Cesta času

"Všichni, kdo dosáhli opravdové znamenitosti v nějakém umění, mají jednu věc společnou; totiž mysl ochotnou naslouchat přírodě, být s přírodou zajedno po všechna roční období."~Terrence Malick, Správce Sanšo. Ja sa ale pýtam, kde je režisérove empatické cítenie k prírode, o ktorom hovorí? Veď rukopis človeka na jej zdraví a vitalite sa za posledných niekoľko dekád zmenil natoľko, že môže mať pre životaschopnosť našej planéty priam fatálne následky! Za predpokladu, že Malick je naozaj "ochotný naslouchat přírodě", prečo nás teda nevaruje pred dôsledkami ľudského konania, minimálne v takej forme, ako povedzme Ron Fricke v Barake, Odysei Zeme? Práve Frickeho Baraka má vierohodnú a presvedčivú výpovednú hodnotu o stave života na Zemi a od roku 1992 si ju Malick mohol pozrieť snáď tisíc krát. Sám za seba musím povedať, že som skutočne unavený z krásnych filmov a krásnych záberov a to nehovorím o tom, že scenár Voyage of Time: Life's Journey je na úrovni šikovnejšieho gymnazistu. Človek totižto rád klame seba samého a Malick dosiahol, citujem: "opravdové znamenitosti" vo filmovom umení - a to tým, že klame všetkých svojich divákov. Rozhodne medzi nich viac nepatrím. (20.06.2017)

Veril som, že toto bude režisérov návrat ku koreňom, teda akýsi druhý Strom života. Čiastočne to tak je, ale toto doku veľdielo mi ukázalo, že vlastne ani neviem, kým Malick je, v čo verí. Zdá sa byť všetkým pre všetkých a ničím zároveň. A je dosť možné, že pán režisér točí tie filmy tak, aby si do nich ľubovoľný divák projektoval výhradne svoje vlastné pocity a nadobudol tak mylný dojem, že mu Malick dokonale rozumie. (30.08.2017)

Príjemná existenciálna meditácia, ktorá vám síce nezodpovie žiadne otázky, ale uvedie vás do pokojnej nálady "sme len mikrosúčasťou kolosálneho vesmírnu a naše problémy sú iba malicherným produktom našich myslí". Väčšina filmu pozostáva z pekných National Geographic záberov prírodných javov, sprevádzaných Malickovymi filozofickými, alebo skôr životnými replikami, čítanými Cate Blanchett. Do toho sú ale prestrihávané rušivé vsuvky "videokazetových" záberov civilizačnej chudoby z Indie či blízkeho východu. Ako kontrast podľa mňa nefungujú. Godfrey Reggio v jeho trilógii kontrastuje kompaktnejšie, a i bez slov je výhovornejší a obsažnejší. (08.09.2017)

Tento dokument dával dohromady režisér Terrence Malick skoro čtyřicet let. Pro naše smysly jsou zde ohromující básnické úkazy, vědecké objekty i klišé jako chudinské čtvrtě. Neustálé komentáře vyjadřující kdo jsme a kam jdeme „ach, matko, ach, živote, nositeli dobra“ na mě působily trochu směšně a kazatelsky. (26.03.2020)

"MOTHER. YOU WALKED WITH ME THEN. IN THE SILENCE. BEFORE THERE WAS A WORLD. BEFORE NIGHT OR DAY. ALONE IN THE STILLNESS. WHERE NOTHING WAS." ------------ Toto je Malickov domov, jeho forma, jeho láska a vízia. Toto je to, čo miluje a čo dáva do svojich filmov už od počiatku. Toto je odpoveď na to, prečo jeho snímky vyzerajú tak, ako vyzerajú a tu sa vyhral najviac, ako mohol. A nech to bolo akokoľvek nádherné (odhliadnuc od tých šeredných VHS partií), na Koyaanisqatsi sa to proste nechytá ani trochu. (09.03.2020)