Kandidát

Aj keď sa na tom autorsky podieľal psycho libtard Havran, nakoniec sa ukázalo, že tento film ukázal krásnu slovenskú realitu. Bol akoby profétom budúcich udalostí. Veď už len tá veta: Za dva mesiace urobím z neznámeho niktoša prezidenta (parafráza) sedí úplne ako riť na šerbeľ aj na mafiána Kisku (toho sme ale mohli poznať aspoň ako tak z nadácie a Popradčania aj ako zlodeja pozemkov), ale stopercentne to platí na pani zo skládky, ktorá sa stala v roku 2019 z neznámeho nič prezidentkou a bude tam sedieť 10 rokov. (16.10.2020)

Takže, dá sa to keď sa chce príp. vie. Remeselne fantastické* , vynikajúco zahrané *, skvelo napísané * . Film má spád *, gule* , ambície* aj to srdiečko* . Hodnotiace absolútno 10/10 *. legenda * - na slovenské pomery normálne je to na nejakých 5 - 6/10 , takže kto chce môže priemerovať. ja zaokrúhľujem na 4* Ale tadeto vedie cesta a Karáskovi by som nemal problém nechať režírovať napr. Saw 9 a mohla by to byť megapecka * P.S. darmo, film v ktorom je Judit Bárdos nemôže byť zlý (31.10.2014)

Fandím našim filmom a stále verím, že sa postupne aj my dostaneme na vyššiu úroveň tvorby. Aj keď má Kandidát k dokonalosti stále ďaleko, predsa ho možno zaradiť medzi tie vydarenejšie filmy. Bavila ma kamera a strih. Čo sa týka hudby, tiež sa veľmi hanbiť netreba. Bohužiaľ, pri deji to opäť dosť pokrivkáva. Vedľajšie postavy boli nepresvedčivé a v podstate aj zbytočné. Celé to zachránil snáď len Michal Kubovčík a hlavne jeho monológ v McDonalde o českej mentalite, pri ktorom sme si v kine viacerí utierali slzy od smiechu. Stále nerozumiem, prečo sa viacerí slovenskí tvorcovia pri vykreslení súčasnej doby uberajú práve cestou dajme tam nadávky, riadne ich tam dajme, buďme drsní a každí nám to zhltne aj s navijákom. Pretože mňa tento štýl zrovna neberie. (26.03.2014)

Já podstatu filmu vnímám jako velmi povednou satiru na lidskou vyprázděnost politických elit. V záplvě všech těch gaunerů, lhářů a zlodějů pak stačí když přijde Venca z JZD a řekne "Já jsem Slovák jako vy" a rázem se stává žhavým kandidátem na nejvyšší posty v zemi. Tenhle tón hrál film skvěle. Horší to bylo s druhým tónem v podobě role reklamní agentury, její šéfa, to bylo křečovitý a prakticky tam nebylo ukázano nic z práce agentur, role medií je samozřejmě taky podstatná, ale tady ač se v obsahu zmiňuje rozhodně nedostávala prostor, který media maj v reálných volbách. Tohle považuju za nejslabší článek příběhu. Docela nečekaně dobře se zde vedlo humoru. Česko - slovenský dialog, tedy spíše slovenský monolog v mekáči dostal můj výtlem fakt po právu. Kdyby se povedlo líp vyhrát s koncem, moh být můj dojem z Kandidáta mnohem jasnější a tudíž lepší. (19.02.2014)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)