
Safari
-
Safari
-
Auf Safari
-
Safari
Dokumentární
Rakousko, 2016, 91 min
Režie:
Ulrich SeidlScénář:
Ulrich Seidl, Veronika FranzKamera:
Wolfgang Thaler, Ulrich SeidlStřih:
Christof SchertenleibPlakáty
Obsah
-
Pozorovatel lidské přirozenosti Ulrich Seidl se po průzkumu rakouských sklepů zaměřuje na téma, které z jiného úhlu zkoumal v prvním díle trilogie Ráj. Jeho stylizovaný dokument nás tentokrát zavádí do ráje trofejních lovců, mezi zebry, antilopy, impaly a další tvory, kteří se těší pozornosti německých a rakouských turistů se zbraněmi. Bizarní svět, kde se střetávají iniciační rituály, nerovnosti, kolonialismus i lidská hloupost, umožňuje autorovi použít typickou ironii a vystihnout detaily lidské nátury.(Film Europe)
- Pozorovateľ ľudskej prirodzenosti Ulrich Seidl sa po prieskume rakúskych pivníc zameriava na témy, ktoré z iného uhla skúmal v prvej časti trilógie Raj. Jeho štylizovaný dokument nás tento krát zavedie do raja lovcov trofejí, medzi zebry, antilopy, impaly a ďalšie tvory, ktoré sa tešia pozornosti nemeckých a rakúskych turistov so zbraňami. Bizarný svet, kde sa stretávajú iniciačné rituály, nerovnosti, kolonializmus i ľudská hlúposť, umožňuje autorovi použiť typickú irónii a vystihnúť detaily ľudskej nátury.(Film Europe)
- Najnovší film Ulricha Seidla je opäť výnimočný, opäť búra hranice a filmové konvencie, pričom Seidl dodržiava svoj špecifický, príznačný režijný rukopis. Safari je film nakrútený prevažne vo veľkých statických záberových plánoch so stredovou kompozíciou. Je to veľké, prehľadné a jasné ako rana medzi oči. Ide tu o zobrazenie rutiny, o procesuálne technológie poľovačky v Afrike. Ulrich Seidl sa samozrejme ničomu nevyhýba, zobrazuje mimoriadne krvavé scény, kombinuje observáciu hrôzy s monológmi navoňaných poľovníkov v čistučkých módnych safari košeliach. Hodnotiaco do toho nevstupuje, autorsky nič nekomentuje, „len" zaznamenáva. Divák si má urobiť názor sám a aj si nakoniec urobí, o tom by koniec koncov kinematografia mala byť. Safari je tak ochranárskou nočnou morou a poľovníckym orgazmom. A čo vy, chceli by ste si niekedy zastreliť žirafu?(Art Film Fest)
- přehled
- komentáře
- zajímavosti
- ocenění
- videa
- galerie
- ext. recenze
- ve filmotéce
- v bazaru
- diskuze
-
Photo © Toronto IFF 2016
-
- Režisér (Ulrich Seidl) prezradil, že hlavným impulzom pre nakrútenie snímku bola aféra s americkým zubárom, ktorý odstrelil populárneho leva Cecila a nechal sa nafotiť vedľa jeho mŕtvoly. Vybral si do úloh nemeckých a rakúskych turistov z vyšších stredných tried, pre ktorých je odstrel zvery v africkej divočine stále ešte finančne zvládnuteľnou záležitosťou. (classic)
iz67
Klasický Seidl. Směšnost střídá trapnost a ten zas smutek a odpor , a tak dokola. Parta lidí, kteří si hrajou smutnou hru na lovce, při ktere se cítí obrovskými hrdiny a umělci. Ale kdyby je ke zvireti nedovedli, nemohli si opřít flinticku o stojanek a rameno o pruvodce, tak by to sami nedali. A nejvetsi trapnosti jsou ratolesti lovcu, jsouci ve stopach svych znamenitych predku, plkajici moudra o vsem tom kolem.(24.1.2021)
blondboss
Tri hviezdičky dávam v zásade za originálnu tému a Safari zobrazené z iného uhla pohľadu ako zvyčajne. Ale inak, ak je všetko toto, čo sa v dokumente dialo, legálne, tak potom je to hnus a režisér možno smiechom cez slzy poukazuje na zvrátenosť človečenstva ako takého, ktoré si neváha zaplatiť, aby sa pobavilo strieľaním zvierat v divočine. Nie že by som bol nejaký zarytý zástanca prírody, ale toto je už aj na mňa veľa. 65 %(17.1.2019)
