tick, tick...BOOM!

Otvorene priznávam, že ten film by si odo mňa zaslúžil o niečo vyššie hodnotenie. Vie správne pracovať s emóciami, má vynikajúceho Andrewa Garfielda v hlavnej úlohe, perfektné piesne a aj téma o writer's block mi ako niekomu kto sa mimo svojho hlavného zamestnania, ktoré ho živí venuje pomimo aj profesionálnemu písaniu lyrics sadla ako uliata a dokázal som sa plne stotožniť s témou, ktorej sa Tick, Tick... Boom! venuje. Zároveň je to veľká pocta divadelným doskám, ktorá musí potešiť každého fanúšika divadla. A to je trocha ten môj problém. Ja totiž nie som nijaký veľký fanúšik divadla. Skôr preferujem tú filmovú tvorbu (obviously) a aj keď proti divadlu nič nemám, tak naposledy som v ňom bol snáď ešte na základnej škole. Vôbec nesledujem ani len svetovú divadelnú scénu, netuším kto bol Jonathan Larson a aj o Lin-Manuel Mirandovi som prvý krát počul iba nedávno pri "televíznej" premiére Hamiltona, ktorý mi však v podobe na televíznej obrazovke veľmi neučaroval (no uznávam, že naživo v divadle to musí byť neskutočný zážitok). Rovnaký pocit som mal aj pri Tick, Tick... Boom!, kde sa síce už nejedná "iba" o kamerový záznam predstavenia z divadla ako pri Hamiltonovi, ale kde mi taktiež prišlo, že toto by evidentne mohol byť perfektný zážitok v divadle, kde by to striedanie emócií a atmosféry (od veselo rozjuchanej po depresívnu) mohlo pôsobiť šikovnejšie, plynulejšie, hravejšie. To je vlastne problém, ktorý s Mirandom mám pri všetkých filmoch na ktorých sa podieľal, či už ako skladateľ alebo režisér. To čo bez pochyby funguje v divadle, nie až tak dokonale funguje vo filme. Predsa len sú to dve rozličné komunikačné média. A tak kde muzikálové čísla sú silou Tick, Tick... Boom!, tam je jeho slabinou vlastne väčšina scén kde sa práve nespieva. Raz je tu Jonathan šťastný, raz zaľúbený, raz deprimovaný, ale akoby tomu chýbala jednotná línia, celé sa to deje v takom nijakom slede udalostí bez pocitu, aby divák s ním tieto momenty hlbšie prežíval. Emočne to síce v mnohých scénach funguje tak akurát, ale vlastne to celé zo mňa vyprchalo akonáhle nabehli na Netflixe záverečné titulky. V divadle by som tento zážitok asi ešte prežíval niekoľko desiatok minút, vo filmovej podobe odznel až prirýchlo. CELKOVO: 6/10 (22.11.2021)

Fantastický Andrew Garfield a skvelá Alexandra Shipp. Všetky ich spoločné momenty boli veľmi autentické a miestami poriadne emotívne. Znova som si však potvrdil, že muzikály (česť výnimkám) nie sú ozaj pre mňa. Len máloktorú skladbu (ako napríklad rozchodovú) som si užil obdobne ako bežné scény. Pri viacerých piesňach som pritom čakal, kedy už skončia, a príbeh sa posunie ďalej. (21.12.2021)

Nemám rád muzikály, ale tu sa mi veľmi páčili pesničky. Ale to je tak všetko. Spev Garfielda som nemusel a ešte menej jeho útrpný výraz, bol celý čas akoby v kŕči až sa tam skoro celý dokrčil. Film priniesol povinnú politickú korektnosť, veď bol vlastne o Jonathanovi Larsonovi, ktorý nás predčasne opustil už v 35 rokoch a ktorý vo svojej tvorbe skúmal sociálne problémy multikulturalizmu, závislosti a homofóbie. Všetko v poriadku, ale na čo to trebalo ešte prikrášľoval a dali mu za partnerku mulatku? To sú na to nejaké kvóty na to? Nič proti Alexandre Shipp, je krásna a talentovaná. Ale ak sa bavíme o životopisnom filme, tak by sme to mali natočiť tak, ako sa to stalo a nie si vymýšľať bludy len kvôli trendom. Larson mal totiž bielu priateľku, jedine, že ma klame zrak, ale na fotkách žiadnu čokoládu nevidím. (11.12.2021)

Kdo by to byl do Spidermana řekl, že takhle skvostně zvládne pohybově i muzikálně utáhnout takovýto příběh :) Skutečně, Andrew je po herecké i muzikálové stránce skvělý a nedokázala jsem se od něj ani od příběhu odtrhnout.... což jsem ani nechtěla ;o) Bravo.... njn, zase skvělý zásek pro Mirandu (vypadá to, že In the Heights , kde měl na starosti hudbu, budu muset dát druhou šanci). ... why do we follow leaders who never lead... ... why does it take catastrophe to start a revolution.... ...someone tell me why so many people bleed.... ... cages or wings - which do you prefer? - ask the birds... ...actions speak louder than words.... (30.01.2022)

nejsem znalec muzikálů (a už vůbec ne těch divadelních),takže mi jméno Jonathana Larsona nic neříkalo,stejně jako jsem nikdy neviděl a neslyšel nic co složil.Co mi každopádně něco říkalo bylo jméno Lina Manuela Mirandy,který se v posledních letech vyšvihl na muzikálovém žebříčku hodně vysoko a nutno říct,že oprávněně.Tick,Tick...BOOM! to jen potvrzuje.Výborné písničky,skvělý Garfield (ten poněkolikáté dokázal,že je velmi dobrý herec a umí si vybírat role) a v jádru smutný příběh točící se v rámci pár dní kolem Larsonových třicátých narozenin.Není to klasický životopis a svým způsobem nás to ušetří těch nejvíc slzopudných momentů,ale ničemu to nevadí,ba naopak.Miranda tu ukazuje,že aby nám dokázal přiblížit život někoho takového není nutné ho vyprávět od první do poslední minuty.Spokojenost...80% (30.11.2021)