Rozhovor s nepřítelem

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. (01.08.2007)

Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. (13.10.2010)

Looooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooool, že dráma. Nezvládnutá inscenácia, alebo predvianočná akadémia vystresovaných prvákoch na gymnáziu ešte možno hej, ale dráma lol na druhú. Neviem čím to je, že súčasná slovenská tvorba sa nevie vymaniť spod chomúta strnulosti, nezaujímavosti a nerôznorodosti. Tento názor nosím v sebe od čias prvých slovenských pokusov po rozpade ČSFR ako napríklad: Na krásnom modrom Dunaji, Fontána pre Zuzanu 3, či seriálová pseudotvorba v podobe Paneláku, Podkrovných priestoroch, Ordinácie v ružovej záhrade, Profesionálov a podobných zlátanín. Ani v tomto filmovom prešľape sa neodchýlili tvorcovia od spomenutých manifestov onej skostnatenosti a nevybočili z rámca totálnej filmárskej šede. Komplikované dialógy vedené medzi hrdinami by boli ťažko stráviteľné a pochopiteľné aj pre samotného Perikla, ktorý toto umenie ovládal bravúrne. Tu sa dočkáme akurát existencionalistických a morálnych rečí bez následnej dejovej zaujímavosti, tak to vyzerá keď nie sú peniaze, money, pieniądz a v neposlednom rade aj peníze. Z niekoľkých vyumelkovaných dialógov, strhaných hercov a pár snehových gúľ nemôže nič lepšieho ani vzísť ako tento zmetek. Ziapoty na celý dom a akcia žiadna. Ziapoty na celý byt a zmysel žiadny. Samé ziapoty, ale veď predsa tak sa film nerobí, nadobudnutý dojem slovenských "hercov" zo svojich divadiel, že treba naziapať, čo hrdlo stačí je nepostačujúci v dnešnom svete konkurencie, ktorá sa uberá úplne iným a podľa mňa správnym smerom. (30.08.2009)

Tvorcovia podľa vlastných slov nadviazali na Barabášove filmy o Slovenskom národnom povstaní zo 60. rokov (Zvony pre bosých,Pieseň o sivom holubovi). Z tejto inšpirácie však veľa nevzišlo: v kŕči patetických dialógov oddeklamovaná poviedka, ktorej filmový prepis dopadol katastrofálne. Obsah filozofujúcich rozhovorov absolútne nezodpovedá zakotveniu v čase a priestore (cesta odsúdeného na smrť a jeho kata strmou horskou zimnou dolinou s hrozbou prepadnutia partizánmi ), čo je asi hlavný a výrazný rozdiel oproti Barabášovým filmom, kde aj takéto dialógy prirodzene zapadali do danej situácie. Miestami sa celé kino rozrehotalo nad smrteľne vážne recitovanými sentenciami. Prevažujú zábery tvárí v detailoch, symboly pôsobia silene, dielo postráda názorovú aj dejovú dynamiku. Úbohosť dokresľujú nevierohodní herci, zbytočne pridané scény pobiehajúcej blondíny, či zábery prírody, ktoré akoby vypadli z normalizačných televíznych "Prestávok". Rušivo pôsobili aj zvláštne rozštvorcované čb dokumentárne prestrihy z vojnových konfliktov. Zaujímavejší dramatický oblúk ponúkol len záver filmu, vďaka ktorému film ako celok neposúvam priamo do odpadu, kde by sa inak vcelku slušne vynímal. Slepá cesta slovenskej kinematografie. (01.06.2007)

V prvom rade chcem vyzdvihnúť snahu všetkých zúčastnených, je fajn ísť po dlhom čase do kina na nový slovenský film!:) Na druhej strane moje objektívne hodnotenie nebude asi veľmi potešujúce. Nepoznám Laholovu predlohu a verím, že môže byť zaujímavá. Bohužiaľ toto filmové spracovanie nech už je robené podľa hocičoho je mierne povedané biedne. Keby som mal vyzdvihnúť niečo pozitívne tak to bude nádherná scenéria, zaujímavá hudba a Štefan Kvietik v úlohe "rozprávača". Zaujímavo a vcelku originálne sú do príbehu vsunuté skutočné zábery, ktoré to celé aspoň trochu oživujú. Ten zvyšok je dokonale nefungujúci. Na slabšie herecké výkony sa dá "zvyknúť" (inak načo tam bola napr. Monika Hilmerová?). Filozofické úvahy by sa možno dobre vynímali v nejakom bare, ale ako "rozhovor" medzi nemeckým vojakom a "prostým" človekom pôsobia nesmierne umelo a silene. Prvú polovicu filmu som ochotný ešte prekusnúť a dal by som aj *** pri dobrej vôli, ale to čo nám je servírované v druhej polovici je doslova katastrofa. "Asi" niečo nefunguje, keď sa kino pri scénach ktorý mali vypáliť úplne inak smeje (a to tam neboli žiadny drbnutí puberťáci). Pri niektorých scénach a replikách som nevedel či pozerám absurdnú drámu alebo veľmi zlú konverzačnú paródiu a len som nechápavo krútil hlavou Vydržal som do konca hoci tretina kina to vzdala, no stálo ma to veľmi veľa síl a sebazaprenia. So všetkými prižmúrenými očami je to za **, ale asi to nie je veľmi objektívne:) Škoda... (12.03.2007)