Modré z neba
Komedie / Drama
Slovensko / Česko, 1997, 103 min
Režie:
Eva BorušovičováHudba:
Ivan KrálObsah
-
Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy - dcéra (Slávka Halčáková), matka (Emília Vášáryová) a babička (Zita Kabátová). Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. A je tu ešte čosi, čo komplikuje ich vzťahy: muži. Muži, ktorí odchádzajú a prichádzajú, no iba jeden je ten pravý. Zanechávajú stopy, ktoré sa dlho hoja - bývalý manžel a otec rodiny (Jan Kačer), brat a strýko alkoholik (František Kovár) či dcérin priateľ (Milan Mikulčík). Do života trojice však nakoniec prekvapivo vstupuje sympatický neznámy (János Bán)...
Pred deviatimi rokmi sa mladým filmárkam, vtedy čerstvým absolventkám Vysokej školy muzických umení, scenáristke Jane Skořepovej a režisérke Eve Borušovičovej, podaril husársky kúsok. V krízovej situácii slovenskej kinematografie, v ktorej sa ocitla od začiatku deväťdesiatych rokov, dokázali debutovať celovečerným hraným filmom. Poeticky ladená tragikomédia Modré z neba zaujala citlivým pohľadom na všedné, smutné i smiešne v našom živote. Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy - dcéra /Slávka Halčáková/, matka /Emília Vášáryová/ a babička /Zita Kabátová/. Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. A je tu ešte čosi, čo komplikuje ich vzťahy: muži. Muži, ktorí odchádzajú a prichádzajú, no iba jeden je ten pravý. Zanechávajú stopy, ktoré sa dlho hoja - bývalý manžel a otec rodiny /Jan Kačer/, brat a strýko alkoholik /František Kovár/ či dcérin priateľ /Mil an Mikulčík/. Do života trojice však nakoniec prekvapivo vstupuje sympatický neznámy v podaní maďarského herca Jánosa Bána, ktorý aj po rokoch utkvel v pamäti divákov vďaka svojmu výkonu vo filme Jiřího Menzela Vesničko má středisková. Pôsobivú výpoveď o vzťahu troch generácií žien, o potrebe vzájomného porozumenia a opory, nakrútila režisérka v roku 1997 v koprodukcii Charlie,s a In Film, Českej a Slovenskej televízie. Neskôr Eva Borušovičová upozornila na seba aj ďalšími filmami - televíznou snímkou pre deti Amálka, ja sa zbláznim a distribučným titulom Vadí, nevadí. (oficiální text distributora)
Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy - dcéra (Slávka Halčáková), matka (Emília Vášáryová) a babička (Zita Kabátová). Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. A je tu ešte čosi, čo komplikuje ich vzťahy: muži. Muži, ktorí odchádzajú a prichádzajú, no iba jeden je ten pravý. Zanechávajú stopy, ktoré sa dlho hoja - bývalý manžel a otec rodiny (Jan Kačer), brat a strýko alkoholik (František Kovár) či dcérin priateľ (Milan Mikulčík). Do života trojice však nakoniec prekvapivo vstupuje sympatický neznámy (János Bán)...Komentáře uživatelů k filmu (9)
-
meave
Asi by som mohla pridať hviezdičku za to, že je slovenský, ale je asi nevhodné nazývať to žánrom a preto vo svojom žánri je to skôr priemerný film. I keď príjemný a na naše slovenské porevolučné pomery patrí medzi lepšie.(30.6.2005)
-
Tomco
tento film som mal zapnuty na stvcke pred spanim a veru sa mi pri nom celkom slusne zaspavalo, az kym slavka halcakova neodhalila svoje dokonale poprsie :).. som z nej fakt na makko.(3.12.2007)
-
jhrasko
Skvelá hudba Ivana Krála, výborná a krásna Emília Vášaryová. Potenciál na vydarený ženský film vyšumel ale do prázdna a film sa zastavil na pol ceste ( resp. ešte pred polovicou )...škoda...(21.1.2009)
-
klúčik
Neviem, ale film ma nezaujal.....možno nabudúce....40%.(19.10.2010)
-
rotel
Z filmu si moc nepamätám, no tá hudba je pre mňa nezabudnuteľná.Jeden z fakt dobrých soundtrack-ov.(20.3.2010)
-
sovereign
Jeden z najlepsich porevulocnych slovenskych filmov, to mi nikto nevezme. Skvele trio hereciek, predstavujuce tri generacie ktore si navzajom lezu na nervy a zaroven jedna druhu potrebuju, dialogy na popukanie ("Co je to?" "To je dazd, paci sa Ti?" "Nie." "Hm, tak si ho vezmi..."), Janos Ban a Slavkine PRSIA!(21.5.2005)
-
JK77
tak ja som sa na tom super zabával.(6.12.2007)
-
Prubner
Typicky slovenská představa o uměleckém filmu. Vezmeme tři ujeté postavy, které se chovají hystericky a bez jakékoliv logiky, zasadíme je do nějakého dějiště, vypreparovaného z konkrétního času a prostoru, děj vynecháme, ten není důležitý...a co ještě ? Jo, nějaké snové vize. A máme to. Autorky obšlehly Šulíkovu Zahradu a ani se nezačervenaly. K dovršení všeho režisérka do hlavních rolí obsadí herečky, které spolu neladí a každá hraje úplně jiným stylem. Vedle prvorepublikového zastaralého hereckého stylu Kabátové tu stojí křečovitost a netalentovanost Halčákové, a do třetice jediná slušná herečka Vašáryová, která ovšem zase působí dost nejistě. Sledování výkonů prvních dvou je utrpení. Třeba scéna, kdy Halčáková "spontánně" skáče po zahradě, je příšerná. A Kabátová, když se pouští do nějakých větších akcí, třeba do zpěvu, tak je rovněž k nevydržení. No a režie, bez smyslu pro poezii, to jen dorazila. Klady ? Dlouhá scéna, v níž Halčáková ukazuje prsa. Ta jsou za pět hvězdiček.(14.9.2009)
-
pekkanik
Dobrý film. Keby som chcel hľadať muchy, nájdem ich, ale ako celok mi to sedí. Má bližšie k realite, ako by sme sa niekedy obávali... A pani Kabátová ma v scéne v jablkovej krabici úplne dostala.(3.9.2011)
