Mōjū
Blind Beast
Režie:
Jasuzo MasumuraScénář:
Yoshio ShirasakaKamera:
Setsuo KobayashiHudba:
Hikaru HajašiObsahy(1)
Slepcovi Michiovi nebolo nikdy dopriate vidieť. Ani tento hendikep mu však nezabránil v tom, aby sa realizoval vo svojej jedinej láske - sochárstve. Pomocou prísnej mamy, ktorá ho odmalička vychováva, sa mu splnil veľký sen. Do jeho netradičného ateliéru sa mu totiž násilím podarilo dostať krásnu fotomodelku Aki. Začína sa bizarná hra. Michio totiž nie je úplne obyčajným umelcom. (Tomco)
(více)Recenze (31)
Hudba pri produkčnej firme akoby bola na tému spolu pomaly ku nebezpečnejším zajtrajškom. Potom sa hudba mení na celkom príjemnú ku úvodným titulkom a pred koncom prvej minúty sa nám predstaví Aki Shima, pekná žena so zdvihnutou bradou v nehybnom obraze. O pár sekúnd hneď prechádzame ku reťaziam. Modelku zaujme slepec v galérii ohmatávajúci sochu vytvorenú podľa nej a nie je to ich posledné stretnutie. Motívy a témy filmu sú drzé a vzrušujúce, preto sa pozornosť diváka ľahko udržiava. Štúdio je v rámci možností príjemná megalománia. V príbehu zamrzí určitá teatrálnosť, ako ona ustupuje pri stenách s časťami tela a uňho vo warehouse/štúdiu. Nahotu vidíme v sochách, nie na ľuďoch, možno len ich obnažené charaktery. Postavy cením, ale nie až priveľmi. Vzhľadom na obmedzenosť priestoru sa dej dá predvídať a tak až toľko neohromuje. Záver je extrémny, ale nie vizuálne, necháva diváka domýšľať si zrakový vnem, ponúka mu ale pôsobivý sluchový a reagovanie sochy namiesto tela. Film ostáva v mojom povedomí ako nezabudnuteľné béčko, ktoré neviem, či by dokázalo spraviť niečo lepšie. ()
Další (pro mě) asijská nuda.. ()
Musím povedať, že tento minimalistický, ale pritom veľmi silný film zanechal vo mne nezmazateľnú stopu. Samozrejme vidno, že ide o inú mentalitu autorov i divákov, ktorým bol určený, ale v žiadnom prípade by som v tom nevidel zvrhlosť, či perverzitu. V konečnom dôsledku sa vo filme nevyskytujú potoky krvi, žiadne priame zábery na sex alebo iné násilie. Všetko je v majstrovstve hercov a v predstavivosti diváka, vďaka ktorej graduje celý príbeh a myšlienka. ()
Zo začiatku sa mi film javil nudným a rozťahaným dojmom, to priznávam. Po skončení som však len blbo čumel na obrazovku a snažil som sa vstrebať tu záverečnú časť. Tak surové, priam neuveriteľné stvárnenie masochizmu som v žiadnom inom filme jakživ nevidel a ešte k tomu s umeleckým podtextom. Neviem čo k tomu viac dodať. ()
Již od prvního políčka jsem čichal japonskou podivnost (klidně čtěte úchylárnu) a nakonec jsem dostal téměř umělecký skvost (čti úchylárnu). Motiv slepého umělce, který podlehne své vášni a následně překročí několik pomyslných hranic lidského bytí je zpracován pečlivě a kamera vizualizuje imrvére napjatou atmosféru bez chybičky. Vzrušující napětí drží snímek tak, jak je to snad jen u asijských filmů možné, asi i pro to, že na asijském filmařském kontinentu nikdy nevíte, co vás čeká. Pocity, které ve mně Blind Beast vyvolal nebyly vždy příjemné, ale zážitek umocnily. Btw pusťte to pro jistotu všem americkým režisérům, protože většina z nich již desetiletí brnká na hrůzostrašně neznělé struny. 100% ()
Pokus o nejakú soft erotickú art-drámu ktorý mi absolútne nesadol a väčšinu času len pekne nudil. S horrorom to klasicky nemá spoločné zhola nič. Koniec ale dobrý. ()
V niektorých ohľadoch scenáristicky skutočne nedotiahnutý a nelogický film o bizardnej láske fotomodelky a slepého sochára. Ťažko žánrovo zaraditeľné a ešte ťažšie hodnotiteľné. ()
brutální patetika, fantastický ateliér ()
Závěrečná část je dobře úchylná, ale jinak je to nuda a blbost, ovšem z pohledu dneška, kdy jsme zvyklí na drsnější kousky, se na to dívá jinak, než v 70. letech, kdy to mohlo být, a zřejmě i bylo, šokující dílo. Mako Midori to tehdy velmi slušelo! 2/10 ()