Režie:
Laura PoitrasHrají:
Edward Snowden, Glenn Greenwald, William Binney, Jacob Appelbaum, Laura Poitras, Julian Assange, Jesselyn Radack (a.z.), Barack Obama (a.z.) (více)Obsahy(2)
Bývalý analytik NSA Edward Snowden popisuje, jak americká bezpečnostní agentura masově shromažďuje data o soukromé elektronické komunikaci stovek miliónů lidí. Americký film režisérky Laury Poitrasové získal Oscara za nejlepší dokument. (Česká televize)
Videa (4)
Recenze (121)
Užívateľ Traffic už stihol medzi prvými povedať takmer všetko podstatné, no pridám ešte niečo aj ja. Ako dokument sa to tiahlo a preto neviem ako by som reagoval, keby som o tom nič nevedel, ale vzhľadom na závažnosť som celý čas bol nedočkavý a možno aj trocha tŕpol, čo nastane a ako sa to vtedy vyvinulo a veľmi som sa sústredil najmä na štúdium konania a rozmýšľania Snowdena v daných chvíľach, pritom celé to bolo tak šialené, že ten dokument vôbec nemusel vzniknúť, keby tam vtrhlo nejaké americké komando a vystrielalo ich. Má to rôzne psychologické momenty, rôzne hravé a napriek tomu, že po konci mám dojem, že viem všetko a vlastne nič, aj tak ma ten štýl zaujal a je vidieť, že to bolo robené s rozvahou. Snowdenovi na záver iba pomyselný klobúk dole. ()
Zatraceně nepříjemný dokument, který pravděpodobně většina diváků velice rychle vytěsní z paměti, s tím, že se nejspíš beztak jedná o další pseudokonspiraci. Kéž by. Co se týče formy a zpracování, nejde o nic výjimečného, zásadní a extrémně zajímavý je však samotný obsah, který si naši pozornost opravdu zaslouží. Proto hodnotím pěti hvězdami a tuším, že podobně uvažovali i američtí akademici, když snímek pozlatili Oscarem. Fuck you, Big Brother. 90% ()
Vzhľadom k zachovaniu najväčšej bezpečnosti amerického národa, budeme odpočúvať celý svet. A niektoré vlády nám s tým pomôžu, lebo predsa len, v každom štáte je obyčajný človek iba ovca, ktorú potrebujeme iba v čase volieb. Téma k spracovaniu dokumentu je veľavravná, akurát musím skonštatovať, že som sa spočiatku, miestami trošku nudil. "Husto" nastalo až v momente prvého zverejnenia informácii v médiách. Klobúk dolu pred "Občanom4", ktorý sa rozhodol zničiť si vlastný život, na úkor boja za "slobodu" iných, ktorí si to tak či onak nevážia. Je rok 2015, 2 roky od vypuknutia šialenstva medzi kompetentnými v rôznych vládach, pričom som "jak živ nezaživ", že by sa za dané obdobie, v správach, niekto zmienil Edwardovi Snowdenovi. Chlapec môj, "nemels strkat ty vypálené sirky zpátky do krabičky", lebo ľudia majú krátkodobú pamäť aj v prípade, keď sa pre nich urobí niečo pozitívne. "Bojím sa", že si tvoju odvahu už čoskoro nikto nebude pamätať a neštekne po tebe ani susedova Bela. ()
Hodně zajímavý dokument jak po obsahové stránce, tak po té filmové. Za pomocí informací prakticky z první ruky, kvalitního sestříhání a děsivé doprovodné hudby dokument hned od začátku buduje působivou atmosféru hraničící s paranoiou, což umocňuje fakt, že je to téma, které se dotýká každého z nás. Edward Snowden je člověk, co má prostě koule - trochu nervózní, evidentně vyděšený, ale zásadový a odhodlaný. Jestli ten Orwell opravdu nebyl vizionář... ()
Galerie (18)
Photo © RADiUS-TWC
Zajímavosti (4)
- Názov dokumentu vychádza z prezývky, ktorou prvý krát v roku 2013 Snowden kontaktoval režisérku Lauru Poitras. Štvorka odkazuje na predchádzajúcich troch mužov, ktorí sa pred Snowdenom pokúšali odhaliť praktiky NSA. Ich mená sú Thomas Drake, William Binney a J. Kirk Wiebe. (Real Tom Hardy)
