Rozhovor s nepřítelem

Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. (26.05.2009)

Inak to nemôžem zhodnotiť, ako že to úplne posrali! Každý Slovák, ktorý holduje filmovému priemyslu si určite nový slovenský údajne thriler nemohol nechať ujsť... Ja som po vzhliadnutí zahanbená a sklamaná na celej čiare!!! Riešenie existenciálnych dilém v takom kontexte, v akom to režisér divákovi naservíroval bol nesporne komický. V replikách rezonoval Hviezdoslavov recitál a nie prirodzenosť - sklamal hlavne vyslúžilec B.Farkaš, miestami som mala pocit, ža si všetci robia srandu. Žiadne nadšenie sa nekonalo, diváci húfne odchádzali z kina po prvej polovici filmu. Štedro dávam *! (24.03.2007)

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie. (01.08.2007)

Tvorcovia podľa vlastných slov nadviazali na Barabášove filmy o Slovenskom národnom povstaní zo 60. rokov (Zvony pre bosých,Pieseň o sivom holubovi). Z tejto inšpirácie však veľa nevzišlo: v kŕči patetických dialógov oddeklamovaná poviedka, ktorej filmový prepis dopadol katastrofálne. Obsah filozofujúcich rozhovorov absolútne nezodpovedá zakotveniu v čase a priestore (cesta odsúdeného na smrť a jeho kata strmou horskou zimnou dolinou s hrozbou prepadnutia partizánmi ), čo je asi hlavný a výrazný rozdiel oproti Barabášovým filmom, kde aj takéto dialógy prirodzene zapadali do danej situácie. Miestami sa celé kino rozrehotalo nad smrteľne vážne recitovanými sentenciami. Prevažujú zábery tvárí v detailoch, symboly pôsobia silene, dielo postráda názorovú aj dejovú dynamiku. Úbohosť dokresľujú nevierohodní herci, zbytočne pridané scény pobiehajúcej blondíny, či zábery prírody, ktoré akoby vypadli z normalizačných televíznych "Prestávok". Rušivo pôsobili aj zvláštne rozštvorcované čb dokumentárne prestrihy z vojnových konfliktov. Zaujímavejší dramatický oblúk ponúkol len záver filmu, vďaka ktorému film ako celok neposúvam priamo do odpadu, kde by sa inak vcelku slušne vynímal. Slepá cesta slovenskej kinematografie. (01.06.2007)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)