Shredder

Na Avengerov som cakal velmi dlho, ale oplatilo sa. Tlieskam Whedonovi, ako sa mu s touto superhrdinovskou timovkou podarilo vysporiadat. Kazdy hrdina dostal priblizne rovnaky priestor ako v akcnych scenach tak mimo nich. Kvantita neznamena vzdy aj kvalitu, ale v tomto pripade ano. Avengers ma ovela viac a lepsie akcne sceny nez mali hrdinovia vo svojich vlastnych filmoch. Jednotlive schopnosti uz nie su vyuzivane so sterilnou stupiditou, prave naopak poriadne sa snimi pohrali. Taktiez interakcie medzi jednotlivymi postavami maju v sebe ovela silnejsi naboj nez napriklad nudne rozhovory Thora a Natalie Portman. Efekty su spickove, herci charizmaticky, ma to viac humoru nez vacsina sucasnych komedii a nenudil som sa ani sekundu. Doteraz ma vacsina superhrdinovskych filmov sklamala, pretoze akcia bola nezaujimava a priemerna, schopnosti hrdinov slabo vyuzite a mali vela hluchych miest. V Avengeroch tieto nedostatky odpadaju, takze su naozajstnym acnym orgazmom. Najviac som si vychutnal Hulka, ale nesmiem zabudnut ani na Cobie Smulders a Scarlett Johansson, ktore sa az predbiehali, ktora bude viac sexi. Momenty, ktore maju byt cool aj na naozaj cool su. Aj popri tych vsetkych dobrych odozvach som necakal, ze film bude az taky dobry. Rovnako ako by som nemal strach zverit Jacksonovi spracovanie fantasy knihy, by som po Avengeroch kludne zveril Whedonovi spracovanie hocijakeho filmu o superhrdinovi. Spojit tolko hlavnych postav dohromady a oni nielenze spolu funguju, ale vytvoria uzasnu kombinaciu si zasluzi uznanie. PS: Nutnost vidiet v kine, pretoze toto si podobne ako napriklad Avatara v televizii nevychutnate.

Zo zaciatku ultra svizna bomba, ktora neskor sklzne k stereotypom. To je vsak asi jedina vycitka, pretoze inak 21 Jump Street skvele spaja akciu a humor. Film vysiel mesiac po This Means War a aj ked mal o tretinu nizsi rozpocet priam krici: "Takto sa tocia akcne komedie McG". Tatum a Hill posobia na prvy pohlad ako nesuroda dvojka, ale vo filme im to klape a zahanbit sa nedal ani Franco. Prekvapilo ma vynikajuce cameo Johnnyho Deppa, pretoze aj ked dobre poznam jeho spojitost s filmom, necakal som, ze sa objavi. Spolu s Prcickami uz druha dobra americka komedia tento rok. 80%

Mam dost pochybnosti, ci sa niekedy McG zaradi medzi reziserov, co dokazu natocit dobry film. Trailery vyzerali lakavo, ale vysledok je menej zabavny a akcny, ako jeho Anjelikovia. Muzsky predstavitelia to zvladli fajn, no Witherspoon zas pripominala plastikovu Barbie z Harvardu. To, ze dej je uplne simplicitny pri takychto jednohubkach nevadi, ale akcia aj humor postradali kvantitu aj kvalitu a film mi pravdepodobne vysumi z hlavy velmi skoro. PS: Ocakaval som Happy End, ale nakoniec to dopadlo ako v realnom zivote a dievca vyhral douchebag.

Myslel som si, ze horsi horor o exorcizme ako bol The Last Exorcism sa natocit neda, no Bell lame rekordy. Ani jedna jedina napinava ci strasidelna sekunda pocas celeho filmu. Zopar nevyraznych postav, dej ktoremu chyba poriadny zaciatok a koniec a ma nekonzistetny a nezmyselny dej. Polka filmu je len o tom ako knazi nariekaju, ze ich exkomunikuju z cirkvi, dalsiu cast zaplna fnukanie kameramana a hlavnej hrdinky a ked uz konecne dojde aj na niake to vymietanie demonov, je to hrozive asi ako Scooby-Doo. Navyse vsetky scenky su pozliepane z typickych found footage klise, proste sracka ako vysita.

Dajte superschopnosti sikanovanemu chlapcovi s rodinnymi problemami a stane sa z neho superpsychopat. Napad je zaujimavy, ale prevedenie je maximalne obycajne. Efekty su vzhladom na vysku rozpoctu dobre, no pri komparacii so sucasnymi moznostami dokazu pokazit dojem. Jednoduchu som si to nevedel vychutnat scenky, ktore posobia tak strasne umelo a pocitacovo ako Kral Skorpion v Mumia sa vracia. Nepatrim k fanusikom "found-footage" filmov, lebo okrem serie REC su to zvycajne nezaujimave nepodarky. Chronicle vsak obstoji aspon ako jednohubka, no jednoduchy, predvidatelny dej bez napadu ho odsuva na druhu kolaj.

