Mezi nebem a zemí

...vždycky se musíme rozhodnout... u každého filmu... i u tohoto... jak přiblížit vnitřní hledání člověka... ...a jeho nalezené odvědi, které přinášejí další otázky... možná nám to vždycky bude připadat trochu patetické... ale... to je škoda... protože každá odpověď, které vnímavě přichází, si zaslouží právo na život... (18.03.2014)

Někdy někde jsem o tomhle filmu něco četl a nejspíš mě to něčím zaujalo, protože jsem si ho stáhl. Ale pak na něj zapomněl a "objevil" ho až o řadu měsíců později. Myslel jsem si, že se budu škodolibě pošklebovat nějaké slabomyslné americké slátanině na intelektuální i duchovní úrovni jehovistických časopisů, ale zase až tak hrozné to nebylo. Jistě, je to celé přeslazené, nasáklé pathosem, tradičně podbarvené odpudivou cajdákovitou hudbou a předžvýkané tak, aby to strávily i pologramotné americké paničky po klimaktériu (kterýmžto jsou knihy i filmy tohoto druhu převážně určeny), ale dalo se na to (jednou) koukat. Knihu pana Walsche jsem nečetl a ani číst nehodlám, protože by mi nic nového neřekla ani nedala, ale nepochybuji o tom, že spoustě lidem mohla pomoci vyrovnat se s nepříznivým a bezútěšným životním údělem, takže její užitečnost je nepopíratelná. (13.06.2013)

americká sladkosť "ako z bezdomovca s dolámaným krkom sa stať milionárom". Ešteže ten pán Wlasch nestretol svojich známych v tom "bezdomoveckom parčíku". Celý film je presiaknutý vôňou scientologickej filozofie a New Age. Napriek tomu "duchovno" a dobre volené vety v monológoch ("dialógoch s Bohom)" mali niečo do seba a film obohatili. Ale najlepšia bola posledná veta od jeho obdivovateľky "aj ja sa rozprávam s Bohom". Domnievam sa totiž , že s Nim sa rozpráva každý, len si to neouvedomuje, ešte aj ateista keď povie vetu "neverím v Boha" je vetou začiatku komunikácie s Nim. :) (12.01.2014)

Môžte mať na Boha akýkoľvek názor, ale isté je, že príbeh človeka, ktorý po autonehode príde o všetko a stáva sa z neho bezdomovec, vás chytí za srdce. Takmer 2/3 filmu sledujeme jeho neľahkú cestu bezdomovca, ktorý sa nechce zmieriť s osudom. Zo všetkých síl sa snaží nájsť si prácu a znova sa vrátiť na svoje miesto v spoločnosti. Realita je však krutá i v Amerike...Film sprevádza veľmi kvalitná hudba, ktorá v spojení s neľahkým a smutným osudom hlavného hrdinu spoľahlivo zaujme i dojíma. Slabšie a citlivejšie povahy si možno poplačú. Scény samotných rozhovorov s Bohom mi až tak zaujímavé neprišli, ale jeho príbeh pokračuje spísaním myšlienok a vydaním knižného bestselleru. Na film sa dá pozerať i ako na ďalší splnený americký sen, ale takmer 2/3 filmu sú smutné, preto mu to šťastie prajete. 70%. (02.01.2014)

Užívateľ lesumir to vystihol na jedničku. "Film, ktorý sa nehodnotí mysľou, ale dušou". Nič viac by pravdepodobne nebolo potrebné napísať. __ Téma hovorov s Bohom nesmiete brať doslovne - tak isto ako aj vo filme. Je to len obrazné pomenovanie toho, že Boh je vo vás. Boh je s vami a vy ste v ňom. Vy ste ním. A verte mi, nevravím o Bohu na obláčiku s dlhou, striebristou briadkou. Jednoducho máte moc riadiť si svoj život. Všetko je založené na princípe "zákona príťažlivosti". __ Odhliadnuc od prvých deviatich minút, ktoré mi bohužiaľ pripomínali scénu z filmu Donnie Darko (ten pedofil, áno), nemám absolútne žiadnu výtku k réžii, hereckým predstaviteľom, k príbehu - skrátka k ničomu. __ Reálne, miestami smutné, emočne napäté. Čo však najviac obdivujem na pánovi Stephenovi Simonovi? Na nič sa nehrá. Jednoducho vo väčšine dramat cítite taký ten "nátlak" režiséra. Nátlak, ktorý vás akoby nútil nasilu precítiť dejové udalosti. Conversations with God o ničom nefilozofuje, nič nepredstiera. Film od váš vyžaduje len jedno - počúvájte a zvoľte si svoju cestu. Prijmete toho "bradatého mužíčka" vo vás alebo ho zahodíte ako blúdny výmysel spisovateľa, zarábajúcom na ľudských citoch? __ Jedna vec je istá - nieste nútení absolútne k ničomu - čo sa týka "Boha" vo vašom vnútri - narozdiel od kresťanskej cirkvi. (27.07.2010)