Shredder

Duchariny zboznujem, takze akonahle sa objavi horor s touto tematikou a nevyzera ako odpad natoceny za par korun, ponahlam sa film co najskor zhliadnut. Zaciatok bol zaujimavy, nastal klasicky presun do odlahleho strasidelneho sidla a vsetko vyzeralo velmi dobre. Spociatku som nechapal to nizke hodnotenie, no postupne moje prvotne nadsenie zacalo vyprchavat. Pri takychto filmoch pre mna plati v jednoduchosti je krasa, dajte tam ucinne lakacky, mrazivu atmosferu, napatie a scenar, ktory nie je priblbly a budem spokojny. Namiesto toho sa scenaristi v poslednej dobe rozhodli, ze budu vymyslat super komplikovane scenare, ktore su v konecnom dosledku uplne stupidne, alebo sa rozhodnu, ze najlepsie je budovat strach tym, ze sa 50 minut nic nestane. To je aj pripad The Awakening, objavi sa jedna-dve lakacky a jedna efektna scenka (domcek pre babiky) a zvysok uz je radoby psychologicka drama, kde sa niekde za polkou filmu atmosfera rozpadne ako domcek z kariet a zaver je tak zle spracovany, ze to je posledny klinec do rakvy.

Je zvlastne, ze v tom istom roku sa stretli 2 romanticke dramy s tou istou tematikou, no uplne inak spracovane. Zatial co korejsky A Moment to Remember patri k tym najlepsim romantickym filmom co som videl, The Notebook je skor typickym americkym cukrkandlom, ktory vynika iba vdaka vyraznemu Goslingovi. Chapem preco tento pribeh ziskal medzi niektorymi zenami az kultovy status, pretoze dojimavy pribeh o nekonciacej laske je tu spracovany pekne, ale na druhu stranu je to vsetko predvidatelne, naivne a nijak strhujuce.

Velmi prijemne prekvapenie. Necakal som, ze potom co som videl hromadu sportovych americkych filmov, ktore boli na jedno kopyto, by ma zo mna podobny film este mohol vyzmykat niake emocie, ale stalo sa. Z playboya Stiflera sa nam stal bitkar so srdcom so zlata a clovek mu to veri. Niekolko klise, niekolko zabavnych scenok (jedna neskutocne dobra) a uprimne a jednoduche, ale zaroven dojemne finale. Jednu vec som vo filme neocakaval a to piesen Nessun dorma, ktora vsak do filmu zapadla dokonale a skvele predviedla, ako dokaze klasika vytvorit epicku atmosferu lepsie nez niaka mainstreamovka na jedno pouzitie.

Niesom ovecka, aby som sa zviezol na davovej exaltacii a preto rad vyjadrim svoj nazor. Zacnem asi tym, co povedal J*A*S*M. Film nie je absolutne nicim vynimocny. Po cely cas som cakal na niaky neuveritelne zabavny, ci dojemny moment, o ktorych sa tu tolko pise v komentaroch, ale ziadneho som sa nedockal. Dej plynie pomaly a aj ked tento pribeh napisal sam zivot, viac fragmentov sa uz vyskytlo v inych filmoch takze dopredu viete, ako sa bude vyvijat. Ano, je to take komorne, uprimne a humanisticke, ale to z toho nevytvara ziadne majstrovske dielo. Cluzet ako Hoffman vyzera, ale nehra a Sy je taktiez nanajvys priemerny. Ak k tomu pripocitam tuctovu reziu a kameru, na viac ako 2 hviezdicky mi to jednoducho nevyjde. Niesom suchar, viem sa smiat aj dojat, ale Intouchables mi privodilo nanajvys tak mierne usmev, no ziadny silnejsi emocionalny efekt. Ked sa pozriem na pocet percent, vidim silne nadhodnotenie, podobne ako pri Warriorovi, ktore casom dufam opadne.

Podla traileru som ocakaval akcnejsiu, drsnejsiu a krvavejsiu variaciu filmu The Edge. V tomto pripade bol trailer zavadzajuci, co by vsak nebol problem, kedze niesom clovek zatazeny na mainstreamove filmy. The Grey je vsak akysi konglomerat mnohych zanrov - akcny, survival thriller, horor, filozoficky, poeticky - pricom ani jeden nefunguje velmi dobre. Technicke spracovanie je zaujimave a zaciatok slubuje atmosfericke predstavenie. Spociatku to aj naozaj funguje, atmosfera strachu a napatia pripomina vdaka zasnezenemu severskemu prostrediu filmy ako The Thing ci 30 Days of Night. Postupne to vsak cele pomaly opadava, atmosfera ziskava melancholicky nadych a nastava interferencia vsetkych moznych zanrov. Pozornost je pritom sustreda na Neesona, zvysne postavy len dotvaraju kolorit. Mnohe veci pritom ostavaju nevypovedane a je na divakovi aby si domyslel, co sa deje v pozadi. Zaver bol spracovany mimoriadne, no viem si predstavit, ze hlavne americkych divakov nepotesi. PS: Po zaverecnych titulkoch nasleduje este jedna kratucka scena.

