Pod vlivem lásky

Super pecka. Odkladal som si ju stále na neurčito kvôli dlhej stopáži, ale nebol dôvod. V polke by som plné hodnotenie asi nedal ale koniec to zabil. Správne úchylné, zábavné, krvavé a dramatické ako je u Japoncov už zvykom. I keď som už od Shion Sonoa videl Suicide Circle a Hair Extensions, až po Love Exposure mám chuť jeho filmografiu preskúmať do posledného snímku. (19.09.2011)

Sion Sono je režisér takového borefestu jako Večeře u Noriko (jeden z mála filmů, ze kterých jsem kdy ve Varech odešel), a fakt bych nečekal, že od něj někdy uvidím film, který je delší než rozšířená verze (!) Návratu krále (nepočítáme-li titulky), a nebudu se u něj vůbec nudit. Mírné zkrácení by sice neuškodilo, ale i tak to uběhlo mnohem rychleji než minutáž naznačuje. A jaký je to film? Monumentální, provokativní, vtipný, bizarní, hysterický, smutný, úchylný, brutální, zamilovaný, teatrální, vizionářský, úsměvný... prostě japonský. (19.11.2009)

Je tam všetko, a všetkého veľa škodí. Prvá polovica filmu bola odľahčená teenage komédia a la Tarantino, ale tak vtipná, že som sotva chytal dych medzi záchvatmi smiechu. Tá druhá polovica zas dráma o sekte, na aké sme u Japoncov zvyknutí. ovšem s v neobvyklej situácii zakomponovanou citáciou z biblie, štipkou už trochu opozeraného humoru a s obvyklým americkým happy endom. Nebyť dejovej línie so sektou, dal by som 100%. A ak by film skončil po prvej polovici, stal by sa pre mňa hitom desaťročia. Ale takto dávam 80%. Ale za jednu, možno dve projekcie to stojí. Uvidíte totiž to, čo ste doteraz asi ešte nikdy nevideli. (09.02.2010)

Skrátená verzia komentára: Postmoderný epos o láske._____Jednoslovná charakteristika: fotogenický (kto nepozná pravý význam tohoto termínu, nech si ho nájde, teraz je tá správna chvíľa). Práve som oficiálne dopozeral dosiaľ najdlhší film, s akým som mal tú česť. A nutno povedať, že Sonov opus magnum s veľkorysou stopážou 237 minút je asi najkomplexnejším filmovým zážitkom od Pálfiho Dámy a páni, finálna verzia - a aj ten má ešte k hodnotenému kúsku ďaleko. GE-NI-TÁL-NE, chcelo by sa zakričať a dodať, že si Sono tentoraz šňupol viac, než je zdravé. A v tomto štýle by sa dalo pokračovať: Tá mnohovrstevnatosť! Tie témy! Tá nadnesenosť a nadsadenosť! Tá emocionálnosť! Tá krvavosť! Tá objemnosť! Tá parodickosť! Tá satyrickosť! Tá brutálnosť! Tá perverznosť! Ten humor! Tá dramatickosť! Tá symbolickosť! Tie hojne rozsiate odkazy! A tak ďalej a tak ďalej... lenže to o filme samotnom nič nevypovie. Takže zavrhujem všetko doteraz napísané a skúsim to znovu: Sono je momentálne zrejme najvýraznejší a najvýznamnejší japonský režisér autorských filmov (teda s jasne rozpoznateľným rukopisom) vôbec. A možno nie len v rámci Japonska. Triptych Ai no mukidashi využíva opäť konceptu troch hlavných postáv (metaforicky vzaté môžu byť parafrázou na trojjedinosť Boha, keď ich činy a myšlienky sú vo filme opakovane označované za božské) a často na diváka vyťahuje trojité heslá ako opatrnosť-neviditeľnosť-smelosť (vzťahujúce sa na umenie voyeurstva Tosatsu) alebo viera-nádej-láska (vzťahujúce sa na náboženský symbolizmus, duchovný presah a vo filme citovaný 13. list Korinťanom). Tri postavy evokujú Noriko a Hazard, rozdelenie na kapitoly opäť Noriko a... to druhé som teraz zabudol. Každopádne je to celistvý hardcore prierez Sonovou kinematografiou a učinený doslovný orgazmus. Nosná téma je láska a všetko, čo s ňou súvisí, a tak sem jednoducho nahádzal, čo ho napadlo - neštandardnú rodinu, jedincov s úchylkami a podivnými chúťkami, popkultúrne odkazy na anime (Hellsing scene rulez), hentai, ostrý výsmech náboženstva, náboženského fanatizmu a sektárstva, týranie detí, vzostupné šialenstvo, moderné Japonsko a Japonci, násilie, pornopriemysel, voyeurizmus, bomby, nohavičky... Nazdávam sa, že popísať tento film tak, aby som spomenul aspoň 50% toho, čomu sa venuje by zabralo viac než 20 normostrán a stále by to nebolo dostatočné. Sono ultimátne vyspovedal všetky svoje ja a výsledok má jednoducho šmrnc a punc provokatérskej dokonalosti poetiky oplzlosti. Ergo je to rozhodne niečo, čo už druhý raz za život nezažijete. Poznámka: v komentári som nepoužil žiadnu hlášku ani citáciu z filmu, vybrať jednu v konkurencii takých ako Ztopoř své srdce., Jdi a konej hříchy! alebo Všichni zvrhlíci byly stvořeni jako sobě rovni. je nemožné... a diabolské, čo je v rozpore z božskosťou filmu. Nič takéto už nikto nikdy nenatočí, tým som si istý. Takže si to budem musieť pozrieť znova. 100%_____POZNÁMKA: Komentár potrebné od základov prepracovať. (17.06.2014)

Tenhle film je tak neskutečnej, že ani nevim, co k tomu napsat, prostě 4 hodiny něčeho, co se ani nedá popsat nebo sdělit z toho pocity, protože se to v člověku každou chvilku střídá, občas to je úžasný, občas to působí, že to nemá co říct, ale ve výsledku to drží diváka neustále v nenudícím stavu, což je na délku 4 hodin téměř neuvěřitelný a navíc to v sobě nese tématiku církve, náboženství, sekt a tak podobně, což určitě taky neni nic pro mě, ale režisér, kterej to celý kočíruje s ohromnou lehkostí, to dokázal namixovat tolika nápady a kontrastními tématy, který by k sobě asi nikde jinde neseděly (náboženství, víra, hledaní panny Marie X focení dívčích kalhotek na ulici, zabíjení, stříkání krve, ustříhnutí penisu) a na konci z toho udělal dokonalý love story. Je to film, kterej se prostě musí vidět (14.11.2009)