaží nastoliť zákon a poriadok v "Bohom zabudnutej" krajine. Postupne, aj vďaka kombinácii jedinečných obrazových kompozícií s ambietne melancholickým a taživým hudobným podfarbením (za niektoré sekvencie by sa ani Leone nemusel hanbiť) začína minimálne dôležitú úlohu - ako príbeh sám, zohrávať aj nehostinná krajina a ľudia, ktorí ju obývajú. V dichotómii tak vystupuje celý rad prvkov - divoká préria proti civilizácii; dbanie zákona ku morálnej ambivalencii, rodinná loajálnosť proti starozákonnému "oko za oko..."; a v neposlednom rade aj naračný film versus lyrikou podfarbená kontemplácia. Výsledkom je silne pocitová snímka, ktorá s minimom klišé zanechá silné zárezy v mysli dlho po zhliadnutí. ()
Brilantné._____Asi takto nejak si predstavujem spoločné dieťa Peckinpahovej Wild Bunch, Zinnemannovho High Noon, Leoneho C'era una volta il West, Malickových Days of Heaven, Nicka Cavea a austrálskeho kronikára. Hillcoat pojíma žáner revizionistickou optikou 21. storočia, ktorá vo westerne stále vidí studnicu originality a možnosť vztiahnuť sa k fenoménom formujúcim históriu modernej civilizácie. A že je to optika setsakra nekompromisná, pri ktorej by Eastwoodovmu „Blondiemu“ (vedome parafrázujem výstižné popisy v iných komentároch) pripaľoval cigaretu maximálne revolver konkurenčného banditu._____Syntéza vplyvu klasického westernu zo 40., antiwesternu z 50. a krvavej reformulácie žánrových základov z druhej polovice 60. rokov utvára ojedinelý a unikátny štýl filmu. Stranou príbehu ide od prvého pohľadu o jednoduchú a strokrát obohranú jednohubku o skúške lojálnosti a ceste za spravodlivou (?) odplatou. Mohlo by sa teda zdať, že prínos treba hľadať práve v odlišnom prístupe k charakterom a ich pozadiu, čo je v zásade správne. Jedno z podlaží hĺbkových vrstiev stojí práve na uveriteľných motiváciách a výborne napísaných postavách. Tie nemožno rozdeliť na „dobré“ alebo „zlé“, etika je pre nich relatívna a morálka luxus, ktorí si nemôžu dovoliť. Konflikty stoja na tých najbazálnejších vzťahoch a problémoch - brat musí zradiť brata, aby si zachránil vlastnú kožu, predstaviteľ zákona čelí potupe a výsmechu kvôli jedinému pochybnému rozhodnutiu, žena nedokáže naďalej zvládať osamelosť a domácnosť zahalenú strachom z dlhej neprítomnosti muža. Ich osudy spája jeden spoločný prvok: dlhé a nekonečné čakanie._____Život ako večné čakanie - na zlomový okamih, ktorý konečne niečo zmení a pretrhne hrádzu nečinnosti. Akékoľvek snahy o zmenu - presadenie spravodlivosti, vytrhnutie sa spod vplyvu vlastnej rodiny, vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou - sú buď neuskutočniteľné, alebo dosahované za cenu vysokých obetí. Ušpinení antihrdinovia sa brodia vlastným potom a krvou k nejasnej fatamorgáne nádeje na vzdialenom horizonte. Ťaživé a zničujúco pomalé tempo filmu je formované nehostinným prostredím a unavené herecké výkony podliehajú surovým podmienkam, za akých film vznikal. V teplotách dosahujúcich miestami až enormných 57 °C sa herci pod nánosom dobových kostýmov, s revolvermi a winchestrovkami v rukách vlečú nekonečnou prériou. Neoblomná pasivita sveta dostáva až mýtický rozmer._____Zmena, ktorú do Austrálie prichádza