Lucía, a co pak

Film, který člověku zkazí den. Když nám v páté třídě pouštěli varovná videa o šikaně, celkem jsme se smáli a kopírovali. Tady bych si nic podobného nedovolil. Jakmile si myslíte, že právě spadla poslední kapka, spadne další a ještě větší. Chybící hvězdička je za konec; jako by tvůrci nevěděli, co s tak výborně rozpracovaným materiálem. (03.04.2013)

Ďalší z filmov o šikane, ktoré pôsobia síce prehnane, ale bohužiaľ čím ďalej tým viac sa realita k tomuto približuje. Len sa o tom až tak nehovorí, žiaľ šikana je u nás ešte stále tabu a väčšina sa k nej aj tak stáva ľahostajne, teda pokiaľ sa netýka výhradne jeho. Dúfam, že sa čoskoro zníži hranica veku trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých, lebo šikana nie je žiadna náhoda, ale vedomá voľba. Alejandra má s ocom síce pekný vzťah, ale beztak mu nechce spôsobovať akékoľvek ďalšie problémy nejakým sťažovaním. Čo je dosť škoda, lebo inak by sa celý ten príbeh nemusel stupňovať až do takýchto rozmerov. Jedna veľká hlúposť následne odštartovala nezastaviteľný domino efekt! No z tých povýšeneckých mučiteľov mi bolo až zle. To už je len "hrdinstvo", keď všetci idú proti jednému a ten nemá šancu sa ani brániť. Kolektívnu vinu si napokon predsa len odnesie len jeden... Inak, ten záver ma dosť prekvapil. Škoda, že podobný osud nestihne aj ostatných machrov. (23.04.2014)

Tohle není film o šikaně, ale hlavně o špatné komunikaci. Stačí sledovat, co všechno si postavy vzájemně zatajují, o čem mlčí, co přechází, co se ztrácí v informačním šumu virtuálních sítí... a že právě z toho plynou všechny ty problémy. Nekomunikativnost celého vyprávění je pak celkem logická. Mám skoro chuť ten film trochu nadhodnotit, protože fakt stojí za pozornost. 4+ (16.03.2013)

Po smrti matky sa Alejandra spolu s otcom sťahujú do Mexico City. Nové začiatky zvláda každý po svojom. Otec má čoraz viac a viac starostí s otvorením novej reštaurácie, zatiaľ čo dospievajúca Alex docela rýchlo zapadne do kolektívu súkromného gymnázia. Avšak až do chvíle, keď sa na sieti objaví jej „sextape“ nahrávka. Naivná Alex sa okamžite stáva terčom rôznych vtípkov, ktoré časom prerastú v šikanu a vyústia v tragédiu, ktorej sa rozhodne dalo zabrániť. Postupná eskalácia nechutností, ktorými je Alex vystavená, vzbudzujú v divákovi obrovskú ľútosť, neskôr hnev a zlosť. Všetko sa to deje za prítomnosti statickej kamery, ktorá jednoducho neuhne a sleduje koľko toho ešte divák alias hlavná predstaviteľka dokážu vydržať. Sledujeme smutný stav našej spoločnosti, kde akákoľvek bezpečnosť (vstupné drogové testy na prijatie na gymnázium, prehnaná bezpečnosť v cestovaní) je veľa krát len čistý alibizmus. Neospravedlniteľné zanedbávanie si svojich povinností raz musí naraziť. Takto nastavený školský systém raz jednoducho zlyhá. (19.03.2013)

Filmov o školskej šikane už bolo natočených pomerne veľa. Aj keď hlavná pointa takmer vždy zostáva rovnaká, je zaujímavé sledovať ako jednotliví tvorcovia napísali a následne sfilmovali daný príbeh. Snímok mexického režiséra Michela Franca je ďalším z pohľadov na tému, o ktorej sa v našej spoločnosti stále nerozpráva toľko, koľko by sa malo. Hlavná postava Alexandra (Tessa Ia) prichádza do novej školy, kde sa zdá, že zapadla do kolektívu. Lenže, keď unikne jej erotické video, spolužiaci sa otočia proti nej, začnú ju využívať a psychicky aj fyzicky šikanovať. Veci naberajú rýchly spád a vyvíjajú sa možno iným smerom, než by divák očakával. A hoci koniec môže viacerých prekvapiť, celková dejová línia filmu neponúka výraznejšie momenty, ktoré by sa dali označiť za kvalitné. Príbeh je celkovo pomerne nezaujímavý a pomimo zobrazenej šikany je budovaný na vyobrazení vzťahu Alexandry so svojim otcom (Hernán Mendoza), ktorý je večne zaneprázdnený prácou. Logicky tak nemá na dcéru čas a nemôže sa o ňu poriadne zaujímať. Že by však jedna či druhá časť príbehu diváka výraznejšie oslovila, sa povedať nedá. Vo filme, ktorý sa snaží niečo budovať na emóciách, by v prvom rade mali byť emócie prítomné. Avšak toto je do maximálnej možnej miery prázdne. Divák poriadne nevidí do myslí jednotlivých postáv a ich vývoj takisto nie je na plátne badateľný. Jednotliví protagonisti konajú zvláštne, čo sa odráža na deji, ktorý je v určitých pasážach pomalý, v iných naopak možno až priveľmi rýchly. Z príbehovej línie sa však dá vyťažiť zrejme len veľmi málo, keďže podobný námet sa divákom prezentuje v mnohých iných formách. Hoci na tejto parkete film nežiari, nemožno sa tomu čudovať, keďže žánrovo sa jedná o veľmi malý priestor, na ktorom sa niečo nové vymýšľa len veľmi ťažko. Čím je však snímok odlišný od iných a to, čo je na ňom najviac badateľné, je práca s kamerou. S výnimkou jedného jediného záberu sú všetky ostatné statické, čo vytvára výrazný artový dojem a aspoň z estetickej stránky filmu pridáva trochu navyše. Después de Lucía je inak podpriemerným snímkom, ktorý príbehom výraznejšie nezaujme. Nielenže sa stráca medzi veľkým množstvom iných filmov, ale možno povedať, že sa stráca aj v pomerne malom vymedzenom žánrovom priestore filmov o šikane. Na túto pálčivú tému sa totižto zameriavajú aj podstatne lepšie snímky, než práve tento. V divákovi príbehová ani herecká stránka nezanechá výraznejší dojem, ale čo dozaista zaujme, je už spomínaná kamera. Statická, ale kvalitne odprezentovaná. (16.12.2017)