Rozhovor s nepřítelem

Looooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooool, že dráma. Nezvládnutá inscenácia, alebo predvianočná akadémia vystresovaných prvákoch na gymnáziu ešte možno hej, ale dráma lol na druhú. Neviem čím to je, že súčasná slovenská tvorba sa nevie vymaniť spod chomúta strnulosti, nezaujímavosti a nerôznorodosti. Tento názor nosím v sebe od čias prvých slovenských pokusov po rozpade ČSFR ako napríklad: Na krásnom modrom Dunaji, Fontána pre Zuzanu 3, či seriálová pseudotvorba v podobe Paneláku, Podkrovných priestoroch, Ordinácie v ružovej záhrade, Profesionálov a podobných zlátanín. Ani v tomto filmovom prešľape sa neodchýlili tvorcovia od spomenutých manifestov onej skostnatenosti a nevybočili z rámca totálnej filmárskej šede. Komplikované dialógy vedené medzi hrdinami by boli ťažko stráviteľné a pochopiteľné aj pre samotného Perikla, ktorý toto umenie ovládal bravúrne. Tu sa dočkáme akurát existencionalistických a morálnych rečí bez následnej dejovej zaujímavosti, tak to vyzerá keď nie sú peniaze, money, pieniądz a v neposlednom rade aj peníze. Z niekoľkých vyumelkovaných dialógov, strhaných hercov a pár snehových gúľ nemôže nič lepšieho ani vzísť ako tento zmetek. Ziapoty na celý dom a akcia žiadna. Ziapoty na celý byt a zmysel žiadny. Samé ziapoty, ale veď predsa tak sa film nerobí, nadobudnutý dojem slovenských "hercov" zo svojich divadiel, že treba naziapať, čo hrdlo stačí je nepostačujúci v dnešnom svete konkurencie, ktorá sa uberá úplne iným a podľa mňa správnym smerom. (30.08.2009)

Inak to nemôžem zhodnotiť, ako že to úplne posrali! Každý Slovák, ktorý holduje filmovému priemyslu si určite nový slovenský údajne thriler nemohol nechať ujsť... Ja som po vzhliadnutí zahanbená a sklamaná na celej čiare!!! Riešenie existenciálnych dilém v takom kontexte, v akom to režisér divákovi naservíroval bol nesporne komický. V replikách rezonoval Hviezdoslavov recitál a nie prirodzenosť - sklamal hlavne vyslúžilec B.Farkaš, miestami som mala pocit, ža si všetci robia srandu. Žiadne nadšenie sa nekonalo, diváci húfne odchádzali z kina po prvej polovici filmu. Štedro dávam *! (24.03.2007)

Niekde vo 1/4 cesty medzi Anjelom milosrdenstva (TeleVízne spracovanie ) a Kočárem do Vídně ( téma - a kiežby i intenzita pocitu ). Je to zaujímavý experiment, otázkou ale je, aká je v dnešnej nedobrej slovenskej kinematografickej dobe pravdepodobnosť, že ľudia uprednostia podobný film pred pohodou domácich papúč v teplúčku hrdinov Paneláku, Ordinácie a všetkých Andy Krausovín ?! Mimochodom, vulgarizmy v najdramatickejších chvíľach posobili nezmyselne a samoúčelne. 2mínus. (29.08.2009)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)

Ak by som sa na Rozhovor s nepriatelom pozeral ako na prvy slovensky film po velmi dlhej dobe, asi by som nebol tak kruty, avsak chcel som ho sledovat ako sledovavam filmy obycajne, podarilo sa. Novy slovensky film o rozhovore medzi jednym nemcom a jednym slovakom, je v podstate dost velka katastrofa. Herci nehraju, akoby len prednasali slova v dramatickom kruzku (to plati aj pre Borisa Farkasa,ktory ma mimoriadne sklamal). Pseodoremarqueovske kvetnate reci vyznievaju ako dialogy v blbej telenovele, nehovoriac o tom, ze nemecky vojak skvele ovlada slovencinu, coho dovod nie je cely film vysvetleny. Film ma vsak velmi pekny hudobny podmaz a v suhre s nadhernou prirodou vzniklo niekolko skutocne vydarenych zaberov. Dalsim velkym pozitivom je uvodna titulkova scena, kde hovori Stefan Kvietik. 1,5/5* (09.03.2007)