Režie:
Robert KirchhoffScénář:
Robert KirchhoffKamera:
Juraj ChlpíkHudba:
Miroslav TóthVOD (1)
Obsahy(1)
O tragédii Romů a Sinti za druhé světové války se nikdy a nikde příliš nemluvilo. Byli přitom vražděni po desítkách, stovkách, tisících. Na krajích masových hrobů, v koncentračních táborech, při cestách, puškami, kladivy nebo plynem. Mlčelo se o nich, protože dlouhá léta byly a jsou na společenském okraji. Přežili, ale každý z nich má svou paměť a jizvu jako důkaz. Dnes, když se náš svět opět fašizuje, jsou jedněmi z posledních svědků holocaustu. Žijí s dírou v hlavě jako s pečetí, znamením z minulosti. (Artcam Films)
(více)Videa (1)
Recenze (14)
Dokument približuje iné svedectvá o zverstvách nacistov v koncentračných táboroch. Je to znepokojujúce koľko zla dokáže byť v človeku. A ako ho skupina ako jednotlivca dokáže strhnúť. Je to pekne rozprávané, ale tvorcovia mali viac ozrejmiť na začiatku epizód odkiaľ je daná časť, istý titulok k označeniu miesta by nezaškodil. Takto sa napr. divák nedozvie kde je to miesto na Slovensku kde sú masové hroby, miesto na ktorom sa stretnú dvaja páni dohadujúc sa, že si budú tykať. ()
Vzhledem k tíží a naléhavosti tématu, pro děsivost svědectví a jistou objevnost (romskému holocaustu se pořád nedostává tolik mediální, politické a společenské pozornosti, kolik by si zasloužil) nakonec tu čtvrtou (doporučující) hvězdičku rád přidám, avšak neubráním se dojmu, že pokud by se režisér Robert Kirchhoff soustředil - řekněme - na válečné i poválečné zkušenosti dvou tři přeživších, byla by jeho výpověď silnější. Asi chápu, proč film skáče z místa na místa (Francie, Chorvatsko, Německo, ČR, Polsko), od respondentovi k respondentovi, očividně se snaží parciální zkušenosti holocaustu univerzalizovat, ukázat, jaké nezhojené jizvy si sebou nese celoevropská romská komunita (protože o komunitu jde v tomto dokumentu na prvním místě), bohužel tímto přeskakováním a z toho vyplývajícího omezeného času (devadesát minut je tak zároveň hodně a zároveň málo) pro vzpomínající film pouze klouže po povrchu jednotlivých zkušenosti. Zvlášť škoda to je tehdy, když se dokument nadechuje, aby propojil (rodem, nikoliv intenzitou násilí) holocaust se soudobými strategiemi vylučování Romů na okraj společnosti. Cítím, že se to dokument pokoušel artikulovat, nakonec ale zůstalo u pouhého pokusu. 70 % [dafilms] ()
Miestami trochu poučné, sem-tam citovo vydieračské (poľská pani pri hroboch), ale vždy nekonzistentné, zmätočné a užitočné. Ústredná myšlienka sa stráca v hromade materiálu, ktorý tvorcovia vyselektovali nie veľmi funkčne. Ocenil by som, keby film, ktorý sa marketuje ako dokument o rómskom holokauste, bol najmä o rómskom holokauste, a nielen v útržkoch cez statické zábery na trúchliacich preživších. Pocity áno, informácie nie. ()
Poučný, ale zároveň ničím zaujímavý dokument o našej aj svetovej nemilej histórii, ktorá by mala byť mementom pre nás všetkých. Ten odkaz je jasný, nielen Židia boli terčom a na to sa možno trochu zabúda. Ale aby to prinieslo väčší odkaz, malo sa tam asi použiť viac faktov a menej sentimentu, inak je to len ďalší dokument do mozaiky ťažkých životných príbehov, akých už bolo natočené veľké množstvo. 55 % ()
Sila. Never forget bez irónie. Keď pani hovorila o rodine, ktorú ani nestihla milovať, slzy sa mi tisli do očí. Podobne ako keď sa stretli dve kamarátky a spomínali na peklo, ktoré prežili. O spomínaných ustašovcoch som ani nechyrovala, kým som si len nedávno neprečítala tento článok: https://dennikn.sk/653927/jasenovac-miesto-kde-omdlievali-aj-fasisti-danteho-peklo-existovalo/. (Febiofest - Lumiere - 8.3.2017) ()
Galerie (22)
Photo © Artcam
Reklama