Vítej v džungli

Američania sa radi túlajú po svete. Sú to nadšení turisti. Radi navštevujú cudzie exotické krajiny. Občas sa stane, že sa niekto z nich stratí, zmizne bez stopy. To nie je nič neobvyklé. Avšak keď sa v roku 1961 stratil syn z vplyvnej židovskej rodiny Michael Clark Rockefeller odštartovalo to jednu z najväčších pátracích akcií. Michael sa stratil niekde v rozľahlej džungli na Novej Guinei. Nenašli ho. Bolo dôvodné podozrenie, že sa stal obeťou kanibalov. Po štyridiatich piatich rokoch od jeho zmiznutia sa ho vybrala hľadať štvorica mladých, nesympatických hlupákov. Toto ich naivné dobrodružstvo ich bude stáť život. Dobre im tak. * (29.01.2016)

Ruggero Deodato síce nie je žiaden režísérsky fenomén, v pomyselnom súboji s Jonathanom Hensleighom však aj s odstupom štvťstoročia jasne víťazí rozdielom troch tried. Jeho Kanibalovia, nech už je to film akokoľvek kontroverzný a pohoršujúci, boli strhujúci, napínaví či dokonca šokujúci... toto všetko Hensleighovo Vitaj v džungli silne postráda, snímka je práve naopak otravná a zbytočná. Či sú horory o antropofágoch schopné filmového zmŕtvychvstania a konfrontácie so súčasnými hororovými trendmi, to zrejme ukáže až remake kultového Cannibal Holocaustu... (27.05.2010)

Kvituji, že nedošlo na Parkinsonovu kameru, protože snad jen dřevák by točil tak, že není nic vidět. Ba co víc, jde o lepší kousek než taková Záhada Blairwitch, která je v rámci žánru tragédií. Deodatův majstrštyk zůstává samozřejmě i nadále nedostižný, ale tenhle film si z něj i leccos vzal. Plusem je rozhodně příroda - prales, četné vodopády, řeka. Skupina se chová typicky, jak už to v podobných filmech bývá, rozkraveně, povýšeně, bezohledně k okolí, za což po právu zaplatí. Vcelku věrohodná je i ponorková nemoc, které čtveřice propadne. Minusem je technika FF, která zde neumožňuje spatřit to, co by divák v přímém přenosu očekával - řezničinu. A tak uvidíte už jen naporcované nebožáky. Nejlepší je oběť naražená na kůlu, co připomene Kanibaly, jen zde je to trochu jinak - proč ne. Být film natočen normální technikou s gore scénami naplno, pak by šlo jistě o minimálně lepší průměr...2,5* (17.01.2022)

Už X rokov sa hovorí o tom, že Američania chcú urobiť remake kanibalskej klasiky Taliana Rugera Deodata CANNIBAL HOLOCAUST. Hovorí sa to i v r. 2009. Ale už pred rokom natočil biedny scenárista (JUMANJI, ARMAGEDDON) a režisér (KAT) Hensleigh niečo, čo sa na slávnu klasiku ponáša tak veľmi, až to prestáva byť vtipné. Nepochybne môže byť reč o nepriznanom remaku. Keby som bol Deodato, určite by som zvažoval žalobu (už za vykradnutie legendárneho záberu s nabodnutou ženou). Hensleigh nemá šancu vytvoriť také kontroverzné dielo s presahom, ako Deodato počiatkom 8O. rokov. Naopak, nakrútil len ďalší (kvázi)dokument s akože realistickou kamerou. dej pojednáva o štyroch nesympatických, nadržaných , mladých hovadách, ktoré v Novej Guinei hľadajú pred desaťročiami sa tu za veľmi záhadných okolností stratiaceho syna boháča Rockefellera (mimochodom bez irónie: vynikajúci nápad!). Tam, kde Deodato provokoval (otvorené sexuálne scény), znechucoval (gore, zvieratá) a opantával (uhrančivá výprava, hudba, atmosféra), tam bezradní Američania ponúkajú plieskanie zadočkov v hustej tme. Najlepší je záver s Rockefellerovými nohami. (08.03.2008)

Bohapustá vykrádačka viacerých filmov. Tvorcovia si hovorili buď za a) Dnes je ff strašne cool, to nám budú teenageri žrať, aj keď točíme blbosť, za b) My sme geniálni, že točíme dnes ff, keď je to tak strašne cool...ale je to videofilm, je to na úrovni niektorých kvázi hororových kravín, ktoré idú v kinách. Nápad s dvoma rozvetvenými líniami je fajn, ale nič sa tu poriadne nerozvinie, štáb proste nemal ani na poriadne masky/gore efekty a tak nemohlo vzniknúť nič iné, ako mdlý horor. (08.02.2016)