Nastala chyba při přehrávání videa.
  • claudel
    *****

    Tramtadadá, konečně mě nějaký film, jenž si vysloužil letošní oscarovou nominaci, dostal do kolen. A samozřejmě pochází z belgicko-francouzské produkce. Dva dny, jedna noc s přehledem přehrává americká želízka v ohni. Pokud jde o kritérium nějakých hodnot, reálnosti a "příběhu ze života", tak Dva dny, jedna noc vítězí na celé čáře. To, co se přihodilo Sandře, se může stát komukoli z nás, kdykoli, nikdo není neporazitelný, nedotknutelný a nesmrtelný. A v takových chvílích se projeví hodnoty jako solidarita, přátelství, kolegiálnost, soucit. Marion je ve své roli nesmírně uvěřitelná, citlivá, opravdu potvrzuje, že je herečka par excellence. Budu se muset pustit do studia díla bratří Jean-Pierra a Luca, věřím, že i jejich další filmy mě chytnou za srdce. V duchu přemýšlím, kdybych se dostal do podobné situace, jak by hlasovali mí kolegové. Není to sakra nic jasného a jednoduchého.(19.2.2015)

  • Anderton
    ****

    Najnovší film Dardenneoviec bráchov mi pripomenul futbalový zápas. Hral sa na dva polčasy, máme tu dva vyrovnané týmy, polčas končí nerozhodne, druhý polčas toho moc nerieši a tak sa musí rozhodovať v penaltách. Padne zopár žltých kariet po zákerných fauloch a bude sa odnášať aj na nosidlách. Len škoda, že vo filme je táto schéma predvídateľná a výsledok tak nejak dramaturgicky tušíme. No a treba ignorovať fakt, že východzia situácia príliš nedáva zmysel, treba to brať tak, že sa tak skrátka niekto rozhodol. Za štyri s odretými ušami.(14.3.2015)

  • WillBlake
    *****

    Každému, kdo má v sobě alespoň tolik empatie jako já, se muselo při každé návštěvě, kterou Sandra podnikla, svírat hrdlo. Přesvědčovat člověka, aby se vzdal osobního prospěchu ve vašem zájmu, asi nebude aktivita, kterou byste chtěli vykonávat víckrát, než nikdy za život. Dardenni nikoho nesoudí a jsou drzí ve své repetici. Geniálně pak vyznívá část se spolykáním prášků. Deux jours, une nuit je sociální thriller gradující do vzrušujícího finále, ve kterém není podstatné, jak dopadne, ale...(3.12.2014)

  • Radko
    *****

    Sociologicky presne vystrihnuté otrocké príčiny pracovného zovretia, v ktorých väčšina členov dnešnej spoločnosti žije. Súhlasím s komentárom užívateľa Gil-galad, že je to štylizované. Na druhej strane si vravím: no a čo? Ak štylizácia slúži tomu, aby sa vystihla mizéria súčasného nacizmu, je to fajn. Ten nacizmus nespočíva v zábave, knižkách a filmoch - nie, tam je všetko maximálne liberalizované, aby mohli ideológovia vykrikovať: "Pozrite, žili ste, Vy, my, naši predkovia kedysi v niečom lepšom? No nežili!!! Jazdíme po celom svete, striedame partnerov ako ponožky, a čo kultúry užijeme! A prírody a športu, adrenalínu! A kreatívnej, skvele zaplatenej práce! Pracovné kolektívy v štýle jednej, pohádanej, no milujúcej sa rodiny! Boha, tak čo to tu kto vlastne kritizuje? Veď, my na západe sa máme ako v raji!". Ten nacizmus spočíva v pracovných podmienkach, postupnom znižovaní ochrany zamestnancov, neustálej kontrole toho, čo zamestnanec robí, v oslabovaní pozícií živnostníkov (aby si nemysleli, že môžu byť úplne slobodní, tak im štát kladie rôzne polená pod nohy v podobe rôznych šikanóznych platieb a príkazov) a vydieraní z dôvodu nadbytku zamestnancov ("Nepáči sa Ti? Pál preč! Na Tvoje miesto čaká 10 iných. Pracujú viac a skoro zadarmo." ). Pracovné poriadky sa normujú podľa jednej šablóny veľkých spoločností (najmä USA pôvodu, čo je zase vysvetliteľné ich pridrbanou konzervatívno - puritánskou morálkou prikazujúcou strašne tvrdo a dlho drieť a zároveň si veľmi odriekať a zarobené ušetriť pre blaho budúcich generácií, čo majitelia korporácií postupne využili na pracovné zotročovanie, trvajúce dodnes) - pričom fašizmus a nacizmus spočíva aj v tom, že takmer každá oblasť zamestnanca je normovaná nejakým záväzným pravidlom (pozostávajúcim z viacerých príkazov - napríklad určenie času prestávky v práci a jej maximálnej dĺžky a stanovenia vecí, ktoré sú cez prestávku dovolené a podobne, nosenie červených stužiek na rukách žien v čase menzesu a podobne), neostáva priestor na niečo vlastné. Strach z vyhadzovu zabezpečujú aj neustále preferované úvahy o manažovaní firiem pod heslami newspeaku dneška: flexibilita, optimalizácia, výkonový potenciál, znižovanie nákladov a maximalizácia ziskov. A personálne audity. Celospoločenské nastavenie smeruje v Frommovskej dileme "Mať alebo byť?" jednoznačne k Mať. Mať peniaze na riadnu výchovu detí, čistý a kvalitný domov, zabezpečenie slušného života. A ostatní? Nech bárs aj zdochnú. No niekedy sa čosi zlomí. Keď sa umelo naimplantované názory narušia vplyvom osobného rozhovoru s tým, s ktorým môžeme Byť. Dardennovci to pochopili a spravili skvelý film. Pretože aj nad argumentami prečo Mať sa je možné a potrebné zamyslieť, pochopiť ich zvrhlosť a v istých momentoch s nimi dokonca aj súhlasiť. A to je zveryna myšlienkovej dilemy. Plusom k tomu je úžasný výkon hlavnej predstaviteľky. Tá to nehrala, tá to žila.(16.10.2014)

  • silentname
    *****

    Musím povdať, že som bol veľmi spokojný s týmto filmom. Najviac ma na ňom asi dostáva, že sú tu ľudia, ktorí sa správajú ako skutoční ľudia a príbeh pôsobí ako keby sa dial v realite. Hlavná hrdinka je sympatická a chápete jej myšlienky, chápete aj ostatných zamestnancov, ktorí sú postavení pred takéto blbé rozhodnutie a všetko to dáva zmysel. Nevedel som čo mám čakať, ale musím povedať, že som sa dočkal veľmi dobrého filmu. A myslím, že by som sa k nemu aj v budúcnosti vrátil.(20.3.2015)

  • - Role Manua byla napsána přímo pro Fabrizia Rongioneho. (Terva)

  • - Bratři Dardennové a Marion Cotillard se poprvé setkali v roce 2011 na natáčení snímku Na dřeň (2012). Na hlavní představitelku jejich příštího filmu přitom narazili naprostou náhodou, a to když vycházela z výtahu a v náručí držela své dítě. Sami poté v jednom z rozhovorů přiznali, že právě v ten moment měli o hlavní herečce filmu Dva dny, jedna noc jasno. (ellegrey)

  • - Marion Cotillard přijala roli ve filmu ještě předtím, než si přečetla scénář. (ellegrey)