Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Film zachytáva životný príbeh priekopníka džezového štýlu v hre na kornet Charlesa Josepha „Buddy“ Boldena (1877 - 1931). Na začiatku 20. storočia bol najžiadanejším hudobníkom v New Orleans a stal sa inšpiráciou pre mnohých ďalších džezových hudobníkov. (desade)

Recenze (3)

Marze 

všechny recenze uživatele

Fil o zapomenuté jazzovém průkopníkovi je chvílemi okouzlující, chvílemi zmatečný, chvílemi zneklidňující, ale určitě ne nudný. Film určitě není vybroušený briliant, ale dává nám historický přehled o postavě, o níž alespoň já toho moc nevěděl. Originální soundtrack je od Wyntona Marsalise. ()

desade 

všechny recenze uživatele

Slovo džez /jez, jazz/ v súvislosti s označením spôsobu hrania hudby sa začalo používať v roku 1917. No 15 rokov predtým kraľoval hudobnej scéne New Orleansu čierny kornetista Buddy Bolden so svojou skupinou. Hrali zmes ragtimu, blues, cirkevnej hudby, pochodových piesní, ktoré Buddy obohacoval svojou improvizáciou a inovátorskými štýlmi hrania, ktoré sa v džeze používajú dodnes. Jeho rozlet trval len šesť rokov, ale svojou hrou infikoval viacerých hudobníkov, ktorí prišli po ňom, mimo iných aj Louisa Armstronga (1901 – 1971), ktorý taktiež začínal hrou na kornet (neskôr ho vymenil za trúbku). Rozlet "kráľa Boldena" násilne ukončila psychická porucha (schyzofrénia) a bol umiestnený v ústave pre psychicky chorých, kde žil až do svojej smrti, ďalších 25 rokov. Pochovaný bol v neznámom hrobe. Režisér Dan Pritzker zveril hudobnú stránku filmu New Orleanskému trumpetistovi a umeleckému riaditeľovi "Jazz at Lincoln Center" Wyntonovi Marsalisovi, ovenčenému mnohými medzinárodnými hudobnými oceneniami (Grammy, Pulitzer, ...) a myslím, že urobil dobre. Hudobná stránka filmu je excelentná. Odporúčam nielen hudobným nadšencom. ()

solisoli 

všechny recenze uživatele

Veľké sklamanie, lebo keď ide o JAZZ, očakáva sa z pohľadu Art, niečo max dômyselné. Tento nedôstojný príbeh o Buddy Boldenovi, ktorý rozbiehal hudobný žáner JASS, ako sa cca 1900 roku, nazýval, podľa jasmínovej voňavky, sa neskôr zakorenil skutočný JAZZ, keď sa neskôr priradil BLUES. Tento zle zrežírovaný, nedôstojný pohľad na Buddyho, v nemožných scénach s katastrofickým strihom si zaslúži Dan Pritzker aj so svojím realizačným tímom poriadny kopanec a to priamo do riti. Presýtený dej nepodarenými hudobnými scénami, mnoho krát zle zapadané do deja s úplne metaforicky roztrieštenou scenériou, priam v mnohých fázach odpudzovalo. Snáď sa v budúcnosti nájde ešte niekto, kto Buddyho vykreslí, ako pamätnú osobnosť z ktorej hodnôt, až doteraz čerpá, celý svet JAZZU. ()

Reklama

Reklama