Princezna Fantaghiro: Jeskyně Zlaté růže

Pro italské pohádky jsem měla vždycky slabost a "Princezna Fantaghiro" byla (spolu s "Dračím prstenem") na onom pomyslném vrcholu. Jo, a mimochodem... Nikdy se mi nijak zvlášť nelíbil princ Romualdo (mým hrdinou byl totiž tajemný čaroděj Tarabas), ale teď, když jsem si pohádku po leteh opět pustila, na něm můžu oči nechat.XD (23.01.2011)

Ako malý som na tejto sérii tvrdo frčal, ale v r. 2018 (kedy som si odvážne dal reprízu) je to vskutku nemalá šialenosť, ktorá, bohužiaľ, nemá s kvalitami veľa spoločného. Strašné akčné scény, primitívne triky a nešťastné (pseudo)davové scény (10 znudených štatistov + koč). K tomu zvláštny žánrový mix: spočiatku drsné a pochmúrne ako Excalibur, postupne sa ale z toho stáva neškodná rozprávka s tyranským kráľom, ktorý je tu neviem prečo zobrazený ako sympatický deduško. OK, sme v rozprávke, tak ale ak to chceli takto, potom mali vystrihnúť ponurý začiatok. Asi sa im to vymklo spod kontroly a príliš neskoro si uvedomili, že na réžiu rozprávky pre deti a dievčatá najali režiséra Démonov. Úžasným dojmom pôsobia majstrovské prezliekacie schopnosti hneď niekoľkých postáv. Žžena si ostrihá dlhé vlasy a hneď ju všetci pokladajú za muža. Našťastie to zachraňuje sympatický kasting (Alessandra Martines, Mario Adorf, Kim Rossi Stuart), absurdnosti súvisiace s miestom natáčania (Zedníček!!!), idylická prírodná výprava (hrady, zámky, lesy, jazerá) a fajn postavy (kto svoje deti nechcel pomenovať Cataldo a Ivaldo?). "Až" 3* dávam hlavne preto, aby bolo kam klesať, pretože ďalšie pokračovania boli horšie. (01.02.2006)

Aj po mnohých rokoch zostáva pre mňa prvá Fantaghiro jednoznačne najlepším a najprepracovanejším filmom celej série ako i jedným z najdôležitejších filmov môjho detstva. Je rozprávkou, v ktorej je všetko, čo k správnej predstaviteľke tohto žánru patrí : krásna a odvážna princezná, ešte krajší a odvážnejší princ, nadprirodzené bytosti, romantika, ale aj humor a štipka strachu. Všetko je doplnené pekným prostredím a nádhernou hudbou Amedea Minghiho. Priznávam, že s odstupom rokov sa k nej staviam o niečo kritickejšie než v detstve (hlavne k občas rozvláčnemu scenáru), ale nostalgické spomienky strávené v prítomnosti Fantaghiro sú silnejšie. (02.03.2012)

Dneska už to vidím trochu jinak, tenhle film, ale v dětství jsem ho strašně žrala. Nejspíš kvůli tomu, že princezna to vždycky všem natře. Pak taky kvůli prvním mužským idolům, kterýžto vkus i po letech shledávám značně rozvinutým :). Z pohledu dospělého všechny ty umělohmotné mluvící a mrkající předměty vypadají jako strašný kýč, ale děti mají zkrátka jiný svět. (06.04.2010)

Táto rozprávka vo mne evokuje jednu spomienku ako (ešte v deväťdesiatich rokoch) som na vianoce prišiel domov po úžasnej sánkovačke/guľovačke a inej sneho-vačke, bol som celý mokrý od snehu a mama mi navarila teplý čaj a ja som čumel na estévečku kde dávali Fantaghiró. Ale to som bol ešte malý... to už je dávno :(( (22.07.2008)