Zakázané hry

Výnimočné a zásadné dielo francúzskej kinematografie režiséra Reného Clémenta,ktorý nekompromisným spôsobom vťahuje diváka do diania už famóznymi úvodnými titulkami so smutnou hudbou,kde „malá hrdinka” Paulette stratí rodičov potom,ako nemecké šťuky vyhádžu svoje zásoby na civilné obyvateľstvo,ktoré sa snaží utiecť niekde do bezpečia,Paulette po tomto smrteľnom akte vezme nohy na plecia spolu s mŕtvym psom,a tak sa začne „Krížová Odysea”,keď príde ku chlapcovi Michelovi Dolleovi,ktorého rodičia si ju „zatiaľ” ponechajú a starajú sa o ňu ako o vlastnú dcéru,pritom klasicky majú sami so sebou problémy,lebo je vojna,kto by vtedy nemal?Stávajú sa z nich najlepší priatelia v dobrom i v zlom,ktorí vojnu chápu „detským rozumom”,samozrejme Paulette vidí záblesk strachu,keď vie,že stratila preto rodičov,Michel žije do cela pokojným životom,ale jeho bratovi sa stane nešťastie a ocitá sa medzi životom a smrťou,na smrteľnej posteli leží a čaká na rozhrešenie...Na jednej strane sú Paulette a Michel,na strane druhej konfrontácia rodín a nenávisť,t.j medzi rodinami Dolleovcov a Gouardovcami panuje nevraživosť.Na začiatku som spomínal,že Paulette zobrala so sebou mŕtveho psa,teraz sa ho snaží pochovať.Michel jej k tomu pomôže a naučí ju ako sa modliť.Tým pádom malá Paulette pociťuje nutkanie vytvoriť „zvierací cintorín.”K tomu samozrejme chcú položiť na hroby aj kríže,ktoré Michel bezhlavo kradne z hrobov alebo z kostola.Michel vie,že Paulette trpí nejakou úchylkou,a tak začne úmyselne zabíjať zvieratá.Vzniká fascinujúci zvierací cintorín.Takto sa bude diať dovtedy,pokým si raz tieto dve rodiny nevlezú do vlasov a nastane Bod Zlomu...Hlavní detskí predstavitelia sa správajú reálne,autenticky bez prikrášlenia s víziou vytvorenia niečoho,s čím sa doteraz nestretli,stretávajú sa určite s utrpením z podobenstva vojny,a tak si tým pádom niečo kompenzujú a ocitajú sa vo vlastnom svete,ktorý im bude narušený a celý snímok končí v podstate ich odlúčením...Film má takú veľkú výpovednú hodnotu,že nevidieť ho by bol hriech! (03.01.2015)

Snad právě proto, že se zde o válce (vyjma samotného počátku) dovídáme vlastně velmi málo, je tenhle příběh tak silný. A také proto, že se jeho vyprávění nevyhýbá žádnému ze silných citů odehrávajících se v bezbranné dětské duši, aniž přitom upadá do sentimentu a sebelítosti. A přitom se člověku nad tou malou až srdce svírá. (20.10.2012)

Potešilo ma, že som na ČT2 natrafil na tento film, navyše v zreštaurovanej verzii. Úvodný nálet som zhltol s otvorenými ústami a uznaním, že na rok výroby 1952 je to vážne bezchybné. Detský pohľad na vojnu a smrť ponúka skvelý filmový zážitok. Neprekvapí, že dievčatko chodí v náručí s mŕtvym psom a ani smrť rodičov ju až tak nepoznamenala. Je to práve tým vekom, kde si tie hrôzy vojny ešte neuvedomuje. Detskí herci predvádzajú veľmi slušné a presvedčivé herecké výkony, čo u detí nebýva bežné. Smutnejší úvod rozjasní podstatne veselší tón, ktorý bude film sprevádzať takmer až do konca. Napríklad takú modlitbu si budem dlho pamätať. " Otče náš, ktorý si na nebesiach, hovno, hovno, hovno, bobky, bobky, hovno..." 90%. (28.10.2012)

Ani druhý film René Clémenta, ktorý som v priebehu posledných dní videl ma nejako zvlášť nenadchol. Previesť na plátno detské videnie sveta je ťažká úloha a Clémentovi sa ju nepodarilo splniť s takou dokonalosťou, s akou to viackrát dokázal Karel Kachyňa. Na druhej strane stvárnenie života a duševného obzoru dedinčanov bolo zvládnuté excelentne. Celkove to bol film, na ktorý pravdepodobne rýchlo zabudnem, ale uznávam, že v roku 1952 nebolo nakrútených veľa filmov, na ktorých by sa čas podpísal takou malou mierou, ako na tomto. (04.11.2012)

Benátským Zlatým lvem ověnčený černobílý protiválečný film, už z podstaty roku svého vzniku ještě čerstvá reakce na válku, o to více nečekaný je jeho častý komický přesah (pro francouzskou kinematografii je takováto reflexe války téměř typická). Film, který je chvílemi komedií (hašteření dvou sedláckých rodin), dokonce až fraškou (rvačka na hřbitově končící v čerstvě vykopaném hrobě), za chvíli zase melodramatem s až kýčovitým hudebním doprovodem (té Španělské romance bylo místy přespříliš). Fakt, že válka má silně absurdní rozměr, chtěli tvůrci akcentovat exponováním dvou dětských hrdinů, na nichž jsou důsledky války modelově demonstrovány - morbidní dětské hry odpovídají prostředí a době, malá Paulette a Michel (roztomile zahraní) by si v mžiku mohli hrát se Svěrákovic Koljou. Zakázané hry jako takové ale nejvíce vypovídají o rozdílném průběhu války v jednotlivých částech Evropy, nedovedu si představit, že by se takovýhle ,,soft" válečný film krátce po válce natočil u nás nebo třeba v takovém Polsku, o Rusku raději nemluvě... (19.10.2012)