The Frame

Zajímavý a originální film, který je na jednu stranu pořádný mindfuck a na druhou stranu neokoukaná lovestory, kde ke konci fakt nevíte, která bije. Máte z toho ale kupu pocitů a jste pořád v napětí, jak to celé vlastně dopadne. No a když to celé skončí (je to přece jenom trochu delší), máte příjemný pocit, že jste viděli něco, co se dá vidět málokdy. Mně to rozhodně stačí. (13.07.2016)

Fantázia. Nechcem spoilerovať a nebudem ani tvrdiť, že som to pochopil ale to je vlastne jedno, pretože takto vznikajú kultovky.takže napíšem iba, že všetci povinne pozrieť a šíriť ďalej. Skvelý mindfuck vyvolávajúci spomienky na to najlepšie z Donnieho Darka, Mementa, 12 opíc alebo čohokoľvek od Lyncha, ktorému by ale neuškodilo v druhej tretine trochu skrátiť .9/10 a teším sa keď to uvidím opäť a možno pridám aj posledný bodík. (07.03.2015)

Hmmm... Takže vzpoura filmových postav... Leccos se tím vysvětluje. Třeba to, proč ti gangsteři působili celou dobu tak...tak...blbě filmově. Proto jsem jim to nevěřil, měli být napsaní... Nebo to bylo proto, že to bylo blbě udělaný? Osobně se přikláním k té druhé variantě. Dost dlouho jsem taky čekal na rozuzlení v podobě mindfucku a ejhle, on to fakt mindfuck jako svině. Hodně si vyhráli s hudbou, ale ta to sama o sobě nezachrání. Pohádka, co se měla tvářit jako drsnej thriller. Zajímavej nápad, ale moc to nefunguje. Na mě tedy ne. (11.04.2015)

Atypický zážitok, tobôž z rýdzo nezávislej produkcie. Winans je fyzik, technik a obrazotvorec, čo sa týka vizuálnej synergii a citlivosti strihu. Prednáša mimoriadne štýlový, nesúvislý nárazník v medziach jak filmografie, tak seriálománie. Je na škodu, že tak, ako sa dostáva nad akýsi direktívny rámec, zlyháva vo vedení hercov. Ťažko potom vysvetlíte autorsky vysokú ambíciu, Jaminovi by som odporučil v tejto oblasti viac nahliadnuť k tvorbe Andreja Tarkovskijho, pretože aj tak netradičný komplot akéhosi spirituálneho krimi si zaslúži rafinovanejší cit. Taký, kde si odmyslíte logicky-nelogické útržky deja. I tak, spokojnosť. (24.01.2015)

Preventívne za štyri. Pri sledovaní najnovšieho mindfuckingu známeho mindfuckera Jamina Winansa som si spomenul na výrok scenáristu Lost, že po skončení seriálu mu neustále chodia vyhrážky na zavraždenie. The frame je parádnou paródiou na obsesiu televíznymi seriálmi. Ono Lindelofa nechcú zabiť preto, lebo všetko nevysvetlil, ale preto, že ultrafans seriálu už nemajú prečo žiť. Lenže tento satirický pohľad na vec je skôr jednou z menej dôležitých interpretácií, po jednoduchej a veľmi chytrej väčšine deja prichádza narad to, čoho som sa tak trochu obával. Niečo, čo možno má zmysel, alebo žiaden extra úžasný presah nemá. Winans tu už evidentne machruje, predlžuje ako sa dá, ukazuje aj to, čo už ukázal a nevie, kedy skončiť. Pozorný divák však pozná scenáristické kľučky a záver mu dôjde po pol hodine filmu. Ale aj to bude asi súčasťou Winansovej hry a možno predvídateľný záver bude na filme to najsatiristickejšie. Že sa filmári púšťajú v postmodernej dobe do skúmania paralelných svetov, do premýšľania nad tým, že aj nami vytvorené svety môžu byť regulérnymi vesmírmi, je logickým dôsledkom všetkého okolo nás. Extrémne zaujímavý film, ktorý asi treba vidieť dvakrát, aby si človek nie že všetko spojil dokopy, ale skôr došiel na to, či v tom má jasno samotný režisér a scenárista. Nebyť náboženských vodítok, možno by som 90% zaokrúhlil hore. Podľa mňa sú totiž v takomto filme prebytočné. (22.01.2015)