Kikudžiro

Přestože to hodnotím "jen" 85%, líbilo se mi. Není to film, po jehož skončení by člověk seděl a koukal do prázdné obrazovky, lezl mi však na mysl ještě dlouho. Díky tomuto filmu jsem se začal konečně zajímat o autora hudby Joe Hisaishiho (stačí, že jsem skladbu Summer z Kikudžiró prosadil bratrovi mé ženy na svatební video?). Film se mi natolik líbil, že jsem o něm na svém blogu napsal separátní recenzi http://scobak.blog.sme.sk/c/180987/Kikujiro-3373827425370701239822799.html. Můžete si tam poslechnout kompletní skladbu Summer :). (11.04.2009)

Takeshi Kitano je jednou z nejzajímavějších postav současné japonské kinematografie a natočit špatný film snad ani neumí. Kikudžiro ale k jeho nejlepším pracím nepatří. Měl jsem problémy s nevyrovnaným tempem, silné scény střídají hluché pasáže a celkově má film přetaženou stopáž. Navíc film obsahuje scény, kde se režisér až příliš okatě snaží svého diváka dojmout. Celkový dojem: 65 %. (04.08.2009)

Takeshi je nie len riadna držka, ale aj veľmi šikovná hlavička a vo svojom veľkom srdci si zo všetkého najradšej hýčka zmysel pre sebairóniu a zdravý sarkazmus. Čo sú kombinácie, ktoré práve v tomto filme využil nadmieru. Istý autorský zámer tu bol určite prítomný od prvej klapky, mnohé momenty pôsobia ale natoľko vzdušne, že ak nie sú plodom génia, tak musia byť výsledkom improvizácie, momentálneho podnetu. Pán tvorca sa pri nakrúcaní vyhral ako malé dieťa a to finálne objatie Kikudžira s Masaom bolo podľa mňa v tom istom momente rovnako vrúcnym objatím Takeshi Kitana a Yusuke Sekiguchiho. Bavil som sa a pookrel spolu s nimi. Skvelá parta! (06.03.2008)

„Všade dobre, doma najlepšie” • Malý chlapec Masao býva iba so svojou, stále pracujúcou babkou v tokijskej oblasti Šitamači, pričom jeho matka by údajne mala (po)bývať kdesi v meste Tojohaši, v prefektúre Aiči, súčasne sa nachádzajúcom na ostrove Honšú, kde sa taktiež venuje i nejakej určitej profesnej činnosti, aby povedzme mohla neskoršie poriadne zabezpečiť nielen samú seba, ale zároveň i svojho neplnoletého syna, čiže v podstate by sa dalo celkom podčiarknuť najmä to, že zrejme horúčkovito pracuje zrovna na tom, aby sa momentálne tieto nenaplnené idey, stali raz skutočnosťou? Rovnako sa tiež začínajú i letné prázdniny, a tak je hádam vari namieste, že syn sa konečne odhodlal ísť navštíviť svoju stratenú mamu, kedy táto nemalá vzdialenosť, ktorá ich vlastne od seba rozdeľuje, predstavuje celkovú trajektóriu takmer 300 km, čo si toto chlapča spočiatku trúfa samo zdolať, no našťastie mu vojde do cesty snáď nikto iný, ako jeho mimoriadne vulgárny, nevyspytateľný a nepredvídateľný「strýko」, a tak sa tým pádom sen razom premieňa na holú skutočnosť, čiže tento výlet náhle dostáva obrysy reálnych kontúr, čo by sa dalo práve teraz zdôrazniť presne tak, že odteraz začína i akýsi『Cestný výlet』s dvomi ústrednými, vekovo rozdielnymi, no i napriek tomu rovnakými, atypickými postavami, ktoré počas tejto strastiplnej cesty, stretnú aj niekoľko ďalších postáv, zohrávajúcich síce vtipné, no nepovedal by som, že kľúčové momenty, pritom pri jednej zásadnej scéne, by sa toto moje tvrdenie, vôbec nemuselo zhodovať s čírou realitou, a tak je potom nanajvýš možné, že táto exkurzia, maximálne tak poznačila len dvoch zásadných protagonistov, spomínaných na začiatku, nakoľko ostatné postavy zvyčajne len zručne sekundovali tým hlavným, pričom „sváko” v podaní Takešiho "Beata" Kitana, si zväčša spoľahlivo kradol celú snímku len vo svoj prospech, až sa mi vskutku videlo, že predstaviteľ Masaa, Júsuke Sekiguči, dokonca hral iba druhé husle, pričom bez jeho priamej účasti, by sme sa tentoraz vonkoncom nezaobišli, keďže pôvodný Kitanov scenár, pravdepodobne pozliepaný niekde v「Kancelárii Kitano」, je tomu (ú)plne prispôsobený, nastavený podľa najklasickejších smerníc, aké si dokážeme sami predstaviť, alebo nás nakoniec sám autor, vodí po celý čas trochu za nos, čo na to napokon poviete...? • Jedná sa o dosť príjemné strávenie dnešného popoludnia, na čo mi mimochodom poslúžilo toto sympatické spracovanie konkrétnej látky, ktorá bola predtým i následne potom, spracovaná v podobných variáciách, oveľa precíznejšími spôsobmi, no i napriek tomu mi tento pozoruhodný, kinematografický počin, prišiel, ako rozhodne inšpiratívny, ktorý by som jednoznačne všetkým divákom vrelo odporučil. (04.05.2023)

V časoch mojej mladosti sa nikto nepozastavoval nad tým, že vo filmoch sa hodne chodí, behá a zobrazujú sa aj ďalšie prozaické činnosti. Dnes mi to prekáža, a nielen mne. Filmári predsa nie sú platení časovou mzdou a tak nevidím dôvod na takéto zbytočné spomaľovanie deja. Sú filmy, v ktorých chôdza, bez a dokonca aj mlčanie majú svoj význam, ale v Kitanovej road movie mi ostal neodhalený. Kitano sa tak ani na piaty pokus nestane mojim obľúbených režisérom. (27.06.2022)