Ak niekto vycital HP7, ze nebol dobry napad rozdelit ho na dve casti, pretoze sa v prvej polke nic nedeje, tu to plati dvojnasobne. Opat tie iste ziarlive scenky Jacoba, utrapene pohlady Edwarda a fatalna neschopnost Belly. Takmer dve hodiny, kde sa nic nedeje, aby mohli v zavere predviest jednu kratku, aj ked pomerne dobre spracovanu akcnu scenu. Pravdepodobnost, ze tento film potesi aj niekoho ineho ako male dievcatka a mlade teenagerky, ktore toho zatial vela napozeraneho nemaju je velmi mala, pretoze stvrta cast neponuka nic nove, coby nam uz predtym nepriniesli predchadzajuce diely.

Tak toto bolo velke sklamanie. Film ponuka pohlad na zakulisne boje v prezidentskych volbach, co by mohlo byt zaujimave ak by film nebol spracovany tak banalne. Pocas celeho filmu sa vlastne nic nedeje a dejove zvraty su nanajvys predvidatelne. Scenar je zly vtip. Tak simplicitne dialogy si ani nezasluzia komentar. Chybal mi niaky vyraznejsi moment, nieco prekvapive, ci zaujimave. Ono totiz odhalenie toho, ze politici, ich sukromie a vsetko co sa okolo nich deje nie su taky uzasny ako sa prezentuju pred mediami vlastne ziadnym odhalenim nie je. Za reziu patri Clooneymu pochvala, ale mohol svoje schopnosti vyuzit lepsie a sfilmovat nieco zaujimavejsie ako beznu udalost, ktora by nebyt charizmatickeho tria Gosling - Hoffman - Giamatti nemala ziadnu stavu. Obcas mam naozaj pocit, ze v Hollywoode vycerpali dobre napady a chytaju sa kazdej slamky.

Dokument nadherne ukazuje v akom kontraste su Hollywoodske filmy, ktore nam predstavuju USA ako tu najpravnejsiu, najcestnejsiu krajinu, plnu prav a slobod, kde zalezi na kazdom cloveku a ostatne krajiny su neuveritelne zaostale a realita. Samozrejme v dnesnych casoch maju idealisticku mienku o USA len uplny idioti. Food, Inc. rozobera, ako potravinarske korporacie utlacaju a zastrasuju farmarov a neustale znizuju kvalitu potravin, zatial co ich zisky rapidne stupaju. Tyranie zvierat, zaobchadzanie s robotnikmi ako otrokmi, zastrasovanie obycajnych ludi aj celebrit. Cloveku je z toho vsetkeho na zvracanie, no presne taketo dokumenty by sa mali premietat ako v skolach tak v televizii namiesto degeneracnych reality sou, aby sa ludia prebudili zo svojich iluzii.

Je vidno, ze De Niro sa pri svojej reziserskej premiere nechal inspirovat svojimi predchadzajucimi skusenostami, ktore nazbieral pri spolupraci so Scorsesem a Leonem, co vsak vobec nie je na skodu. Herecky taktiez podal tradicne dobry vykon, ale Palminteri sa nenechal zahanbit a mafiansku rolu zahral naozaj presvedcivo. Ironiou je, ze Lillo Brancato, ktory hra hlavnu postavu Calogera, bol v realnom zivote neskor zapletene do prestrelky pri ktorej umrel policajt a momentalne sedi vo vazeni. Svoju herecku prvotinu vsak zvladol vyborne a celkom vhod padlo, ze vyzera akoby bol naozaj De Nirov syn. Skoda, ze Joe Pesci sa objavil len na malu chvilu, lebo aj za ten kratky cas mi stihol nahnat zimomriavky. Celkovo je film jednoduchsi a predvidatelnejsi, ako ine slavne mafianske opusy a tiez zamerany viac na dramaticku stranku nez mafiansky zivot ako taky - rasova nenavist medzi italoamericanmi a rozrastajucou sa ciernou komunitou, podmanivy svet mafie vs. zivot beznych ludi a chlapca, ktory ma vzory na obidvoch stranach barikad a napriek tomu, ze ho v postate obidvaja smeruju na spravnu cestu, ho to taha skor opacnym smerom.

Dalsia komedia od Greena s ktorou u mna nezabodoval. Jonah Hill sa ocita vo velmi podobnej roli tej, ktoru si uz odskusal v Superbad, no tentokrat mu miesto McLovina a Ceru sekunduju tri male zakomplexovane a poriadne otravne deti. Scenar je pisany podla tradicnej priblblej americkej receptury so vsetkymi starymi znamymi klise, bez akejkolvek snahy o inovaciu. Pokusy o humor posobia strasne strojene, akoby tu bola obrovska snaha nakrutit blaznivu komediu, pri ktorej sa divaci budu valat od smiechu, ale pritom je vacsina situacii a dialogov zufalo nevtipna. Hill zachranuje co sa da, ale s takym zlym scenarom a nevtipnymi hereckymi kolegami toho ani on vela nezvladol.