- Dve inštrumentálne skladby, ktoré je možné počuť v dokumente, pochádzajú z albumu "Ghosts I–IV" od americkej kapely Nine Inch Nails. (Real Tom Hardy)
- Laura Poitrasová musela tento film editovat v Berlíně, protože se bála, že by její dokument byl zabaven americkou vládou. (Leopard105)
[AFF 2015] Pokiaľ uznáme dokumentárny film ako autonómnu umeleckú formu s vlastnými estetickými kategóriami a paletou vyjadrovacích prostriedkov, je záverečný diel „trilógie o súčasnej Amerike“ Laury Poitras s názvom Citizenfour najzásadnejšou udalosťou v oblasti umeleckej vizualizácie informácií od dôb nákresov konšpiračných sietí Marka Lombardiho z konca 90. rokov minulého storočia (I.). Vôbec preto nie je s podivom, že je medzi kritikou väčšmi vyzdvihovaná naratívna forma než samotný obsah, a že je film prirovnávaný ku konšpiračným thrillerom a tzv. žánru dokudrámy (ktorý evokuje vo väčšej miere než dokument v klasickom ponímaní) (II.)._____I. Film je založený na postupnom odkrývaní a prenikaní do ďalších a ďalších vrstiev tajných informácií, vodítok a indícií. Na počiatku pred nami stojí niekoľko aktérov - novinári a Edward Snowden ako hlavný informátor - a údaje o neustálom monitorovaní bežnej komunikácie amerických občanov. S pribúdajúcimi minútami sa rapídne množia mená, dáta a prepojenia. Informácie sa zoskupujú do stále zložitejších vzorcov a vytvárajú komplexné mapy, v ktorých nezasvätený človek nedokáže čítať. Pod tlakom nezastaviteľného prívalu sa dostavuje dezilúzia a pocit frustrácie z nemožnosti recipovať tak enormný objem konšpiračných dát, čo vedie k situáciám, kedy si je divák vedomý že nedokáže pochopiť celú podstatu scény, len tuší, že sa pred ním odohráva niečo závažné (napríklad keď redaktor The Guardian Glenn Greenwald dáva šokovanému Snowdenovi popísaný obrúsok). V tomto kontexte vystupuje do popredia rafinovaný systém vytvorený NSA schopný všetky informácie pojať a utriediť tak, aby sa v nich bolo možné prehľadne orientovať. Z hľadiska estetiky informačných databáz a umeleckej vizualizácie sa zo znázornenia tohto systému vo filme stáva desivé majstrovské dielo, z ktorého behá mráz po chrbte._____II. Vďaka špecifickým dramaturgickým voľbám sa Citizenfour približuje výstavbe naratívneho (respektíve žánrového) filmu bez toho, aby rezignoval na vlastnú dokumentárnosť a faktickosť. Ako už bolo v komentároch spomínané, je toho dosahované predovšetkým bezprostrednosťou a sústredením na Edwarda Snowdena ako plasticky a ľudsky vykresleného človeka s osobnými motívmi, cieľmi, životom a emóciami. Pozorovateľská kamera umiestnená v klaustrofobických priestoroch hongkongského „konšpiračného apartmánu“ ho k nám (i používaním detailných záberov) autenticky približuje i vo chvíľach, keď nerozpráva k novinárom (a k nám), len sa díva, premýšľa či je v kontakte s priateľkou. Divák je nielen vedený k pochopeniu a prijatiu jeho perspektívy, ale sám je akoby vďaka oku kamery prítomný na mieste ako ďalší účastník tajných stretnutí. Z toho film následne ťaží pri budovaní znepokojivej atmosféry, thrillerového napätia (extrémne silný moment spustenia hotelového protipožiarneho alarmu) či emocionálne vypätých situáciách._____Sčítané a podtrhnuté, Laura Poitras dala vzniknúť jednému z najzásadnejších dokumentov súčasnosti (opierajúci sa o jednu z najzásadnejších udalostí posledných rokov) a brilantnému dielu, ktoré citlivo experimentuje a znejasňuje hranicu medzi dokumentárnym a naratívnym filmom. 100% () (méně) (více)