Rabid

Po Červoch mierne sklamanie, ale najmä preto, že som očakával, že po tak skvelom filme príde už absolútna špička. Skôr ale ide o štandartný príspevok k téme rýchlo sa šíriacej nákazy bez špecifickej atmosféry. Ak išlo Cronenbergovi o nastupujúci AIDS, tak to ale vo výsledku až tak vysoké body snímke nepridáva. Má to ale slušné tempo a adekvátnu stopáž a skrátka je to stále Cronenberg. I keď okrem toho jedného cudzorodého prvku v tele by som povedal, že je to skôr Carpenter či Craven. (14.12.2021)

David Cronenberg měl vskutku hlavu plnou těch nejbizarnějších představ, zvrhlostí a absurdit, které navíc uměl podat s působivostí jemu vlatní. Rabid sice ještě nedosahuje takových extrému, které nadělil filmař do vínku svým pozdějším filmům, ale to neznamená, že nedokáže šokovat. Film staví na tématu lidské odlišnosti, zvrhlosti, znechucení ze sebe sama. Obsazení sexy krásky Marilyn Chambers do hlavní role to jen potvrzuje - kontrast tu je opravdu děsivý. (16.01.2008)

Vôbec som netušil, že toto ma na svedomí Cronenberg, ale po chvíli mi bolo jasne, kto to spískal. Tých jeho trademarkov je tu niekoľko. Je to podobne ako Shivers, ale rozhodne lepšie. Začína to tak kludne, ale asi od polky filmu sa neskutočne rozbehne a pripomína niektoré slávne pandemické horory. Film ma dve linky, jeden sleduje sympatickú hostiteľku a a tá druha rýchle šírenie nákazy. Je tu veľa mŕtvych, beznádej i niekoľko krvavejších scén. Pri scéne, kde išlo smetiarske auto a zberalo mŕtvych, mi bolo  deprimujúco. Len škoda, že to nemalo nejaký pútavejší a zaujímavejší koniec, tento sa mi zdal odflaknutý. Ale i tak, zas jeden zo zaujímavých počinov majstra Cronenberga. (20.11.2021)

Raná variace na Cronenbergovo oblíbené téma deformace lidského těla hodně čerpá z příbuzných upírských i zombie hororů a provokativně sází na Marilyn Chambers obsazenou do hlavní role. Přestože oboje vyšlo a film má po celou dobu dobře vystavěnou temnou atmosféru, čekal jsem víc. Jako zajímavost by se dalo upozornit na to, že výrobu a hudební supervizi měl na starosti (stejně jako u Cronenbergova debutu) Ivan Reitman. (14.02.2010)

Cronenberg po Shivers pokračuje vo svojich úchylných úvahách o tom "aké zmutovanie si zaslúži druh homo sapiens" a tentokrát z obyvateľov Montrealu vytvára nie agresívne súložiace mašiny, ale epileptických akože-upírov. Chybou je, že sme opustili uzavretý bytový komplex a vybrali sa do veľkého mesta, takže stiesnená atmosféra trošku upadá a aj rozprávanie je ešte viac "roztečené" ako v Davidovom debute. Naopak, výrazným plusom je postava Rose, ktorá do odhaľovania biologickej a pudovej podstaty človeka prináša aj čisto osobnú tragickosť a pesimizmus (často som pri sledovaní spomínal na Lucy z geniálneho anime seriálu Elfen Lied). Celkovo nie dokonalý, ale proste výborný Cronenberg. 8 / 10. P.S.: David by sa k týmto svojim raným témam mohol ešte vrátiť - mutácie, premeny tela a stavby človeka sú dnes, v dobe rozvíjajúceho sa genetického inžinierstva viac ako aktuálne... (06.05.2008)