Satanské tango

Nech už dá človek hodnotenie od odpadu po ***** pár vecí je istých a to sú tieto: Na Satanské Tango sa nezabudne, kompozícia jednotlivých záberov a scén je hodná filmárskeho štúdia, Béla Tarr má vlastný štýl, ksicht, filozofiu a má to NESKUTOČNÚ(!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!) atmosféru (najčastejšie smútku, depresie, beznádeje). Tých 7 a pol hodiny som nezvládol na jeden záťah, ale vždy som sa dokázal do filmu ponoriť. Toto je monumentálne dielo, ktoré aj keď niekto nevstrebe ako celok, jednotlivé jeho časti nenechajú na pokoji ani s odstupom času (to čo ma doslova sundalo bolo dievča s mačkou a jej "story"). Tento film som si ako divák (v tom klasickom slova zmysle!) neužil, nevychutnal, pozeranie bol v podstate "bolestný zážitok", ale celý čas som bol totálne fascinovaný a nevedel som od toho odtrhnúť oči. Satántango je skutočne monumentálny epos, ktorý sa dá analyzovať po každej stránke, má tak veľa rovín, že to by chcelo pozerať znova a znova...snáď sa mi to ešte niekedy s odstupom rokov podarí, práve na druhé pozretie si šetrím tú (zaslúženú) poslednú *. (06.02.2015)

Akože, keď som videl zase, jak idú v tom daždi a blate a idú, idú, pijú, tancujú, prelieva sa dážď aj chlast, zápisky sa píšu, a oni stále idú tak som zároveň vnímal, že je úplne prirodzené, že dlho idú, furt prší a oni (Iirimiáš a Petrina) idú. A že to tak má byť. Bolo to fajn. A za tento úspešný a hypnotizujúci spôsob navodenia zmeneného vnímania štandardného príbehu tak, aby sa stal zároveň experimentom a aj meditatívne uhrančivým popozeraníčkom si Tarr zaslúži aj 10 hviezdičiek. (05.04.2009)

"Žijeme v apokalyptické době." Dokonalost! Co se o něm dá více napsat, aby to přesně vystihlo jeho uměleckou velikost? Snad jen mohu říci, že projekce Satanského tanga (děkuji, že jsem měl možnost vidět jej na velkém plátně) byla jedním z nejkomplexnějších a nejintenzivnějších filmových zážitků, jaké jsem měl dosud možnost získat. Sedm a půl hodiny uteče paradoxně jako voda; pocitově rozhodně rychleji než některé filmy s kratší stopáží (koneckonců i Tarrův "pouze" dvouhodinový snímek Zatracení se táhne podstatně línějším tempem). Satanské tango však již na začátku svým nekonečným ustavujícím záběrem / scénou definuje svou poetiku a styl a postupně restandardizuje divácké návyky na zcela novou úroveň vnímání filmového času. Celek je veledílem s neuvěřitelnou sílou účinku; grandiózních momentů je zde hned několik (monstrózní kapitola s kočkou, půlhodinové tango). V rámci svého interpretačního pole mě Satanské tango přimělo k živé úvaze nad biblickým podobenstvím o příchodu zkázy v podobě Irimiáše a jeho nohsleda Petriny, jimž nihilističtí obyvatelé zpustošené posttotalitní maďarské vesnice, zahleděných pouze do sebe samých, přisuzují božskou hodnotu. Fascinující počin! (30.03.2024)

Dopočul som sa, že tento skvost si dávajú niektorí užívatelia ako trest, ak nesplnia nejakú filmovú výzvu iných užívateľov. Nad tým sa len pousmejem a bez okolkov sa do diela vrhnem, lebo ak pozerať filmy má byť trest a úmor, tak potom neviem, prečo tu vlastne sme? --- Nemám problém pozrieť si 8 filmov za deň, nemám problém pozrieť si 8 hodinový dokument, 4 hodinové filmy sú prechádzka ružovou záhradou a nie je ani problém pozrieť si starý maďarský 7 hodinový čierno-biely film. Je ale nutné zhodiť masku, priznať a uznať, že aj napriek nesporným kvalitám tohto počinu som psychicky dosť vyčerpaný. Pozitívom ale je, že o dosť menej ako po zhliadnutí hodinového gay porna pochybných kvalít zo 70. rokov menom L.A. Plays Itself. --- Zvedavosť bola patrične na mieste, zaujímalo ma, ako by vlastne štruktúrou takýto film vyzeral a ako by plynul. A jediná fundamentálna otázka je, či sa tiahol ako hovno po vode, alebo mal o čom rozprávať, len potreboval viac času. Odpoveď? Mix týchto dvoch faktorov sa nekonal. Mal síce o čom, 7 hodín nepotreboval. Úvodných 8 minút (fakt osem!) sme mohli sledovať presun a mučanie kráv zo statku von, hneď potom sa 5 minút dívať na okno a chlapíka stojaceho pri ňom... Nekonečné pozorovanie ďalekohľadom, nekonečné čakanie v čakárni, nekonečné čítanie knihy, nekonečná cesta s demižónom po ovocnú brandy, nekonečné prechádzky lesom, nekonečný tanec, nekonečná chôdza cez nekonečné polia, nekonečná snímka... Pokus o lepšiu dynamiku a plynulosť evidentne nebol v pláne a strihačku uväznili niekde v pivnici, isto. Díval som sa na tie statické zábery s plným nasadením, snažil sa rozlúštiť, čo nimi chce Tarr povedať... Film nie je ani košatý, ani vrstevnatý, ani komplexný na to, aby si mohol obhájiť túto monštruóznu stopáž. A obhájiť sa nedá ani skrz "slow cinema" žáner artovej kinematografie. Sátántangó je prepál najvyššieho stupňa, ktorý som akceptoval prvé tri, možno štyri hodiny. --- Pozerať treba rozhodne hneď po zobudení, predvečerom nedajbože v noci by si zaspal jak malé dieťatko v kolíske. Maďarské filmy sú bez debaty zaujímavým a potrebným kúskom do skladačky svetovej kinematografie s mnohými v skutku geniálnymi kúskami, či je ale Satanské tango jedným z exemplárov tohto tvrdenia je na zváženie. Štyri hviezdy zodpovedajú filmárčine samotnej/technickej stránke, nie mojim pocitom a môjmu aktuálnemu mentálnemu zdraviu po dopozeraní. Paradoxom ale je, že k filmu sa ešte s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v budúcnosti opäť vrátim. Satanwagen jeden maďarský... ♪♫ (30.10.2021)

Neskutečně dlouhé záběry, neustálý déšť, depresivní, podmanivé a podivné až hypnotické výjevy, chlast, chlast a zase chlast. Těžko zařaditelné, ale originální a rozhodně nevšední. Ale asi ne pro každého. Já jsem se chytil hned na první záběr a první hudební motiv. Pár scén mi zůstane v hlavě navždy : glgačka a tancovačka v knajpě, týrání nebohé kočky a zvonění blázna v polorozpadlém kostelíku. Působivý zážitek, ke kterému se ještě někdy rád vrátím. (04.08.2017)