vykonať kapitán Stanley, sa však ukazuje zhola nemožná z iného dôvodu. Odpor, na ktorý naráža, je dôsledkom pamäte krajiny, poznačenej dlhou a krvavou kolonizačnou históriou. Film ideologicky spadá do tzv. „cinema after Mabo“ (Viac k téme napríklad tu alebo tu), éry austrálskej kinematografie nastupujúcej v 90. rokoch o ktorej vyšla v roku 2005 i súhrnná publikácia. Až do rokov 1992-3, kedy vláda potvrdila platnosť konceptu „Mabo“ a tradičných domorodých zákonov, bolo popierané právo pôvodných obyvateľov na austrálsku pôdu. Scéna, v ktorej černošský sluha opúšťa pozemok kapitána Stanleyho a pred bránou zanecháva svoje topánky je vo svojej mlčanlivosti veľavravná. Veta „You got the wrong fuckin' black man.“, ktorú utrúsi Two Bob zatiaľ čo mieri hlavňou koltu na dôstojníka Dunna, v sebe skrýva celé dekády pretrvávajúceho sporu o nárok na zem medzi austrálskym „bielym“ a „čiernym“ mužom, cudzincom a domorodcom. Zároveň je symbolickým vyrovnaním sa s novostanovenou hierarchiou otrokov a pánov, ktorú so sebou priniesli kolonizátori - najhorší zločinci, vyhnaní z Veľkej Británie na opačnú pologuľu. Podobnosť s utváraním legendárneho Divokého Západu v severoamerických prériách je preto obrovská, no s krutosťou kriminálnych živlov u protinožcov sa americkí kovboji a banditi nemôžu rovnať. Ale späť k téme._____Mýtický rozmer tu dostáva i samotná krajina. Drsná pustatina, z ktorej vzchádzajú drsní ľudia, schopní tých najbeštiálnejších činov. V rozľahlých pláňach niet miesta pre zľutovanie a milosrdenstvo, no vo vzduchu cítiť čosi nadpozemské. Film začína bez akéhokoľvek úvodu a zoznámenia s postavami krvavou prestrelkou v búde s plechovou strechou rozžeravenou neúprosným slnkom a dusným vzduchom plným lietajúcich triesok. Následne však zvoľní, dni a noci sa začnú zlievať v neúprosne naťahovaný čas v bohom zabudnutej zemi nikoho (za ktorú ju prisťahovalci považujú). Hranica medzi fyzickým a metafyzickým sa začína vytrácať. Utrpenie, bolesť a sebaspytujúce otázky dostávajú rovnaký priestor. Kto sme a kam sa uberáme? Existuje Boh? Existuje vôbec v tomto hnusnom, špinavom pekle zvanom Austrália, niečo ako život? Pustá krajina, zem zrodená z krvi a prachu sa odráža vo veľkých detailoch vyprahnutých a vetrom ošľahaných tvárí. Evolúcia ako skamenený monolit, rozdrvený v prach. Len opice s vulgárnym slovníkom. Sme mizantropi?_____Kľúč k pochopeniu ambivalentnej hlavnej postavy je nám podsúvaný postupne a veľmi obozretne. Charlie Burns sa vydáva nájsť svojho brata, v skutočnosti ale nachádza sám seba. Návrat k rodine lemujú temné spomienky, prezentované len v neexplicitných náznakoch dialógov, konfrontácií, pohľadov a výrazov. Špirálovitý zostup archetypálneho westernového antihrdinu do vlastnej duše odhaľuje kryptickú túžbu vymaniť sa spod kontroly staršieho brata Arthura. I keď Proposition hĺbku Coppolovej Apocalypse Now nemá, analógia s ponurou a sebedeštruktívnou cestou kapitána Willarda do útrob vietnamskej džungle za nájdením plukovníka Waltera E. Kurtza je veľmi zreteľná. V nedostupných končinách pozemského pekla okolo seba Arthur utvára auru hrozivej legendy. Chýry, ktoré o ňom domorodci šíria vravia o nesmrteľnosti a