Věc: Počátek

Som rád, že vznikol preguel kultového hororu Vec a ešte radšej, že sa celkom vydaril. Obsadenie nórskych hercov a použitie ich jazyka, filmu pridalo na atraktívnosti. Nie je to síce žiadna brutálna depka, ale ako horor sa vážne vydaril, nenudí, postavy používajú hlavu a hlavne sa neustále niečo deje. Film často pripomenie omnoho slávnejšieho Votrelca, ale toto stvorenie sa tiež nemá za čo hanbiť, i keď v niektorých momentoch sa ukazuje viac ako by musel. Aby som bol istejší, tak som rodine počas filmu skontroloval zubné plomby a až potom v napätí dopozeral. Je fajn po čase vidieť v akcii plameňomet a pochvalu si zaslúži i záverečné, výborné prepojenie na starú klasiku. 70%. (02.04.2012)

"Odteraz sa na hviezdy budem dívať inak." Odkedy som prvý raz videl Carpenterovu legendárnu Vec, vravel som si, že by som veľmi rád videl "nórsky" prequel. O pár desaťročí neskôr mi Hollywood sen splnil. U mňa spokojnosť. Ku koncu je to síce trochu nuda, vesmírna loď vyzerá umelohmotne a zdalo sa mi, že sa tvorcovia stratili v počte postáv (najskôr sa mi zdalo, že je ich tam nejako málo a ku koncu ich tam bolo priveľa), ale body hore za náušnicu. Mám slabosť pre snežné horory a prequely. Najväčšou prednosťou scenára je, že dokáže prekvapiť. Poviete si, že je to blbosť, lebo veď vieme, ako to dopadne. Ale neviete. Teda, jasné, že viete, ale je tam plno prekvapení, ktoré z "nasledujúcej" jednotky nevyplývali. Joel Edgerton je dôstojný predchodca Kurta Russella a poteší množstvo sympatických nórskych ksichtov vo vedľajších úlohách. Gore je odporné, síce ho v niekoľkých miestach zbytočne kazí slabšie CGI, ale aj napriek tomu zaň dávam zmutovaný palec hore. Celosvetová tržba bola žiaľ nízka: pri rozpočte 38 ich snímka zarobila len biednych 31. (05.02.2017)

Nevidím jediný dôvod, aby som tomuto remaku uberal body. Ja som sa bavil, nie je to síce najlepší remake, ale určite jeden z tých lepších. Nakrútené je to zručne, hlavná hrdinka mi bola tiež celkom sympatická, príšerky ušli - akurát atmosférou sa to klasicke ani zďaleka nevyrovná, čo ma však vôbec neprekvapuje. Nebránil by som sa dlhšej stopáži. (24.11.2011)

Budete chtít porazit Arnolda Schwarzeneggera na páku, složit Mariusze Pudzianowského v ringu, přechytračit Stephena Hawkinga nebo ukazovat Stevie Wonderovi svoji sbírku harmonik?? Ne, nebudete. Proč?? Protože to je naprosto zbytečná práce! Zbytečně investovaná energie, čas a v případě Arnolda a Mariusze i koledování si o nějakou zlomeninu. Asi chápete, co mám na mysli. Že jako nejzbytečnější věc roku v Hollywoodu bylo točit remake (prý prequel) ke Carpenterově Věci. Za svým názorem si stojím i po shlédnutí filmu. Jakmile víte, vo co go, co se chystá, je konec. To by to musel zfilmovat někdo sakra dobře, aby to zaujalo i přesto, že víte, co přesně se v podstatě stane. Úplně průserový to nakonec není, ale bohužel chybí ty nejdůležitější prvky jako třeba: nejistota, paranoia, pocit bezmoci, atmosféra, apod. A pár povedených efektů to příliš nezachrání. Mohl bych o tom napsat ještě tak pět řádků, ale... nepřijde Vám to zbytečné?? Mně jo. Takže čus, doufám, že se za rok nebudu muset rozčilovat u filmu Čelisti: Zrození... (29.11.2011)

Aj v celkom dobrom filme často vidíme nevyužitý potenciál, to magické „niečo“ v pozadí, či už nápad, myšlienku či náznak, z ktorého by sa dal vytvoriť nezabudnuteľný majsterštyk - keby jeho tvorca uchopil správne podstatu príbehu, vykašľal sa na všetky klišé a osvedčené vzorce, a išiel si svojou cestou. Presne taký nevyužitý potenciál by som dnes cítlil z Heijningenovho filmu, keby ho pred ním dokonale nevyužil John Carpenter. Jeho verzia bola komornou drámou, skrz plýživý strach z neidentifikovateľného zla vyexponovanou do desivého hororu. Heijningenova digitálna freak-show nie je ani komorná a nie je ani drámou, je doslovnejšia, rýchlejšia, epickejšia a klišoidnejšia. Napriek tomu na mňa fungovala slušne, jednak vďaka geniálnej myšlienke, ktorú do mojich nočných môr zakorenil v detstve Carpenter, a tiež vďaka zopár novým nápadom, ktoré ju z pozície parazitujúceho plagiátora dostali do roly dôstojnej filmárskej prehry. Za jeden z tých nápadov považujem emancipačnú zmenu hlavnej postavy z osemdesiatkového akčného hrdinu (Kurt Russell) v inteligentnú ženu, dentistku Mary Elizabeth Ripleyovú. A ďakujem za záverečné titulky ;-) (20.11.2011)