Funny Games USA

To, čo tuná väčšina kritizuje - previnutie časti deja sťaby VHS kazety a priame odkazy hercov divákom filmu sa mi ako isté hravo experimentujúce prvky páčili. Žiaľ, bolo ich málo. No vďaka za ne. Ako-tak oživili jednotvárny príbeh o ohrození domu. Ten vždy končí rovnako: a) napínavým vyslobodením sa aspoň jednej postavy spod zovretia votrelcov, b) vyvraždením komplet osadenstva. Keďže koncept nemal veľmi čo ponúknuť, musela to byť forma a spôsob zobrazenia ohrozenia. Voči samotnému spôsobu technicky niet výhrad, na to je Haneke skúsený režisér. No nedokázal ponúknuť nič iné, len prehliadku sadistického psychoteroru. No a k prieskumu dnešnej brutálnej spoločnosti a "proroctiev, že dnešní mladí sú tak krutí" len toľko: ide o klasické a generáciami sa opakujúce skuhranie na morálnu skazenosť mládeže, nepotvrdené oficiálnymi štatistikami, ktoré dokladujú, že počet trestných činov síce neklesá, ale počet násilných trestných činov áno. (01.08.2013)

"Proč nás nezabijete hned? - Nezapomínejte, že je třeba se bavit." Zábava mi jako divákovi byla neustále zdůrazňována, ale tak nějak se nedostavovala. Místo toho přicházel psychický i fyzický teror rodiny, který sice byl nepříjemný, avšak dalo se mu několikrát bez větších problémů zabránit. Nevzrušeně jsem snímek dokoukal do konce, ale jediný jeho přínos vidím v tom, že až mi u dveří zazvoní dva zdvořilí sympaťáci v gumových rukavicích, tak budu střlet dřív, než mě stačí požádat o vejce. (17.07.2011)

Film patří k těm, u kterých si člověk klade otázku, co by jen dělal v takové situaci - obyčejná rodina versus dva znuzení spratci bez emocí, bez zábran, bavící se terorizováním lidí. Psychické deptání a celková (až nečekaná) brutalita filmu nebyla znehodnocena hektolitry krve. Osobně mi vadily proslovy hlavních antihrdinů přímo do kamery, pár záběrů bylo zbytečně dlouhých - přetáhly dobu, kdy ještě narůstá napětí a sklouzly do "to je nuda, bude se už něco dít?". A vrcholně mě nas*al ten závěrečný časový veletoč. Jinak skvěle mrazivý film, asi bych jen ocenila trošku konvenčnější verzi. 71% (22.12.2008)

Zaujímavý snímok ktorý vystrčí prvé rožky už v úvodnej scéne v aute „Hádaj čo počúvame?“ a sledujeme rodinku v aute rytmicky kývajúc hlavami pri nejakej klasike ale režisér pritom na nás valí drsnú heavymetalovú muziku, alebo „Vy zrejme držíte palce im?!“ pýta sa jeden zo šialencov nás divákov priamo do kamery. A keď sa zdá že sa týmto dvom plán práve vymkol z rúk, jednoducho je film pretočený späť pred fatálnu situáciu a pokračuje opäť v réžii tyranov... veľmi zaujímavé. (19.04.2008)

Zdá sa mi nespravodlivé, keď má originál diametrálne vyššie hodnotenie ako remake len z akéhosi divného princípu (remake je navyše na vlas rovnaký). Podstatné je - ako píše Shadwell - iba to, ktorá verzia sa dostane divákovi do rúk skôr. Americké Funny Games ma však bavili o niečo viac, pretože som zaťažená najmä na americké hviezdy, zatiaľ čo tie nemecké sú mi ukradnuté. Neuveriteľné, ako len prítomnosť úžasnej Naomi Watts, perfektného Tima Rotha či nebezpečne diabolského Michaela Pitta dokázala umocniť celkové dojmy. Nemám námietky ani voči pomrkávaniu do kamery či diaľkovému ovládaču, nakoľko film vnímam aj ako umenie a formu vyjadrenia sa, som tolerantná k rôznym experimentom a ochotne vstrebávam všetko, čo mi kreatívni páni režiséri naservírujú. Prvotný účel (zabaviť, znechutiť, vykoľajiť, šokovať násilím) si to splnilo a ja hodnotím nezávisle od originálu, pretože obe verzie sú rovnako skvelé, mrazivé a chladnokrvné. (09.06.2012)