Režie:
Orson WellesScénář:
Orson WellesKamera:
Edmond RichardHudba:
Jean LedrutHrají:
Anthony Perkins, Elsa Martinelli, Suzanne Flon, Romy Schneider, Jeanne Moreau, Jess Hahn, Fernand Ledoux, Akim Tamiroff, Michael Lonsdale, Maurice Teynac (více)Obsahy(1)
Josef K. byl zatčen. Čeká na soud, ke kterému nevidí žádný důvod, je seběvědomý, je přesvědčen, že došlo k mýlce. Přesto se jako nevinný nechová. Situaci nemá ulehčenou ani on, ani divák. Ariadninu nit, klíč k pochopení, předkládá v nesmrtelném románu spisovatel Franz Kafka, režisér Orson Welles nabízí pozorovatelům svoji interpretaci. (Morien)
(více)Videa (2)
Recenze (95)
Filmový prepis Franza Kafku v podaní Orsona Wellesa je obdivuhodný. Podarilo sa mu majstrovsky vykresliť povestnú kafkovskú atmosféru (izolácie, absurdnosti, nelogickosti). Čiernobiely materiál, expresívne svietenie, výrazné podhľady, nadhľady či vychýlené kompozície zvádzajú k označeniu „noirovej“ adaptácie. Príbehu Jozefa K. táto štylizácia (a Wellesov rukopis) neskutočne svedčí. Navyše tu máme skvelé kulisy. Skľučujúce interiéry: divadelné, neraz expresionistické, kde sú stropy buď znížené až po hlavy protagonistov, alebo vysoké, tiahnuce sa až do neba (napr. taká banka vyzerá ako obrovský, nekončiaci sklad s open-space kanceláriami). Exteriéry zasa pôsobia postapokalypticky: ulice sú vyľudnené, bez zelene a života, budovy opustené a schátrané. Kasting je dokonalý: Norman Bates je konečne súdený, Welles sa opäť dotýka zla a oči tešia pôvabné dámy (Moreau, Schneider). Depresívna spokojnosť. ()
Wellesova strhující režie a naprosto nepřístupný a neuchopitelný film. Kinematografie má velké štěstí - má jen málo zneuznaných umělců, protože ti ne moc často dokážou skrze složitý a financemi podmíněný vývoj svůj projekt i uvést. Welles to dokázal nejednou (bohužel ne vždy)... Menší štěstí má film na Perkinse, který zkrátka nebyl dobrý herec. V Psychu to nevadilo, tam to byl prostě tichý magor. Tady to trochu vadí. Po opětovném zhlédnutí ihned po opětovném přečtení mám ale přesto potřebu dát plný počet. Především pro zajímavý kontrast přímého a minimalistického Kafky a avantgardně hyperaktivního Wellese. ()
Sfilmovanie knižných predlôh je náročné vo všeobecnosti, sfilmovanie kníh Franza Kafku je už poriadne ťažkým orieškom. Necítim sa byť povolaným na to, aby som jednoznačne prehlásil, že Orsonovi Wellesovi sa to podarilo. Podarilo sa mu film zaplniť známymi a kvalitnými hercami (osobitne vydarené bolo obsadenie Anthonyho Perkinsa), podarilo sa mu vytvoriť kafkovské absurdno a uplatniť krásny hudobný motív. Podarilo sa toho hodne, len sa nepodarilo, aby ma film uchvátil, naočkoval ma znepokojujúcimi otázkami a dlho ostal v mojej hlave. Naozaj iba výnimočne pri opakovanom zhliadnutí pridám filmu hviezdičku. Kafkov, Wellesov a Perkinsov Proces je tou výnimkou. ()
Wellsova adaptace Procesu vás uchvátí krásou nekončící noční můry, z které je vysvobozením pouze smrt. Vizuální stránka je jednoduše strhující, tenhle film si vyloženě říká o velké plátno (Projekt 100?). Modernizace a úpravy mě nijak nepohoršily, naopak atmosféra odpovídá mým vzpomínkám na knížku. Jestli máte neklidné spaní, Procesu se zdaleka vyhněte! ()
Tvrdiť, že Proces je obrazovou štruktúrou vedome komponovaný bez akejkoľvek symboliky je rovnako odvážne, ako stavať na ich anatomickej hĺbke, keďže vchádzajú len do akýchsi ideí umeleckého sprostredkovania bez jednotnej naratívnej väzby a ešte dokonca i bez dákych informatívnych súvislostí, ktoré by časový priebeh súvzťažne prehlbovali v dramaticky čitateľnejší hybrid príčinnosti a následkov. Táto "Kafkovka" je dobovo ladená odlišne a to na 60-te roky, v ktorých jej štýlové rozhranie vznikalo ako na objednávku mladej generácii, ktorú okolie nedokázalo za žiadnu cenu pochopiť. Franz sa naproti tomu usiloval v období neistoty preciťovať svoju psycho-analytickú sondu sťa individuálny rozpor vlastnej integrity presadiť sa v rozmedzí duševných tlakov, než v kontexte masového opovrhovania spoločenskej exklúzie. ()
Galerie (50)
Photo © StudioCanal
Zajímavosti (12)
- V knize "This is Orson Welles" Welles říká, že v Procesu není jediný symbol. (Vampireman)
- V novele je K zabit nožem, ale Orson Welles cítil, že by to bylo vzhledem k nedávným událostem holocaustu nevhodné, a pro film to změnil. (Vampireman)
- Orson Welles původně chtěl, aby roli advokáta hrál Jackie Gleason. Sám Welles chtěl hrát postavu kněze, čímž by zdůraznil úvodní sekvenci. (Vampireman)
Reklama