Le Grand Soir
Tag wird kommen, Der
Veľký večer
Big Night, The
Obsahy(1)
Jean-Pierre (Albert Dupontel) přichází o svou práci prodavače v obchodě s matracemi a rozpadá se mu manželství. Ve stavu těžké deprese a sebevražedných úmyslů potká excentrického bratra Nota (Benoît Poelvoorde), který vyznává celý život punk a bouří se proti systému. Společně zahájí revoltu ve své oblíbené oblasti nákupního centra a později i mimo něj, dokud se nedozvědí nečekanou událost. Naléhavý a současně odlehčený snímek natočilo úspěšné režisérské duo Benoît Delépine a Gustave de Kervern (hosté Febiofestu v roce 2009), které si za něj odneslo na MFF v Cannes Zvláštní cenu poroty v sekci Un Certain Regard. (Febiofest)
(více)Recenze (8)
Punk je mrtvý a revoluce nikoho nezajímá. Konzumní a uspěchaný život zaměstnal lidi natolik, že nevnímají. Naši hrdinové se snaží rozpoutat změnu, ale je pozdě. Jsou staří, ale volní. Jak dlouho? Film trochu vtipný, trochu k zamyšlení, trochu svůj. Vlci vyjí, ale karavany (nákupní košíky) táhnou dál. ()
Z veľkých myšlienok o uskutočniteľnosti anarchistickej revolúcie ostali zaprášené spisy a ojedinelé, viac-menej izolované teritoriálne (nie celoštátne) pokusy. No spoločnosť je dnes už inde. Čo ostáva? Maximálne tak pankové gesto. Momentálne, neplánované, nepredvídateľné. Náhly nápad. Pretože všetko ostatné je zasieťované. Rovnako tak ľudia, ich názory, komentáre názorov. Ale to všetko je nič, plané odrazy odrazov. Nuly a jednotky. Zemitejší Záviš odporúča v jednej piesni sám sebe ako posledné gesto vzdoru vytetovať si na čelo piču. Francúzi sú kus intelektuálnejší. A tak jeden z bratov má na čele vytetované NOT, ako symbol odmietnutia a druhý DEAD, ako popis situácie spoločnosti. K doplneniu slávneho revoltujúceho hesla im chýba PUNK. No a tým je samotný film a jednotlivé jeho scény. Príliš veľa divákov zrejme nepritiahne, no skrýva v sebe oveľa viac, ako sa zdá na povrchné prvé pozretie. Vyzretá záležitosť pre životom zocelených aj začínajúcich rebelov o možnostiach i limitoch vzbury proti systému. Dobre chápajúca, že nie krv, ale smiech je motorom povalenia starých poriadkov. Lenže, dá sa to, keď drvivá väčšina (aj anarchistov a iných aktivistov) sa berie naďalej smrteľne ultravážne? ()
Kapitalismus v krizi mrzačí své věrné konzumenty a tlačí je na jeho ostré existenční mantinely. Můžeš se věčně snažit nasednout zpět do sedla a povstat z popela jako bájný fénix nebo si na prahu důchodu zvolit alternativu. Punker z donucení je sice naoko svobodný, ale jeho alkoholem a špatnou hudební produkcí rozmazaná cesta má jen jepičí životnost. Třetí možnost tvůrci nenabízí a se škodolibým posměškem nás odsuzují k zatracení. ()
[FFF 2013, Sydney] Bratia revoltujúci sú späť a okrajové publikum sa raduje. Neubránim sa ale dojmu, že to mohlo byť rozvážnejšie rozfázované a hlavne v niektorých okamžikoch výraznejšie vyšpičkované. Úbytok smrtiacich gagov a surrealistického jašenia sa, stále však kreačný elán a končistý dopad. Zas sú tam senzačné úseky, ktoré by som bez odvrávania zaradil do zostrihu toho najvtipnejšieho na poli euro-komédie za rok 2012 a takisto momenty, kedy ono anarchistické vykúpenie v dobách nezadržateľného úpadku predstavuje príznačne excentrickú alegóriu jediného možného riešenia. Ide len o byznys a s ním spojené obraty/úplatky, nedosahuješ/neplatíš, tak skôr či neskôr poletíš a nezabudni že si monitorovaný, prípadne nahrávaný, žiaden strach, všetko vidíme, všetko dokážeme. Potom nečudo, že sa k slovu dostane punkový variant "turbo" vyčínania, opätovné vyfuckovanie celej Európy po vzoru "Louise Michel" a neortodoxný naratív čo by zámienka na žánrovú provokáciu. Gustave de Kervern/Benoît Delépine...to je čierne na bielom, frankofónny art v plnej paráde. ()
Len priemerna komedia, kde dvaja exoti rebeluju proti systemu. To vsetko uprostred financnej krizy, su t udva pohlady na svet, a symapticky Francuzsky humor. Alebo teda pokusy o humor. Francuzska mentalita je uplne inde od nemeckej, a to je dobre. Nemeckych kvalitnych komedii je fakt malo : 60 % ()
Reklama