harmonickom splynutí s prírodou. Človek-pes, ktorého Charlie nachádza ho dovádza na hranicu šialenstva. Ak cez ňu nechce prepadnúť a hľadá vyslobodenie, existuje jediné riešenie - vykúpenie smrťou._____Kým iní ju menujú na prvom mieste, ja si štylistiku a formálnu stránku zámerne nechávam na záver. Podobne ako je tomu práve v raných filmoch Terrenca Malicka, postavy sú zasadzované do veľkých prírodných celkov a vytvárajú neoddeliteľné puto. Detaily ušpinených zjazvených tvárí sú zrkadlom prostredia, z ktorého vzišli. Súbežné vedenie niekoľkých naratívnych línií je bez veľkého rozmachu, ale vo všetkej komornosti intímnych osudov komplexne postihuje vlastnosti dobovej spoločnosti. Premiešavanie lyrického pásma s epickým umocňuje kontemplatívny rozmer. Poetické tempo ani technickú formu nemožno obviniť zo samoúčelnosti, každá zložka má svoj pevne stanovený význam v rozprávaní. Jedinečnosť obrazových kompozícií a kontrastného odlíšenia dňa a noci sa blíži práve „malickovskej“ a „leoneovskej“ pomalej krajinomaľbe, navodzujúcej absolútnu zakorenenosť postáv do sveta (podobne ako je tomu v Cobra Verde Hernera Werzoga). Rovnako podstatnou je baladická, prevažne inštrumentálna hudba, ktorej centrálnym hlasom sú smutné husle Warrena Ellisa a Caveove netradičné vokálne performancie. Práve ony dodávajú snímku veľmi špecifickú a neľahkú, náročne vydobytú atmosféru, pohybujúcu sa medzi temne bezvýchodnou prašnou zemitosťou a pohľadmi upierajúcimi sa k ťažkým nebesám, nijak neodľahčujúcu nepríjemnosť dejových motívov._____Úžasne trpezlivý a zničujúci film, ktorý obrovské nároky na diváka odmeňuje len totálnou stratou ilúzií a nepreniknuteľnou depresiou. A jeden z najlepších westernov, aké som kedy videl. 100% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] () (méně) (více)
Drsný western od protinožců z pera Nicka Cavea. Kdo má v oblibě Caveovy zhudebněné básně, bude se při sledování filmu cítit jako doma, protože jde vlastně o další "mordýřskou baladu", ale v podobě celovečerního filmu. Režisér John Hillcoat, který má na svědomí 80% všech Caveových klipů, dokazuje, že si umí poradit i s delší stopáží. A samozřejmě takový film ani nemůže nemít výbornou hudbu (opět Nick spolu s členem Bad Seeds Warrenem Ellisem). ()
Tak začínám vymejšlet komentář, a hele, on canakja má stejný postřehy co já. Že kapitán nabije každou zbraň v domě a pak se nechá nachytat na švestkách, teda vlastně krocanovi, mi prostě nesedělo stejně jako chování několika dalších postav v některých situacích. Jinak perfektně natočeno s výbornou hudbou. Jen to chtělo kromě kapitána ještě nějakou zajímavou postavu. ()
Galerie (68)
Zajímavosti (15)
- Kapitán Stanley (Ray Winstone) použil vo filme citáciu Dorothy Parker "What fresh Hell is this?", keď vravel o Austrálii, no v dobe, kedy sa odohráva dej snímky, nebola ešte na svete. (vander19)
- Keď sa Samuel Stoat (Tom Budge) pripravuje zachrániť Mikea (Richard Wilson), vloží svoje dva revolvery do puzdra vpredu, avšak o dva zábery neskôr ich už má umiestnené po stranách. (vander19)
- Režisér John Hillcoat původně požádal Cava jen o vytvoření hudby k westernu, ale nakonec mu nabídl i napsání scénáře. (imro)
Reklama