Mr.KarlAdler
"Stojíš jako Atlas," říká žena rozechvěle svému muži potom, co sestřelil žirafu, která se de facto ještě několik minut trápila v bolestech. Teď už její krk bezvládně leží na rameni rozkročeného lovce... No, jedno je pravda - z nudy to musí vytrhnout znamenitě. Seidl navíc perfektně pracuje s emocí ve tvářích a projevech, což je na celém dokumentu to nejvíc "real" (zejména záběr na sotva dospělýho kluka, co má po sejmutí zebry výraz, jako kdyby si poprvé vyhonil). Paralelní výpovědi, ve kterých se nadšenci pokouší vysvětlit svoje počínání a místy ho "hlubokomyslně" obhájit, odkrývají tak "wtf" pokrytecké uvažování (plné ignorace), až člověk žasne. Nádherná je pak etuda s párem dvou důchodců/hovádek, kteří se za těžký prachy přijedou do Afriky namazat krémem, namazat pivkem v plechu a trochu se prochrupat na posedu. Celé je to v čupr obrazovém zpracování - obyčejné záběry z ruky při lovu kombinované s pevně rámovanými staťáky, ve kterých lidé pózují jak fotografovi do ročenky, sami vystavení jako trofeje. Dokument o zástupcích druhu (potažmo rasy), který se začal brát příliš vážně - a jakkoliv si to místy uvědomuje, v první řadě si tady ten život musí přece užít, žejo.(13.6.2017)
Aristes
Seidlův distancovaný a zároveň citlivý pohled kamery, který nesoudí, nemoralizuje, vyhýbá se násilným zásahům autora, neužívá média jako prostředku pro sdělování vlastních názorů, nýbrž nechává spíše „promlouvat věc samu“, je mi velmi sympatický. Nedočkáme se žádného komentáře zvenčí, který by divákovi vnucoval určitou perspektivu nahlížení daného fenoménu, nýbrž ti jediní, kdo ve filmu promlouvají, jsou samotní lovci, a tím je ponecháno na diváku, jak se s viděným vypořádá. Zdá se mi mimo jiné zajímavé, jak (rádoby) hlubokomyslně lovci obhajují svou loveckou vášeň, a zaráží mě určitý druh jemnocitu doprovázející samotný lov. Atmosféra stopování zvěře a číhání na oběť, zaměření na zranitelnou část těla, akt zabití, fotografování se s kořistí, to vše připomíná jakýsi rituál, navíc prováděný s pozoruhodnou mírou „čistoty“ a ukázněnosti. Jako by v sobě dnešní svět trofejních lovců se svými specifickými gesty, afekty a procedurami navzdory vší banalitě a zrůdnosti stále podržoval cosi ze svého aristokratického původu. Odstup, snaha zabít a neušpinit si při tom ruce, zacílení na prožitek vlastní síly a úspěchu, obklopování se vítěznými trofejemi, které tak kontrastuje s prací, která je přenechávána místnímu obyvatelstvu (němým tvářím, jejichž mlčenlivost zvláštním způsobem rezonuje s mlčením lovených zvířat), práce, při níž krev teče proudem a vnitřnosti vyhřezávají na povrch, tak jako by jemně a bez zbytečného vysvětlování poukazovala na pozůstatky kolonialismu a mechanismy vykořisťování obyvatel Třetího světa.(13.4.2020)
agassi68
Film ako taký za veľa nestojí. Budete sa dívať na vidlákov z nemecky hovoriacich krajín ako ospravedlňujú svoje strelecké chúťky v Afrike. Potom samotný lov na úbohé zvyšky divej zveri a nakoniec klasické spracovanie ako na bitúnku. Preložené pohľadmi na obtlstlých dôchodcov, či vypatlanú ďalšiu generáciu ich potomkov. Ale posolstvo to dáva skvelé..(16.12.2020)