Rozhovor s nepřítelem

Looooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooool, že dráma. Nezvládnutá inscenácia, alebo predvianočná akadémia vystresovaných prvákoch na gymnáziu ešte možno hej, ale dráma lol na druhú. Neviem čím to je, že súčasná slovenská tvorba sa nevie vymaniť spod chomúta strnulosti, nezaujímavosti a nerôznorodosti. Tento názor nosím v sebe od čias prvých slovenských pokusov po rozpade ČSFR ako napríklad: Na krásnom modrom Dunaji, Fontána pre Zuzanu 3, či seriálová pseudotvorba v podobe Paneláku, Podkrovných priestoroch, Ordinácie v ružovej záhrade, Profesionálov a podobných zlátanín. Ani v tomto filmovom prešľape sa neodchýlili tvorcovia od spomenutých manifestov onej skostnatenosti a nevybočili z rámca totálnej filmárskej šede. Komplikované dialógy vedené medzi hrdinami by boli ťažko stráviteľné a pochopiteľné aj pre samotného Perikla, ktorý toto umenie ovládal bravúrne. Tu sa dočkáme akurát existencionalistických a morálnych rečí bez následnej dejovej zaujímavosti, tak to vyzerá keď nie sú peniaze, money, pieniądz a v neposlednom rade aj peníze. Z niekoľkých vyumelkovaných dialógov, strhaných hercov a pár snehových gúľ nemôže nič lepšieho ani vzísť ako tento zmetek. Ziapoty na celý dom a akcia žiadna. Ziapoty na celý byt a zmysel žiadny. Samé ziapoty, ale veď predsa tak sa film nerobí, nadobudnutý dojem slovenských "hercov" zo svojich divadiel, že treba naziapať, čo hrdlo stačí je nepostačujúci v dnešnom svete konkurencie, ktorá sa uberá úplne iným a podľa mňa správnym smerom. (30.08.2009)

Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. (13.10.2010)

Po dlhej dobe mi omylom padol zrak na televíznu obrazovku a čo nevidím? Dvaja vojaci stavajú snehuliaka, pričom jeden z nich z freudovského hľadiska analyzuje problematiku nesprávnosti vojny a jej dopadu na podvedomie jednotlivých vrstiev obyvateľstva. Proste ďalšia slovenská avangardná blbosť, v ktorej sa filozofuje aj nad tým, akým spôsobom treba zaviazať šnurovačky... O tom, že herci nedokážu rozoznať divadelný výstup od statia pred kamerou nemá zmysel hovoriť, na to sme si už zvykli z iných projektov našej "veľkolepej" televíznej produkcie. (01.09.2009)

Niekde vo 1/4 cesty medzi Anjelom milosrdenstva (TeleVízne spracovanie ) a Kočárem do Vídně ( téma - a kiežby i intenzita pocitu ). Je to zaujímavý experiment, otázkou ale je, aká je v dnešnej nedobrej slovenskej kinematografickej dobe pravdepodobnosť, že ľudia uprednostia podobný film pred pohodou domácich papúč v teplúčku hrdinov Paneláku, Ordinácie a všetkých Andy Krausovín ?! Mimochodom, vulgarizmy v najdramatickejších chvíľach posobili nezmyselne a samoúčelne. 2mínus. (29.08.2009)

Filozofický duch filmu bol zabitý ukrutným finále, ktoré tiež končí rozumbradovo, ale žiaľ je pridlhým žvástaním. V podstate to nie je film o SNP, to, čo sa tu udeje, by sa kľudne udialo  v akejkoľvek vojne, dovolím si povedať, že aj v rukojemníckej dráme by sme kľudne taký scenár napísali. S mnohými myšlienkami sa dá súhlasiť, s inými polemizovať, iné sú vypovedané len tak, aby reč nestála, ale z toho prefilozofovania je dej v podstate žiadny a postavy zbytočné. Na čo je tu behajúca Hilmerová, ktorá nemá za celý čas jednu jedinú repliku? A prečo má Farkaš mundúr z prvej svetovej, dokonca nápadne sa podobajúci na nemecký Friedensrock? Vrcholom nevkusu je dať takú bandu ako Kemka, Jakab, Miezga hrať nacistov? Pre pána, to bola kvalitná komédia, lenže nechcená. Títo chlapci nedokázali v Partičke zahrať ani kvetináč, kto by im ešte uveril tvrdých náckov? Ako literárne dielo s prerušením všeobecného rázu o tom, že každý Nemec bol neľudský, to je celkom úspešná úvaha, ale filmovo je to skôr útrapné lopotenie sa dvojmetrovým snehom. (04.09.2024)