Smrt darebáka

Alibi, kterým vkročil do jámy lvové. Natahovaná chapadla, která se až příliš zamotala. Na srázu falza pravdy. Dominový efekt smrti. Kompromitující dokumenty jako horké zboží. Konzumenti prospěchářství, kandidáti bez skrupulí na černé listině. Vysoká hra ligy mocipánů, která se vymkla z rukou. Prozřetelný Alain Delon jako soukromý detektiv pátrající na vlastní pěst, drží v šachu supy, kteří krouží nad kořistí, kteří se zdaleka nebojí ušpinit si ruce pro vlastní zájmy, svou neotřesitelnou pověst. Bezejmenná tvář vraha hrajícího si svou malou domů. Otevřená vrátka nebo konečná v pozadí pokoje s vyhlídkou na Eiffelovku? (16.07.2014)

Akcia v podobe vraždy prominentného parlamentného poslanca Serrana, zrejme vyvolá zase iba ďalšiu reakciu, čo bol v podstate i akýsi ústredný motív daného titulu, ktorý ale na seba začal postupne vrstviť až zrovna toľko ďalších a ďalších nánosov - naprosto nezmyselných, zle pôsobiacich, »nelogických lapsusov«, a tak tým pádom sa vskutku plne automaticky koľkokrát extrémne len znovu a znovu zamotával do vlastnej, a k tomu snáď i zbytočne prehnanej, scenáristickej pavučiny, že som si úplne pripadal, resp. som hľadel na toto podivuhodné, kriminálne nadnesené, "launtnerovské" dianie, ako povedzme nejaká, «myš vyoraná», čo ešte priam umocňovala i pomerne dosť astronomická časová dĺžka v podobe nejakých zhruba stodvadsiatich minút, ktoré možno dokonca po pocitovej stránke trvali - minimálne asi až konkrétne raz tak dlho, čo napokon predstavovalo neuveriteľných "dvestoštyridsať" minúť - teda v čisto hypotetickej rovine; skrátka, občas som si normálne v duchu myslel, že azda táto "delonovka" nemá konca kraja? • Totižto, aby som bol predsa trocha viac v danej veci o čosi málo zrozumiteľnejším, tak uvediem danú vec na pravú mieru: „Sama skorumpovaná a politicky činná osoba, Serrano, si totiž viedla akýsi mimoriadne kompromitujúci denník, do ktorého si vzápätí zapisovala veľmi zaujímavé informácie, týkajúce sa ozajstne vplyvných, najmä politických osôb, pričom zverejnenie práve takýchto obzvlášť citlivých údajov, by mohlo viesť pomaly až kamsi do priepasti, odkiaľ niet žiadneho návratu pre takto dotknuté osoby,” čo by istotne potvrdil i hádam tento ústredný protagonista Xavier 'Xav' Maréchal v podaní zasa sa akosi príliš prehrávajúceho sa Alaina Delona, ktorý síce sprvoti vystupoval, ako určitý, vplyvný advokát, zastupujúci svojich [ne]pohodlných klientov, no neskôr sa preorientoval na akési povolanie kaskadéra - novinára, ktorý oveľa častejšie riskoval svoj holý život, než je vôbec niekedy naozaj prípustné s tým, že jeho kaskadérske výstupy by si mohli kľudne podať ruky s tými "belmondovskými", ale s tým markantným rozdielom, že medzi rečou, zatiaľ u takého Bébela to naostatok rozhodne vypadalo v celkovom ponímaní - podstatne autentickejšie, ako v tomto prípade, kde to miestami zachádzalo na akúsi hranicu sebaparódie. • Mimochodom, svojou temnou atmosférou sa to strašne chcelo podobať na politický thriller Všetci prezidentovi muži, ktorými sa pravdepodobne predstaviteľ a producent v jednej osobe - Alain Delon - nechal štádiovo inšpirovať, čo sa podľa mňa vari naplno minulo pôvodnému účinku; daná látka bola spracovaná čisto iba na efekt s hereckým výkvetom nielen francúzskej kinematografie, ktorý ale mal celkom zviazané ruky, aby sa mohol zúplna [z]realizovať. (01.04.2024)

Kvůli otřesnému českému dabingu jsem nejdřív dala **, po zhlédnutí v původním znění zvyšuju na 4. Vedle Delona tu hraje třeba Maurice Ronet (a daří se mu hrát i přes mejkap, díky němuž vypadá jako by utekl z výlohy), Jean Bouise (samozřejmě s knírem) nebo Julien Guiomar (překvapivě v záporné roli). Květinou v klopě hlavního hrdiny je Ornella Muti a třešničkou na dortu kluzký týpek Klaus Kinski. Zápletka je trochu překombinovaná, ale pokud se člověk nebude za každou cenu snažit pochopit všechna ta „kdo s kým a kdo s kým ne“ (v politice), bude se dobře bavit. Dojde i na pár překvapivých zvratů, zručně natočených akčních scén a jednu pěknou honičku v náklaďácích. A rozuzlení příjemně překvapí. Jen ten závěrečný monolog s Eiffelkou v pozadí a nadbytečnou postavu Mireille Darc si mohli tvůrci nechat od cesty. (21.03.2011)

Příliš zdlouhavý snímek, který má několik napínavých pasáží, jež diváka vytrhnou z neustálého mluvení - místy až nudného. Nejzajímavější scény byly ty, kde se objevovala po boku Delona hezká Ornella Muti (čekal jsem, že podobně jako i v jiných filmech s Alainem, tak i zde ona podlehne jeho šarmu a zažijí nějaké postelové dobrodružství). Smrt darebáka mě tedy příliš nezaujala svým nápadem, ale spíše herci a některými akčnějšími scénami (sledovačky, osobní auto mezi dvěma nákladními, "návštěva" v bytě Christiny,...). Přes všechny klady se ale nedostanu na vyšší hodnocení než 3*. (20.03.2011)

Korumpuješ, korumpujeme, korumpujete. Nik nie je lepší. Veď len kuknite na hlavného hrdinu v podaní Alaina Delona, fešáčiska, predvádzajúceho okrem seba samého i utešenú kolekciu oblekov, košieľ a sák, nezabúdajúc na neformálne odievanie, lovecký úbor ani na decentnú nahotu. Takže tento spravodlivo rozhorčený lobista alebo čo vlastne je (to sa nejako bližšie nerozoberá), tak ten uprostred noci prijme skorumpovaného poslanca, inak takto kamoša, ktorý sa mu prizná, že zavraždil iného strašne skorumpovaného poslanca. Delon ho zakryje, dosvedčí polícii jeho alibi v čase vraždy, vraj u neho a jeho ženy spolu žrali pekingskú kačku. Problém nastane, keď zavraždia aj kamoša. Z Delona sa stáva naštvaný pomstiteľ. Všetko v mene úplatného hajzlíka. Je tak jasné, že sa stretne s plejádou ďalších zmrdov, vysokopostavených biznismenov a politikov, ktorým velice záleží na zachovaní nepoškvrneného mena. Korupcii sa nevyhne ani polícia. Záver úspešne odhaľuje vraha, no skeptický komentár rozprávača naznačí, že napriek tomu sa veľa nezmení. Brodenie sa bahnom korupcie pomedzi buržoázny vysokopostavený sliz, často slúžiaci ešte mocnejším zmrdom spríjemňuje prítomnosť troch krásnych dám: Ornelly Mutiovej, Stéphane Audranovej a Mireille Darcovej. (04.12.2017)