Tak ako hlavny predstavitelia presli premenou z teenagerov na muzov, tak dospel aj film. Stale je v nom vela blazniveho humoru, ale je tiez serioznejsi a sentimentalnejsi. Inak sa toho zas tak vela nezmenilo, hlavnym zdrojom zabavy je Stifler, Jim sa opat dostava do trapnych situacii a konverzacii s otcom a nechybaju ani lubostne pletky Kevina a Vicky, ci Oza a Heather. Celkovy vysledok je vsak dobry, nielenze ma film stale dost vtipnych situacii ale hlavne ine o "feel good" zalezistost, pohoda z filmu len tak srsi. Pocas prvych dielov prciciek som zazival zaciatky teenagerstva a pri kazdom diely sme sa s kamaratmi smiali ako blazni. Toto bola velmi prijemna nostalgia a Reunion mi navyse sadlo ovela lepsie nez ostatne komedie z poslednych rokov.

Neuveritelne napinava drama, ktora drazdi nervy od zaciatku az po koniec. Dokaze pritom zaujat troma vecami - odlisnym pohladom na unik z vazenia, realistickym spracovanim a Croweom, ktory si rovnako ako v Cistej dusi zabral film pre seba (s vynimkou par minut, kedy zaziaril charizmaticky Neeson). Film ukazuje, ako by to mohlo priblizne vyzerat, ak by sa obycajny ucitel rozhodol oslobodit svoju nevinnu zenu, co je prijemna zmena oproti beznym americkym thrillerom, kde sa z bezneho cloveka zrazu stane superhrdina, ktoremu ide vsetko ako po masle. Nechybaju tomu ani emocie, clovek si proste nemoze pomoct a nesucitit a nesympatizovat s hlavnym hrdinom, aj ked najvyraznejsim prvkom je prave spominane napatie, ktore sa Haggisovi podrzalo udrzat po cele dve hodiny.

Tretotriedna Vojna svetov skrizena s klise prvkami znamymi zo zombie hororov. Film jednoducho nema cim zaujat, postavy su len figurky, chyba tomu fantazia a logika dostava poriadne na frak. Ak chceli vytvorit nieco napinave, nieco naozaj strasidelne a atmosfericke mali vymysliet lepsich mimozemstanov. Nikoho nevystrasia lietajuce elektricke vyboje (ci co to vlastne bolo) s iq hupacieho konika a uz vobec nie pri tak nevyraznej rezii. Od beckoveho sci-fi za 30 milionov som toho vela neocakaval, iba to, ze ma pobavi, ale ta hodinka a pol boli akurat nudnou ukazkou banalnej neoriginality.

Po vynikajucej Joulutarine sa rozhodli Fini uchopit vianocnu tematiku trochu bizarnejsim sposobom. Vysledny dojem je napriek mojmu nizkemu hodnoteniu pozitivny. Bavil som sa, malo to atmosferu, zaujimave prostredie aj stipku originality. Rare Exports je film, ktoremu len tazko mozno urcit zaner, pretoze sa v nom miesalo naozaj vselico. Myslienka, ze Santa nie je ziadny samaritan a stedry dedusko, ale skor satan, bola uz spracovana v americkej hororovej komedii Santa's Slay a tak som ocakaval nieco podobne vo finskej verzii, avsak obidva filmy su uplne odlisne. Dej rychlo ubieha a kludne by som zniesol dlhsiu stopaz, ktora by ho trochu obohatila. Skoda, ze film je prakticky neznamy, pretoze na tomto diele si zmlstnu obidve skupiny ludi - aj ti co Vianoce miluju, aj ti co im lezu na nervy. PS: Tolky nahych dedkov som v zivote nevidel a dufam ze uz ani v zivote neuvidim.

Nevsedny napad by fungoval ovela lepsie, ak by boli Spravcovia osudu atmosferickym thrillerom a nie romantickou rozpravkou. Je totiz zbytocne mat jeden originalny napad, ked zvysok filmu funguje podla zauzivaneho Hollywoodskeho modelu. Medzi Damonom a Emily Blunt nefunguje na platne chemia tak ako by mala a je preto tazke byt dojaty pri klasickom happy ende. Podla dobreho hodnotenia som ocakaval viac, nez len priamociary sladak okoreneny sci-fi prvkami.