Následky

Tupá woke "kultúra" na pozadí tragédie, ktorá je v USA bežná - streľba na škole - túto aktivitu tam môžu rovno zaradiť ako školský krúžok. Ale toto pozadie tragédie je naozaj len pozadím, pričom podprahovo sa podsúvajú woke "hodnoty" v replikách, keď decko, ktoré vyzerá tak na 12 a pol hovorí: "Moja mama je príliš biela". Byť biely sa v takýchto odpadoch stalo synonymom zla, netolerancie. Potom si tam kľudne u psychologičky povie: "Som závislá na porne." Áno, pri ksichte Jenny Ortegy sme lepšiu reklamu pedofílii urobiť ani nemohli. A potom nasledujú tradičné liberálne hodnoty - najprv drogy, všetci tam húlia a berú extázu ako nová mimoškolská aktivita, potom rýchlo lesbický sex stredoškoláčok a následne ešte aj pokus o medzirasový vzťah. Toto všetko stihla hlavná predstaviteľka s tvárou dievčatka zo základky. A keď sme pri tých replikách, tak ešte aj jej mladšej sestre, čo má ksicht 10 ročnej dali text: "Nemali by sme určovať jeho sexuálnu orientáciu. Ako sa on sám identifikuje?" Ktoré deti takto rozprávajú? Toto je nefalšovaný progresívne degenerovaný odpad. (05.02.2022)

⚪Je fajn, že režisérke napadlo nakrútiť film o detskom PTSD po prežitej streľbe na škole, pretože o tomto mentálnom probléme sa snáď ani nehovorí, minimálne nie vo filmovom médiu, ale to je tak všetko, tam končí chvála.⚪Na filme sa inak nedá pochváliť skoro nič. Výprava obyčajná, pripomína klasické festivalové kusovky, herecké výkony slabé, hlavná herečka má otravne vysoký nepríjemný hlas a aj jej postava je úplne nesympatickým archetypom ,,akože cool hrdinky," sypajúcej jednu sarkastickú perlu za druhou, i keď hneď na to je citovo zrútená. ⚪Rovnako si Američania neodpustili to, že každý mladý už je zákonite gay alebo lesba, prinajmenšom aspoň bi, lebo ak by to bolo len o klasickej heterosexuálke a napríklad jej najlepšie kamarátke, inklúzia by nebola dostatočná. Film má pocitovo 3 hodiny, vlečie sa tak neskutočne, že počas sledovania ako divák dostanete chuť robiť aj veci, ktoré nenávidíte, ako napr. upratovať, učiť sa, ísť cvičiť a podobne, len aby ste to už nemuseli pozerať. Po úvodných asi 20 minútach film stráca akékoľvek tempo a už ho až do záveru ani nenájde, ani nejaký presah, psychologizácia alebo čokoľvek iné sa neobjaví, myšlienka snahy zabrániť streľbe na školách zase nie je nič inovatívne, kvôli čomu treba film sledovať.⚪Aj ten hrdinkin život ,,po" je vlastne úplne schematický - odlúčenie od rodiny, pocit, že mi nikto nerozumie, snaha uniknúť do iného sveta napr. skúšaním drog, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí prežili to isté v snahe nájsť niekoho, kto ma pochopí a podobne, to všetko sme už videli a predovšetkým lepšie spracované.⚪V závere, ono ani tá úvodná scéna streľby nestojí skoro za nič a je viac menej ,,suchá," ako divák nielenže nič nevidíme, ale ani necítime, keďže scéna trvá krátko, postavy ešte nepoznáme, postavy so strelcom neprídu do kontaktu, nevidia mŕtvych ani nič podobné, takže neskôr im veriť to ,,extrémne ptsd" je skôr obtiažne. A to teraz nijako nezľahčujem (sama som si prešla šikanou), no to, čo tu predvádzala hrdinka bolo už tak preexponované, akoby jej tam vystrieľali celú rodinu.⚪A, sorry jako, S. Woodley vyzerá čím viac ako taká ,,stará tetka," no, vek nezastavíš...⚪ (25.02.2022)

"Life´s fucking hard"... Já jsem se na ten film rozdíval ještě před 22. prosincem a v duchu si říkal, to je hrůza, jak to v těch USA mohou zvládat posílat své děti do školy a nebát se. Dodíval jsem se až nyní. Dobře zpracované téma a svěřené v titulní roli megahvězdě Jenně, jež vystřihla několik podařených scén u člověka stiženého traumatickým prožitkem. (02.01.2024)

Dva generační talenty na svých bedrech odtáhly celý film. Ziegler sice nedostala prostor, aby mohla ukázat pohybové nadání, ale vyzařuje potřebný klid, který vyvažuje živelnost hlavní postavy. Ortega všechny kolem převyšuje a jednou se bude vzpomínat právě na podobně nevýrazné snímky, kde už jako mladá zářila. Téma šlo určitě vytěžit lépe, ale komorní finále je stejně smutné jako samotný akt střelby. (23.03.2023)

"The Fallout" vnímam viac ako film o vyrovnávaní sa s traumou, ako o streľbe na škole. Ak z toho niekto čakal akčný zážitok, kde uvidíme strieľanie a podobne, tak toto rozhodne nie je ten film, ktorý hľadajú. Plus som videl, že niektorí majú pocit, že film sa snaží opäť tradične propagovať "progresívne" hodnoty, čo podľa mňa vôbec nie je pravda. Tie scénky absolútne nie sú tak veľmi tlačené nasilu a myslím si, že skôr vyplynú nejako prirodzene z tej situácie. Pretože keď si to celé človek vezme, naši traja hrdinovia si v tej celkovej situácii dokážu rozumieť absolútne najviac. Pretože spolu tam boli, spolu to prežívali a reálne tam boli jeden pre toho druhého. A je pre mňa pochopiteľné, ak potom dokážu reagovať tak, ako by reálne v tej situácii reagovali. Pretože potrebujú v tom momente niečo cítiť. Čokoľvek. Najmä ak je okolo vás len obrovské prázdno a neviete sa zorientovať vo vlastných emóciach a snažíte sa ich nejako kontrolovať, lebo máte pocit, že to sa od vás očakáva. Čo film ale potreboval viac boli scénky so Shailene Woodley. Prial by som si vidieť viac dialógov s tou psychologičkou... pretože by to mohlo možno aj viac ukázať z toho, čo sa odohrávalo vlastne vo Vadinej hlave. Lebo na tom je to vlastne celé postavené. Film má svoje momentky. Plus čo je pre mňa dosť podstatné je aj vzťah medzi Vadou a jej sestrou Ameliou. A ako môžeme mať pocit, že jedna postava je úplne v pohode, ale tiež má reálne svoje vlastné výčitky. Takže po psychologickej stránke hodnotím film pozitívne. Ale nečakajte od toho niečo super akčné. To možno bude viac pre vás film ako "Run, Hide, Fight". Hodnotenie: B (22.04.2022)