Režie:
Jozef MedveďScénář:
Pavol Gejdoš st.Kamera:
Alojz HanúsekHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Mária Markovičová, Peter Guldan, Peter Stražan, Vladimír Petruška, Ján Mistrík, František Velecký, Marian Sotník, Tibor Vadaš, Eva Brošková, Nora Kuželová, Milan Fiabáne, František Desset (více)Obsahy(1)
Príbeh sa odohráva počas Slovenského národného povstania v osamelej lazníckej chalupe, kde býva babka Belková s dospievajúcim vnukom. V chalupe necháva nemecké komando ťažko chorého mladého nemeckého vojačika Franza. Ten sa vylieči, no do chalupy sa prídu schovať ranení partizáni. Na lazy vtrhne jednotka SS, no Franz neprezradí ani partizánov, ani svoju totožnosť. Nešťastnou náhodou sa úkryt partizánov prezradí, dochádza k boju a babka Belková pochopí, že kresťansky motivovaná láska k blížnemu nie je uplatniteľná vo vojnových hrôzach. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (5)
Neznámý slovenský snímek o jedné chalupě, ve které se postupně rozehraje celá nelidská podstata 2. sv. války, vlastně jakékoli války, ve které lidé zabíjejí jiné lidi z rozkazu. Opačné chování je považováno za nesmyslné a iracionální. Mutter Belková se nezbláznila, zbláznil se svět. Ona jen naplňuje svou lidskou povinnost. ..."Prečo?" "Pretože je to človek...". Vše pod jednou střechou a s hosty z obou stran barikády, kteří naplňují své přísahy i morální povinnosti. Jeden ze specialistů na slovenskou válečnou kinematografii popáté, a konečně za plný počet. Nádherná hudba a velmi silná atmosféra končící opravdu silně. Pro mě bez diskuze jeden ze slovenských vrcholů sedmdesátých let. ()
Zas ako mylovnik ceskoslovenskej kynemtagorafie som doplatil na to, ze kukam na kadejake normalizacne hrozy. Nehovorim, za normalizacie sa tocili aj kvalitne filmy /Marecku podejte mi pero, Jachyme hod ho do stroje, Dym bramborove Nate/, ale toto bola konina. Herci neznami, herecke vykony podpriemerne, rezia slaba a nevyvazena ..... ne, ne, zase sa nestotoznim sa s nadsenim miestnych mentalov ohladom "kvality" tohto normalizacneho vyplachu. 10 % ()
Nežila som ani v období, v ktorom sa dej odohráva, a preto nemôžem posúdiť, či sa reálne mohol odohrať, a nežila som ani v období, kedy film vznikol, a nemôžem objektívne posúdiť, aké ústupky režimu musel spraviť. Môžem ho však posúdiť z pozície dnešného diváka (diváčky), ktorá sa o spomínané obdobia mimoriadne zaujíma, a môžem ho posúdiť i ako človek, ktorý sa vo všeobecnosti zaujíma o film - a konkrétne tento ma zaujal. Výborná - žiaľ, nedocenená - Mária Markovičová ako babka Belková mi veľmi pripomínala pár konkrétnych osôb z môjho okolia, a aj z tohto titulu mi bola táto jej rola veľmi sympatická. A samotný príbeh ? Výborný, vypointovaný, krutý, no i ľudský. Prečo je tak neznámy, neviem. Osobne sa mi však páčil omnoho viac ako ZVONY PRE BOSÝCH, ktoré mi najväčšmi pripomínal. Jednoducho, dúfam, že sa znova raz objaví v TV, pretože je to jeden z tých snímkov, ktoré si zabudnutie nezaslúžia ... ()
Priznám sa, väčšinu filmu som viac počul ako videl (taký bol pútavý) zato sa zdržiavam hodnotenia hviezdičkami. Zvuková stopa ale stačila nato, aby som sa opakovane rozčúlil nad obľúbeným neduhom SK filmárov - nähmlich nechať postavy nemeckých vojakov a SSákov rozprávať nemčinou, ktorú normálne počuť na slovenských základných školách. Áno, nieje to zďaleka jediný film s touto diagnózou, ale miera šlendriánstva tu suverénne víťazí nad všetkými ostatnými "nemecky" hovoriacimi postavami, ktoré som kedy videl v slovenskom alebo českom filme. ()
nejdem tu prezrádzať koniec, ale malo to efekt.... všetci sme ľudia a teda asi všetci musíme trpieť :-) ()