Slovensko 2.0

Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) sú to neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou až zarážajúce, pseudohlboké frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10) (18.04.2014)

Nič prevratné som v tomto súbore krátkych dokumentárnych a hraných snímkoch nenašiel. Samotné príbehy boli dosť kvalitatívne rozdielne, viac nedotiahnuté, klišovito otvorené. Za tie lepšie považujem Bez vône (melanchólia), Návraty/Returns (pozastavenie), Čestná občan (hravý vtip), a Druhý pokus (sebairónia). Poprosím však, nevyrábať Slovensko 2.0 II. diel. Hodnotenie: 60% (14.04.2014)

Je zvláštní kolik z těch krátkých filmů tematizuje natáčení tohoto filmu nebo filmu obecně. Skoro jakoby to bylo hlavní téma a Slovensko se ocitlo na vedlejší koleji. Jinak je to skládačka různých postupů od filmařů všech generací, která nabízí krátké filmečky většinou bez pointy. Na jedné straně Miro Jelok a jeho Pssst!, u kterého fakt netuším, co mělo znamenat. Na druhé straně třeba Peter Kerekes a jeho snaha o vlastizradu, která mi tu přišla nejoriginálnější. Celkově trochu lepší průměr. (21.01.2016)

Zmar a rezignácia, toť bohužial reálny obraz Slovenska, ktorý otvorene a úprimne podáva tento film. Väčšina poviedok mala vyššie ideovo umelecké ambície šmrncnuté nihilizmom, ktoré som úspešne odignoroval (Rupicapra) alebo nepochopil (Pravidlá hry). Inde mi spracovanie témy prišlo príliš strohé (Bez vône) a žiaľ vzhľadom k významnému menu režiséra občas príliš prostoduché (Čestný občan). Z tohto súboru podľa mňa vyčnieva skvelý Pohreb prezidenta, potom nasleduje priemerný kúsok Návraty/Returns a aspoň občas vtipný je aj Druhý pokus. (13.04.2014)

Epizodické filmy majú jednu velkú nevýhodu, a to nevyrovnanosť jednotlivých epizod. Tak je to vždy a tak to aj vždy bude. No a v slovenskom prípade to samozrejme musí platiť dvojnásobne. Profesionalita verzus lacná provinčnosť, silná pointa verzus krútenie hlavou, vtip kontra krč. Každá epizoda by sa dala charakterizovať nejakým krátkym glosom, ako napríklad Operácia sa vydarila, pacient umrel (tu ale v trochu pozmenenom vydaní), človek zo spoločnosti vyčnievať nemôže, to dokáže iba žeriav, odchod bol ťažký, ale návrat ešte ťažší a tak podobne. Nesmiem zabudnúť na toho mudrlanta, raz ho známy pred pár rokmi dotiahol do krčmy, ožral ho a my sme museli celý večer počúvať, že všetko je krásne. U mna víťazí Kerekes, pretože jeho príspevok má najsilnejšiu pointu. (15.04.2014)