The Caller

Komorne a tajomne začínajúci thriller, sa zmení v prekombinovanú ( kto vie či ) ducharinu, mixnutú s ( kto vie či ) sci-fi? Dopozeral som to s určitým divným výrazom v tvári, ktorý mi naznačil, že nad dve hviezdy nepôjdem. Tu sa nápad minul s účinkom a nakoniec sa z toho stal nesúrodý, príbehový bordel. (03.03.2023)

Telefon nepřetržitě drnčí… Mary začíná být nervózní____chvíle ticha… taková situace přímo vybízí pro neočekávané baf… jenže prd; to jen soused spustil plynovou kanonádu(máme tenký stěny)… a to je tak jediný rozpoznatelný projev, který dává nějaký smysl. The Caller si to namíří do kytek… Parkhill bere ještě zednické náčiní; nech toho Matte a dojdi radši pro sváču. (19.12.2011)

Haló? To je Parkhill? Tady verbal, debile! Volám z roku 2000. Sáhnout takovým hovadským způsobem na můj oblíbený film, tos neměl, vole, dělat! Zrovna se ti zato chystám multiotvorově zprznit matku! Ještě jeden takový amatérský, brutálně nelogický plagiát něčeho z mé topky a vrhnu se ti na labradora! (21.09.2011)

Výborný mysteriózny thriller s originálnym nápadom, nechápem to podhodnotenie. Volať niekomu z minulosti a tým, že dotyčný má všetky časové vlákienka vo svojej moci môže svoju obeť z budúcnosti vydierať, je naozaj nevídané a nie je veľa podobných filmov. Mám rád "hrátky s časom" takže tu som si pekne zgustol. Nechýba ani napätie, gradácia atmosféry, zaujímavý dej a na hlavnú herečku sa neskutočne dobre pozeralo, preto u mňa spokojnosť. 75/100 (01.07.2014)

Na prvý pohľad vcelku originálny hororový thriller... naozaj však iba na prvý pohľad, lebo to, čo sa spočiatku javilo ako ďalšia z nekonečnej plejády novodobých duchárin sa po chvíľi vyvinulo v jasnú vykrádačku výbornej Hoblitovej Frekvencie z roku 2000, v ktorej sa James Caviezel prostredníctvom starej vysielačky rozprával so svojím, 30 rokov mŕtvym otcom a tým, že spoločnými silami menili minulosť sa pozmeňoval aj vzhľad prítomnosti, pričom na päty im šliapal nebezpečný šialenec. The Caller je de facto presne to isté, len v trochu inom obale, pričom sa tu objavujú aj niektoré takmer navlas rovnaké (okopírované) momenty, ako je napríklad hlavná hrdinka, rozprávajúca sa cez aparát so sebou samou v detskom veku. Napriek nulovej osobitosti a invencii mi však The Caller v danej chvíľi padol celkom vhod a objektívne vzaté ide o jeden z najlepších hororov roku 2011. (09.10.2011)